Snažia sa uskutočňovať civilizáciu lásky

Oslavujete 20 rokov života, čo je v porovnaní s niektorými katolíckymi univerzitami vo svete veľmi krátka doba. Má už táto inštitúcia svoje miesto medzi slovenskými univerzitami? 

Určite áno. Vidím to najmä vtedy, keď sa stretám s rektormi ostatných univerzít, že sme ich partnermi. S ôsmimi ďalšími vysokými školami plánujeme na jeseň založiť konzorcium univerzít okolo geografického stredu Slovenska a nehráme tam druhé husle, sme rovnocennou súčasťou tohto projektu.

Cieľom je, aby bol hlas univerzít silnejší vo vede, výskume i v publikáciách, preto sme sa rozhodli užšie spolupracovať. Osobne to beriem tak, že roky 2000 až 2020 sú len prvými dvadsiatimi rokmi v histórii Katolíckej univerzity, ktorej prajem, aby tu trvala čo najdlhšie a aby sa časom vyrovnala vekom, tradíciou a kvalitou najstarším a najlepším svetovým univerzitám.

Je úžasné, že máme teraz jedinečnú možnosť formovať vývoj univerzity dopredu, je to veľký dar byť de facto pri jej zrode a začiatkoch.

Máte pravdu, že byť pri jej zrode je veľkým darom. Povyrástla už podľa vás z niektorých „detských chorôb“?

Detské choroby sú prirodzeným vývojom nielen človeka, ale aj každej inštitúcie - a vďaka nim by sme mali byť zdravší, silnejší a imúnnejší. V súčasnosti je KU stabilná a rešpektovaná univerzita, čo ma teší, a som presvedčený, že detské choroby máme už za sebou.

Pozitívny vývoj sa prejavuje napríklad v kvalitnom zázemí priestorov a technológií, ktoré máme, v nádhernej reprezentatívnej univerzitnej knižnici, úspechmi našich pedagógov a študentov (napríklad jeden z našich absolventov dostal ocenenie Učiteľ roka), získaním patentu pred niekoľkými rokmi a pod.

Sme univerzitou, ktorá slúži - napríklad počas korony naši študenti z fakúlt „dobrovoľníčili“ a boli takpovediac v prvej línii. Tento pozitívny vývoj však „musí“ pokračovať a mojou snahou je nielen rozvíjať univerzitu z pozície rektora, ale nadchnúť pre rozvoj aj celú akademickú obec.

Aby tento duch - duch práce na sebe, duch záujmu, skúmania, zvedavosti, poctivosti, tvorivosti - bol duchom KU.

Žiaľ, mediálny obraz KU nie je najlepší. Sčasti ide o predsudky, ale aj o chyby, ktoré sa urobili v minulosti. Ako by ste chceli zmeniť aspoň ten mediálny obraz KU?

Priznám sa, že neviem, odkiaľ sa berie názor, že „mediálny obraz KU nie je najlepší“. Myslím si, že sa za posledné roky neudialo nič také, čo by poškodzovalo náš mediálny obraz či naše dobré meno.

Keďže mám dlhoročné skúsenosti so spoluprácou s viacerými slovenskými vysokými školami, som presvedčený, že KU je prinajmenšom rovnaká, ak nie lepšia, ako „konkurencia“.

Vysoké školstvo je obrazom dlhoročného stavu na Slovensku, a to najmä morálneho a hodnotového. V tomto kontexte si myslím, že KU je na tom oveľa lepšie ako ostatné podobné školy.

Ale predsa nejaké chyby boli.

Téma „chýb“, ktoré hľadáme na Katolíckej univerzite či všeobecne na Cirkvi, ma osobne aj irituje, pretože mi pripomína „sebabičovanie“. Máme sa akoby stále hanbiť za svoju vieru a za svoje inštitúcie, lebo nie sú dokonalé.

Kto je bez viny, nech hodí kameňom. Prípadne - ukážte mi ľudskú inštitúciu bez chýb. Chyby neobhajujem, poučme sa z nich, ale udržme si aj kritický názor na to, čo sa nám aj mediálne podsúva ako zveličená bublina „cirkevných problémov“.

Takže ako sa snažíte vylepšiť mediálny obraz?

My intenzívne pracujeme na lepšom mediálnom obraze, robíme, čo je v našich silách, napríklad sme pripravili bohatý program 20. výročia pre médiá i širokú verejnosť. Na rektoráte KU zamestnávame šikovného PR referenta, ale len na pol úväzku. Podobne veľké univerzity majú na to 2-3 ľudí a samostatný marketingový rozpočet.

Pre momentálnu situáciu si nevieme dovoliť ďalšie personálne posilnenie, ale verím, že v budúcnosti vybudujeme väčšie PR oddelenie. Sme činní na webe, sociálnych sieťach, vydávame vlastný časopis, tvoríme videá, chodíme ako hostia do relácií.

Keďže sa rozprávame o médiách, mám jedno odporúčanie pre čitateľov KN: pozrite si vo verejnoprávnej televízii dokument Made in Ružomberok. Kto ten film uvidí, KU mu ostane navždy v srdci. Také krásne filmové dielo nemá žiadna iná univerzita.

Názov Katolícka univerzita sa berie akosi samozrejme. Môže si takýto titul dať akákoľvek univerzita? Respektíve sú na to nejaké kritériá a vyjadruje sa k tomu aj Kongregácia pre katolícku výchovu vo Vatikáne?

