Sme na začiatku niečoho nového

Môžete na základe správ z jednotlivých biskupských konferencií povedať, či veriaci pochopili cieľ synody?

Po počiatočnej fáze prekvapenia, keď sme sa možno pýtali, aký zmysel tento synodálny proces má, sa veci rozbehli. Začali sme sa navzájom počúvať a uvedomili sme si, o čom to celé je. Inými slovami – objav, ktorý všetci zapojení do synody urobili, je pochopenie, že musíme kráčať spoločne.

Počúvať sa navzájom vo svetle Božieho slova, počúvať hlas Ducha Svätého. Pýtať sa jeden druhého, ako prebieha život Cirkvi, v ktorej žijeme. Aké sú problémy, čo by sa malo zlepšiť, čo sa darí, čo sa darí menej. Toto sme objavili a vďaka tomu sa spustil veľmi zaujímavý proces.

Samozrejme, k pochopeniu významu, čo všetko môže synoda priniesť, nedospeli úplne všetci. Ani počet zúčastnených nie je veľký. Ale pre tých, ktorí sa zapojili, je táto skúsenosť nad očakávanie pozitívna.

Čo vás v správach najviac prekvapilo?

Nadšenie, ktoré synoda vyvolala. Nemyslel som si, že na ňu bude taká pozitívna odozva. Prekvapila ma aj druhá vec – veľká vyváženosť. Vzhľadom na všetky ťažkosti, ktoré ako Cirkev prežívame, sa dôraz nekládol iba na to, čo chýba. V Taliansku hovoríme, že pohár nie je napoly prázdny, ale napoly plný.

Na základe takéhoto vnímania môžeme lepšie vidieť, aké kroky je potrebné podniknúť. Osobne ma tiež veľmi zaujala metóda vedenia synodálnych stretnutí, ktorou bol duchovný rozhovor.

Znamenalo to viesť dialóg, klásť si otázky, počúvať sa navzájom. Nie je to sociologický fakt, ale niečo, čo sa deje v Duchu Svätom. A záverečné správy svedčia o tom, že to ocenili všetci.

Na Slovensku sa do synodálneho procesu zapojilo 40 percent farností. V porovnaní s globálnym priemerom ide o nižšie alebo vyššie číslo?

Neviem zatiaľ povedať, aké je globálne percento, zatiaľ nemám k dispozícii údaje. No mám dojem, že sú veľké rozdiely – v niektorých krajinách bola účasť vyššia, v iných nižšia. Povedal by som však, že slovenských 40 percent je dobrý výsledok. Nevedeli sme, či proces, ktorý sa takto začal, osloví viac ľudí.

Veľmi pozitívne bolo, že zo 114 biskupských konferencií nám odpovedalo 112. To sa nikdy predtým nestalo. Tentoraz odpovede prišli, a keď si uvedomíme, že času na konzultácie vnútri miestnych cirkví bolo málo, odpovedí je vysoký počet. Celkovo teda považujem výsledok za pozitívny.

Aj Vatikán je s prvou fázou synody a so správami z diecéz spokojný?

Musíme si počkať na tlačovú konferenciu, na ktorej generálny sekretár Synody biskupov kardinál Mario Grech so svojimi spolupracovníkmi poskytne výsledky.

Ja som sa v rámci diecéznej fázy zúčastnil na prácach, ktoré trvali pätnásť dní v meste Frascati neďaleko Ríma, a musím povedať, že v atmosfére bola veľká spokojnosť s tým, čo sa urobilo.

V taliančine sa hovorí, že kto dobre začne, má napoly hotovo. Povedzme teda, že sme dobre začali.

Vyučujete teológiu, stretávate sa s budúcimi mladými teológmi. Ako sa na synodálny proces pozerajú?

Medzi mladými ľuďmi, ktorí študujú teológiu, sú takí, ktorí sa pripravujú na kňazskú službu, iní sú laici a laičky. Možno je väčšie nadšenie u laikov a u osôb zasväteného života než u tých, ktorí sa pripravujú na kňazstvo. No tí najpozornejší z nich sú veľmi angažovaní.

Vidím to vo svojej krajine, v Taliansku, kde som bol osem rokov predsedom združenia talianskych teológov a poznám všetkých mladých teológov. Musím povedať, že je tu dobrá príprava a vôľa napredovať. Aby som bol objektívny, existuje aj okrajová, menšinová časť, naviazaná na trochu staré, prekonané formy.

