Slovenský betlehem šíri radostnú zvesť už štvrťstoročie

Ako vznikla myšlienka vytvoriť Slovenský betlehem?

Rajecká dolina, obklopená lesmi, bola už od nepamäti rezbárskym územím, v Rajci sa nachádzalo rezbárske výrobné družstvo. Aj sám majster Jozef Pekara (1920 - 2005) bol profesionálnym rezbárom. S prvotným nápadom vytvoriť Slovenský betlehem prišiel kňaz Vojtech Valent, podporil ho aj vtedajší správca farnosti Alexander Klabník.

Chceli, aby sa betlehem stal súčasťou pútnického miesta Rajecká Lesná, kde sa už oddávna schádzali ľudia, aby vzdali úctu Panne Márii. Oslovili majstra Pekaru, ktorý býval v Rajeckých Tepliciach a v tom čase už bol na dôchodku. Ten súhlasil, a tak sa začalo rodiť toto unikátne dielo, ktoré na Slovensku nemá obdobu.

Patrí tento unikátny betlehem nejakému múzeu alebo je majetkom farnosti?

Jozef Pekara začal na diele pracovať od roku 1980 a dokončil ho v roku 1996. Vytváral ho vo svojej dielni v Rajeckých Tepliciach, vymýšľal, pridával, konzultoval, ako by sa to mohlo celé realizovať. Keď betlehem dokončoval, naskytla sa otázka, čo s ním.

Majster Pekara mal záujemcov o svoje dielo aj zo zahraničia - z Nemecka, zo Švajčiarska. Sám tvrdil, že nevie, ako sa tí ľudia o betleheme dozvedeli. Avšak bol tu aj tretí človek – vtedajší správca farnosti Rajecká Lesná, kanonik Pavol Šadlák. Do farnosti prišiel po nežnej revolúcii, vo februári 1990. Bol plný nápadov – postavil faru, začal opravovať baziliku.

Keď sa dozvedel o Slovenskom betleheme, prišiel za majstrom Pekarom a povedal: „Nikomu to nedávajte, ja to vezmem.“ Jozef Pekara sa čudoval, pretože dielo takých rozmerov potrebovalo svoju budovu, bolo ho treba niekam umiestniť.

Tu na scénu vstupuje architekt Stanislav Machovčák, ktorý ako jediný z tejto pôvodnej realizačnej zostavy ešte žije. On navrhol Dom Božieho narodenia, v ktorom je Slovenský betlehem dodnes umiestnený. Jeho základný kameň požehnal v januári roku 1995 vtedajší nitriansky pomocný biskup a aktuálny vojenský ordinár František Rábek.

O desať mesiacov neskôr, v Nedeľu Krista Kráľa 26. novembra 1995, hotový Dom Božieho narodenia otvoril a požehnal kardinál Ján Chryzostom Korec. Vtedy bola hotová jedna časť – stredné Slovensko.

Západné a východné Slovensko boli doplnené o rok neskôr, a tiež v Nedeľu Krista Kráľa 24. novembra 1996 tieto dve časti požehnal don Anton Hlinka. Mal som tú česť ako diakon sa na tejto slávnosti zúčastniť a asistovať. Tým sa pred 24 rokmi Slovenský betlehem skompletizoval – už sa nič nedopĺňa, dielo je uzatvorené.

Jeho popularizáciu rozšíril práve kanonik Pavol Šadlák. Keďže vtedy ešte nebol internet na takej úrovni ako dnes, musel tlačiť letáky, distribuovať ich po Slovensku, kde sa dalo, aj po Európe, a tak zvýšil povedomie ľudí o tomto unikátnom diele.

Ako vyzerá údržba Slovenského betlehema?

Miroslav Majbík a Ondrej Kašuba sa starajú o údržbu, lebo treba z času na čas niečo premazať, opraviť spadnutú gumu, oprášiť, sem-tam sa tam vyskytne aj pavúk. Údržba sa robí priebežne, podľa situácie.

Totiž prevody, vďaka ktorým je betlehem pohyblivý, sú buď na retiazkach, ktoré treba premazať olejom, alebo na gumičkách na ojniciach – to sú napríklad tie figúrky, ktoré sa hýbu - niečo okopávajú, hrajú na hudobnom nástroji. Treba s tým naozaj robiť veľmi opatrne, keďže ide o miniatúry a mohli by sa ľahko poškodiť.

V celom betleheme sa nachádza asi 300 postavičiek, z ktorých približne polovica je pohyblivá – hýbu sa prostredníctvom už spomínaných ojníc. Celý systém je „sprevodovaný“ a poháňa ho päť motorov zo stieračov nákladných áut Liaz, preto je potrebná z času na čas aj údržba elektrického zariadenia. Celý betlehem sa spúšťa na jeden spínač, všetko naraz.

Aké časti Slovenska sa tam nachádzajú?

Celé dielo je rozdelené na západné, východné a stredné Slovensko.