Vznik každej katolíckej školy je daný Kódexom kánonického práva, podľa ktorého má Cirkev právo zakladať katolícke školy akéhokoľvek odboru, druhu a stupňa. V kánone 807 sa doslovne píše: „Cirkev má právo zakladať a riadiť univerzity, ktoré majú prispievať k vyššej kultúre ľudí a plnšiemu rozvoju ľudskej osoby, ako aj k plneniu učiacej úlohy samej Cirkvi.“

Na to, aby mohla vzniknúť katolícka škola, je potrebný súhlas kompetentnej cirkevnej autority, pre nás je to Konferencia biskupov Slovenska, ktorá je aj naším zriaďovateľom. Táto autorita dohliada na našu katolíckosť.

Sme zverení do pastoračnej starostlivosti diecézneho biskupa, naším je Štefan Sečka. Špecifické poslanie byť prostredníkom medzi KBS a nami má funkcia veľkého kancelára, ktorým je košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. S obidvomi otcami biskupmi sa nám vynikajúco spolupracuje a ďakujem im za ich pomoc, modlitby a vedenie.

Treba pripomenúť, že podľa kánona 810 je povinnosťou autority postarať sa, aby na katolíckych univerzitách boli vymenovaní vyučujúci, ktorí okrem vedeckej a pedagogickej schopnosti vynikajú neporušenosťou náuky a bezúhonnosťou života, a tiež konferencia biskupov a diecézni biskupi, ktorých sa to týka, majú povinnosť a právo dozerať, aby sa na týchto univerzitách verne zachovávali zásady katolíckej náuky.

Prajem si, aby sme čoraz viac boli katolíckou univerzitou nielen názvom, ale najmä obsahom a duchom.

V kódexe sa však ešte píše aj jedna dôležitá vec: „Veriaci majú podporovať katolícke školy a podľa svojich síl poskytovať pomoc na ich založenie a udržiavanie.“

Katolícka cirkev bola prvá, ktorá zakladala univerzity v podobe, ako ich poznáme dnes. Aká by mala byť podľa vás dnešná úloha Katolíckej univerzity konkrétne na Slovensku?

Pri založení Katolíckej univerzity v roku 2000 vydali naši otcovia biskupi pastiersky list, v ktorom nás vyzvali, aby sme pomáhali budovať civilizáciu lásky. Sú to možno až veľmi vzletné slová, ale ak si nejako predstavujem úlohu KU dnes, tak práve takto: robiť lepším svet okolo nás.

Samozrejme, to, ako to robíme, má mnoho farieb. Napríklad na našej škole vychovávame budúcich zdravotníkov a vedieme ich k úcte k životu. Alebo vzdelávame novinárov a smerujeme ich k úcte k pravde. To je len jedna z foriem, ako sa snažíme uskutočňovať civilizáciu lásky.

Nenahraditeľnou úlohou univerzít je odovzdať mladým ľuďom múdrosť. V minulosti univerzity uchovávali poznanie, dnes v dobe internetu a online vyučovania možno nie je táto úloha taká výrazná, ale do istej miery by každá univerzita - vrátane KU - mala uchovávať poznatky a vedomosti pre ďalšie generácie.

Internet je veľmi rýchly a premenlivý, vzdelanie nadobudnuté na KU by sa malo dostať hlbšie do pamäti a do reálneho života. V podstate nemusíme vymýšľať nové úlohy, len si plniť naše poslanie tu a teraz - najlepšie ako vieme.

Aké výzvy stoja pred Katolíckou univerzitou v najbližšom období, možno aj v spojení s koronakrízou, a do budúcnosti?

Korona vyčerpala ekonomiku, sčasti vyprázdnila kostoly a zvýšila nedôveru a odstupy medzi ľuďmi. Neteší ma to. Bol by som oveľa radšej, aby sme mohli pokračovať od septembra v novom akademickom roku bez akýchkoľvek obmedzení. Prajem si, aby študenti konečne zaplnili naše fakulty a mohli sme ich už osobne vidieť a stretnúť na prednáškach, cvičeniach alebo iba tak na chodbách univerzity.

Táto skúsenosť nás preverila, či sme schopní technologicky zvládnuť aj iné ako kontaktné vyučovanie. Dokázali sme to vďaka fungujúcemu e-learningu. Ale sám ako pedagóg viem, že niet nad prezenčnú formu, kde vytvárate interakciu, vzťah a spoločenstvo so študentmi.

Keďže som v pozícii rektora, ktorý denne aktívne manažuje a riadi Katolícku univerzitu, možno nevidím pred sebou nijaké vzletné výzvy a vzrušujúce ciele, ale skôr taký denný, bežný chod našej alma mater.

Tam nás čakajú výzvy, ako je zavedenie systému riadenia kvality, komplexná akreditácia, nové štandardy študijných programov, zvyšovanie kvality vzdelávania a tvorivých činností, ďalšie ekonomické zabezpečenie nášho chodu, budovanie vzťahov s našimi inštitucionálnymi partnermi a náš ďalší rozvoj. Mojím snom by bolo výhľadové otvorenie aj iných študijných odborov na KU, a to vrátane technických.

No a, samozrejme, budeme sa koncentrovať aj na dobré zvládnutie 20. výročia, keďže všetky naše aktivity sme pre koronu posunuli na neskôr. Takže nás čaká akademicky pestrá jeseň.