Školský kaplán neslúži len sväté omše

V škole teda nie ste len na „modlenie“. Ako vyzerá vaša duchovná služba?

Tento pohľad, žiaľ, mnohí majú nielen v spojitosti so školským kaplánom, ale aj s cirkevnou, respektíve katolíckou školou. Sám som sa stretol s názorom, že sa len „modlíme a chodíme do kostola“.

Okrem vyučovania náboženstva a slávenia školských svätých omší je úlohou školského kaplána byť v duchovnej službe žiakom, učiteľom i nepedagogickým zamestnancom školy. Či už je to sviatosť zmierenia, adorácie, príprava na prijatie sviatosti, duchovné obnovy, rozhovory alebo aj duchovné vedenie.

Úlohou kaplána je dbať o to, aby bola zabezpečená katolícka identita školy.

V posledných rokoch sa však ukazuje, ako veľmi potrebné a žiaduce je túto službu ponúknuť aj rodičom našich žiakov - či už formou sviatostnej formácie, alebo spoločenských, duchovných stretnutí.

U žiakov sú asi najviac obľúbené duchovné obnovy. Raz za školský rok absolvuje každá trieda ročníkovú duchovnú obnovu. Sú to dva-tri dni mimo školy, ktoré žiaci trávia ako kolektív vždy so zameraním na určitú tému. Ani tu to nie je len o prednáškach, svätých omšiach a modlitbách.

Nechýbajú súťaže, spoločenské hry najmä pre žiakov prvých ročníkov spojené so vzájomným spoznávaním sa, rôzne teambuildingové aktivity, večerné (niekedy až nočné) rozhovory na rôzne témy zo života mladého človeka. To je však len jedna oblasť činnosti kaplána v škole – tá duchovná.

Okrem toho spolu so žiakmi organizujeme viaceré podujatia - od kultúrnych až po športové. Besedy s osobnosťami, ktoré majú čo ponúknuť mladým ľuďom, športové súťaže, návštevy detských domovov a domovov pre seniorov, voľnočasové aktivity.

Minulý školský rok sme spustili projekt zameraný na činnosti napomáhajúce dosahovať žiakom lepšie výsledky pri učení, keďže práve o tom je každá škola, aj tá katolícka. Dnešní žiaci majú niekedy problém nájsť správny postoj k učeniu a je pre nich náročné zvoliť si vhodnú a prospešnú metódu učenia sa.

Pri lektorstve týchto kurzov si čoraz viac uvedomujem, že žiaci sa chcú učiť, len niekedy nevedia ako a to ich demotivuje.

Aktivita zameraná na osobnostný rozvoj, ktorú tiež v škole žiakom ponúkame, je Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (DofE). Je to program, ktorý dáva mladým ľuďom možnosť rozvíjať svoje schopnosti, naplniť svoj potenciál a napomôcť k úspechu v živote. Okrem prekonávania samých seba žiaci získajú certifikát uznávaný na mnohých zahraničných univerzitách a vo firmách.

Žiakom počas roka ponúkame aj iné príležitostné aktivity (Národný pochod za život, modlitbová reťaz za kňazov, Sviečka za nenarodené deti, pomoc misiám, modlitby mladých za mladých a podobne).

Ako žiakom pomáha školský kaplán?

Ak by som mal odpovedať jednou vetou, tak „školský kaplán má byť v škole pre všetkých“. Iste, znie to veľmi všeobecne a možno aj trochu abstraktne.

Je to ako vydať sa na cestu s každým jedným z nich. Niekedy na tej ceste ani netreba veľa, len kráčať s opusteným, pomôcť vstať ležiacemu, podoprieť unaveného, povzbudiť sklesnutého, ošetriť rany zraneného. Neraz je to viac ako hodiny pripravovaný príhovor na svätú omšu. 

Najmä v súčasnej dobe na adresu mladých ľudí zaznievajú invektíva typu: „Dnešná mládež je zlá, skazená, nezodpovedná, nespoľahlivá“ a podobne. Už viac ako 10 rokov pracujem medzi mládežou a ani zďaleka sa nestotožňujem s týmito a podobnými názormi.

Tu mi napadá citát od (predpokladám) neznámeho autora: „Skôr ako moje žitie odsúdiš, obuj si moje topánky a prejdi moju cestu, prejdi moju minulosť, pocíť moje slzy, zaži moju bolesť i radosť. Prejdi kroky, ktoré som prešiel ja,  potkni sa na každom kameni, na ktorom som sa potkol ja, a zakaždým vstaň a choď ďalej, tak ako som to urobil ja. Až potom môžeš moje správanie súdiť a tvrdiť, že ma poznáš.“

Ja osobne som sa ešte nestretol so zlou mládežou. Ale stretol som mladých, ktorí zažili sklamanie vo vzťahoch, v rodine, od ľudí, ktorým dôverovali. Mladých, ktorí sa cítia nepochopení, neprijatí.

A práve preto sa niekedy uchýlia k veciam a rozhodnutiam, ktoré im síce dajú chvíľkovú radosť a pôžitok, ale potom po „vytriezvení“ sú plní frustrácie a smútku.

A niekedy stačí tak málo – naučiť sa ich správne počúvať, lebo nie vždy hovoria len slovami, a mať ich rád, lebo jazyku lásky veľmi dobre rozumie každý človek. A tomuto sa stále od nich učím, vedieť správne počúvať a mať ich rád.

Pre žiakov ste duchovnou oporou. S akými prosbami a záležitosťami za vami chodia?

Najčastejšie sa chcú porozprávať o veciach, ktoré ich trápia, ktoré sami prežívajú, a niekedy sa len tak cez voľnú hodinu v rozvrhu zastavia na šálku čokolády, no aj vtedy to zväčša končí pri zaujímavom a aj pre mňa podnetnom rozhovore.