V tomto prípade je služba vnímaná ako autoritatívna. Myslím si však, že súčasťou synodálnej cesty je aj prekonávanie takejto formy klerikalizmu. Nezomrie zo dňa na deň. Je to dosť silný vírus, ktorý si nesieme so sebou.

Svet i Cirkev dnes zažívajú hlboké rozdelenia. Na Slovensku najprv rozdelila spoločnosť pandémia, teraz vojna na Ukrajine. Tiež prišlo k vražde dvoch mladých ľudí, ktorí sa hlásili k LGBTI komunite. Môže tento synodálny proces, toto spoločné kráčanie prispieť k prekonaniu takýchto rozdelení?

Myslím si, že táto synodálna cesta je prorocká. Pretože kráča smerom k tomu, aby sa polarizácie nerozrieďovali, ale aby sa pochopil hlboký význam toho, čo sa za nimi skrýva. Aby sa veci skomponovali do harmónie pravdy a krásy.

Pápež František často hovorí jednu vec, ktorá ma veľmi oslovuje: nesmieme zametať konflikty pod koberec. Konflikty, žiaľ, existujú a my sa musíme pokúsiť posunúť ich vnímanie na vyššiu úroveň. To znamená zistiť príčiny a reagovať. Niekedy jednoducho nie sú dôvody, pre ktoré by sme mali robiť kompromisy.

Stojíme tak pred veľmi veľkou výzvou. A potom je tu aj ľudská povaha. Sme konfrontovaní s realitou vojny, ktorú musíme absolútne odmietnuť ako prostriedok riešenia konfliktov. Práve o to ide: vydať sa cestou pokoja.

Na druhej strane prechádzame obrovským antropologickým prechodom v chápaní tajomstva človeka, vzťahu medzi mužským a ženským pohlavím. Musíme prijať túto výzvu bez toho, aby sme upadli do ideologizácie. Dať si pozor, aby sme nezničili Boží stvoriteľský zámer, ukrytý v sexuálnej odlišnosti.

Tá je obrovským bohatstvom, ktoré si treba vážiť. No majme zároveň na pamäti, že nesmieme démonizovať ľudí, ktorí zastávajú ten či onen postoj, lebo každý človek je pred Bohom jedinečný.

Preto nikdy nesmieme súdiť ľudí na základe ideologických predpokladov. Snažme sa pochopiť ich voľbu, porozumieť ich utrpeniu a pokúsme sa objasniť im pravdu, ktorá vychádza z evanjelia.

Svätý Otec predĺžil synodu o synodalite až do roku 2024. Uviedol, že ak má priniesť ovocie, nemôžeme sa ponáhľať. Môže to byť ešte dlhá cesta?

Určite je to nová cesta. Práve sa začala, takže musíme očakávať, že bude pokračovať ešte dlho. Nejde totiž o synodu na konkrétnu tému, ktorú môžeme odložiť, len čo sa jej povenujeme. V tomto prípade je to samotná identita Cirkvi, ako ju osvietil Druhý vatikánsky koncil, ktorá je vystavená skúške.

Podľa môjho názoru sme na začiatku niečoho skutočne nového pre tretie kresťanské tisícročie. My poznáme dnešnú Cirkev, o ktorej si myslíme, že taká bola vždy. V skutočnosti je však taká, akú sme ju vybudovali v druhom kresťanskom tisícročí.

Teraz smerujeme k niečomu novému, no bez straty najhlbšej identity, ktorá vychádza z evanjelia. Evanjeliovú tradíciu osvetľujeme novým spôsobom. Cesta to bude dlhá, ale výsledky sa budú ukazovať priebežne.

Aký bude ďalší vývoj synody?

Synodálne zhromaždenie biskupov vo Vatikáne bude mať dve časti – jedna v budúcom roku 2023, druhá v roku 2024. Potom sa výsledok postúpi miestnym cirkvám, ktoré budú musieť pochopiť, čo to pre ne znamená. Následne bude možno ďalšie spoločné stretnutie na univerzálnej úrovni.

To všetko je obrovský výkon. Pomyslite na to, čo sa uviedlo do života Cirkvi od začiatku synodálneho procesu až po dnešok. Už teraz sa niektoré veci zmenili. Synodálna cesta sa tvorí tým, že po nej kráčate, objavujete nové veci a posúvate sa ďalej. Myslím, že sa toho ešte veľa naučíme.