V hornom rade sú dominanty Slovenska – vľavo sa začínajú hradom Devín, pokračujú Bratislavským hradom, bazilikou v Šaštíne, trnavskou Katedrálou sv. Jána Krstiteľa, nitrianskou Katedrálou sv. Emeráma, žilinskou Katedrálou Najsvätejšej Trojice, Kriváňom až po chrám v Ružomberku, Spišskú Kapitulu, Levoču, Prešov, Košice, Bardejov – také tie významnejšie katedrály a baziliky.

Ďalej sa tam nachádza bratislavský Most SNP, Skalka pri Trenčíne, piešťanské kúpele, Bojnice, Modra; úplne dolu v strede je zobrazená samotná maštaľka so Svätou rodinou. Okolo môžeme vidieť tradičné povolania a život obyčajného ľudu, terchovskú muziku a takisto aj zvieratá – medvede, ovce...

Rovnako aj našu baziliku v Rajeckej Lesnej s kalváriou a pútnickým sprievodom, ktorým sa začína hlavná púť na Najsvätejšiu Trojicu. Okrem toho sú tam zobrazené ešte mnohé iné časti Slovenska.

Je o Slovenský betlehem záujem aj počas pandémie koronavírusu?

Mali sme, žiaľ, zatvorené od polovičky marca až do 20. mája, keď sme opäť otvorili a až do polovice októbra fungovali normálne, potom sme zatvorili a v polovici novembra sme opäť otvorili.

V podstate každý deň niekto príde, najviac chodia Slováci, tento rok bolo aj veľa českých návštevníkov, ktorí prišli z kúpeľov z neďalekých Rajeckých Teplíc, sem-tam Poliaci a Maďari. Inak k nám chodí veľa Izraelčanov, naša slovenská tradícia ich veľmi zaujíma a tiež chcú vedieť, čo predstavujeme, keďže ich chápanie Betlehema ako mesta je trošku iné.

Slovenský betlehem už teraz netreba špeciálne propagovať, chýr sa šíri sám. Je však potrebné, aby bol otvorený každý deň a aby tak mali návštevníci čo najviac časových možností a mohli si toto dielo pozrieť.

Vnímajú ľudia Slovenský betlehem iba ako turistickú atrakciu, alebo za ním vidia aj ten hlbší, duchovný zmysel?

Návštevníkov by som rozdelil na dve skupiny. Prvá z nich sa príde pozrieť najmä na samotný betlehem – zaujíma ich rezbárska práca, je to pre nich rarita, niečo nové, vezmú sem zahraničnú návštevu, alebo prišli do tejto oblasti na dovolenku, tak sadnú do auta a prídu. Toto sú tí, ktorí Slovenský betlehem vidia naozaj najmä ako turistickú atrakciu.

Druhá skupina ľudí navštívi pútnické miesto – lebo Rajecká Lesná je predovšetkým mariánske pútnické miesto, máme tu kalváriu aj Baziliku Narodenia Panny Márie – a popritom si pozrú aj betlehem. To vidno hneď na prvý pohľad, či ich reálne zaujíma aj bazilika alebo nie.

Napríklad spomínaní Izraelčania prídu, ale budovu baziliky v areáli úplne odignorujú, akoby ju nevideli. Nie je pre nich zaujímavá, ale stáva sa to aj pri mnohých našich, ako aj zahraničných turistoch.

Aký význam má takýto unikát - Slovenský betlehem – pre nás Slovákov?

Slovenský betlehem má pre slovenský národ naozaj veľký význam. Ako sa ľudovo hovorí – je tu v kocke celé Slovensko. Tým, že majster Pekara do svojho diela zakomponoval mnohé časti krajiny aj typické remeslá, ľudia môžu prísť odkiaľkoľvek – z východu, stredu či západu – každý si bude hľadať to svoje, čo mu je srdcu blízke.

Povedia si: „Aha, veď to je u nás!“ Napríklad ja pochádzam z malej dedinky Tesáre pri Topoľčanoch, tak vždy mi v betleheme padne zrak na to, čo je pri nás najbližšie – piešťanské kúpele, Bojnický zámok, Nitra. Návštevníkov veľmi poteší, keď nájdu niečo zo svojej bližšej či širšej lokality.

Či prídu veriaci alebo neveriaci, katolíci, evanjelici, židia, moslimovia – tu sa nedá nevidieť Betlehem a v ňom udalosť narodenia Pána Ježiša. Preto tu nachádza živnú pôdu Žalm 72: „Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy sveta.“

No v Slovenskom betleheme sa okrem duchovného významu a zobrazenia narodenia Pána nachádza aj vlastivedná stránka. Cudzinci pozerajú na obraz Slovenska ako celok, vidia tam remeslá, architektúru, majú to všetko v kocke.

Čo sa týka nás Slovákov, asi sa nenájde nikto, kto nevie, čo je betlehem. A veriaci za ním vidia nielen umelecké dielo, ale najmä radostnú zvesť, ktorú už dvadsaťpäť rokov prináša.