Tiež prichádzajú aj s prosbou o duchovný rozhovor alebo priamo žiadajú svätú spoveď, ktorú niekedy zvyknú aj špecifikovať na „takú dlhšiu“. A to už sa vtedy dobre chápeme.

Vo farnosti pri spoločnom spovedaní, keď každá minúta navyše je pre ostatných signálom „veľkého hriešnika“ v spovednici, sa nie vždy nájde priestor či odvaha podstúpiť takýto rozhovor.

Niekedy sa takýto „nástrel“ hlbšieho rozhovoru začne aj cez sociálne siete.

Ako vnímate prácu s deťmi/študentmi? Čo vás naučila?

Moje začiatky práce v škole neboli vždy jednoduché. Keď sa spätne pozerám na niektoré udalosti, dnes by som ich už možno riešil iným spôsobom.

Asi najviac ma táto služba naučila trpezlivosti a za žiadnu cenu to s nikým nevzdávať. Nikde pri svojej práci som nemal možnosť toľkokrát si overiť slová z Listu Korinťanom: „Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných“ (1 Kor 1, 27).

Žiaci, ktorí sa podľa ducha týchto slov môžu pre svet javiť „slabí“, prichádzajú z rôznych prostredí. Často trpia za chyby, ktoré oni ani neurobili a za ktoré nemôžu. Tieto veci ich zasahujú viac, ako si to niekedy uvedomíme a ako si to oni sami pripustia.

Niekedy mám dojem, že od mladých som dostal viac, ako som im sám odovzdal. Ich zapálenosť, oduševnenosť, úprimnosť, vytrvalosť, zmysel pre obetu, empatia. Toto všetko a ešte omnoho viac majú mladí hlboko v srdci zakorenené. Niekedy to treba veľmi hlboko a vytrvalo hľadať, ale keď sa to podarí, diamant je na svete.

Vždy, keď mám možnosť stáť pred žiakmi v triede, uvedomujem si, že v kostole pred ambónom zrejme nikdy nebudem mať pred sebou takúto rôznorodosť poslucháčov, akú mám pred katedrou v škole. Preto je to veľká príležitosť ponúknuť im niečo hodnotné; niečo, čo bude pre nich prínosom; Niekoho, kto ich nikdy nesklame.

Ako školský kaplán pôsobíte od roku 2014. Zmenilo sa niečo za ten čas vo vašej službe?

Svoju doterajšiu 12-ročnú kňazskú službu som strávil takmer celú medzi mládežou. Krásne štyri roky som mal možnosť prežiť medzi univerzitnými študentmi v Spišskej Kapitule a následne tri roky ako školský kaplán v Poprade a teraz už štvrtý rok pôsobím ako školský kaplán v Ružomberku.

S každým novým miestom, s každou novou školou, s každým novým ročníkom či novým žiakom je to vždy nové, neopakovateľné. Je to ako otvárať darček, v ktorom vždy objavíte niečo svieže.

Posledná zmena v mojom pôsobení nastala tento rok v júli, keď sa rozšírila moja činnosť na školách v Ružomberku. Posledné tri roky som bol školským kaplánom pre Gymnázium sv. Andreja a od nového školského roka ma biskup Štefan Sečka poveril duchovnou správou gymnázia a úlohou školského kaplána na ostatných školách vo farnosti Ružomberok.

Okrem cirkevného gymnázia sú vo farnosti aj ďalšie cirkevné školy: Stredná zdravotnícka škola Márie Terézie Schererovej a Základná škola sv. Vincenta. Zmenila sa aj moja „domovská” farnosť – z farnosti Černová na farnosť Ružomberok.

Keď sa ma niekto pri tejto príležitosti opýta, ako si zvykám na nové miesto, s obľubou zvyknem povedať, že teraz už aj keď ráno zaspím do školy, dobehnem tam v papučiach. Škola je totiž od fary vzdialená len možno niečo cez sto metrov.

Čo by ste zaželali školákom do ďalšieho školského roka?

Na začiatku svojej služby školského kaplána som našiel „náhodne“ jednu modlitbu alebo skôr jednoduché vyznanie, ktoré ma sprevádza už niekoľko rokov.

„Pane Bože, prepáč mi, že ťa ruším, ale pred chvíľou mi napadlo, že možno potrebuješ nejakého nového svätého. A tak prichádzam k tebe, aby som sa ním stal. Pokiaľ však ty chceš a je to tvoja vôľa! Na svete je isto množstvo dokonalých ľudí, medzi ktorých ja však nepatrím.

Sú to dokonalí ľudia, ktorí ti prinášajú množstvo obiet. Zaznamenávajú si ich do svojich diárov, aby ti ich mohli pripomenúť. Ale ty vieš, ako veľmi ťažko ja prinášam takéto obety. Čo ti teda dám, Pane? Ty dobre vieš, že je to len to, čo si sám zoberieš.

Všetko, čo ja môžem urobiť pre teba, je nereptať. Tvoji svätí, Bože, sú ako prázdne džbány, ktoré ty sám napĺňaš svojou milosťou, takže pretekajú tvojou láskou a tvojou svätosťou. Aj ja, Pane, som prázdny džbán, len trochu blata je na dne. Ten môj džbán nie je veľmi čistý, ale viem, že ty nejaký ten prášok na čistenie máš.

Premýšľaj o mojej ponuke, ja ju myslím vážne. A až budeš naberať víno svojej lásky a milosti, nezabudni, prosím, že máš tu na zemi malý hlinený džbán, ktorý čaká, že ho naplníš, lebo on cíti, že je prázdny.“