Socha so všetkou silou a mocou umenia

Na svete je len zopár umeleckých diel, ktoré rozpozná každý a okamžite. Takto neomylne vieme povedať autora i názov diela pri pohľade na súsošie Matky s mŕtvym Synom v náručí. Michelangelova Pieta. O geniálnom diele sa s nami rozprávala historička umenia ZUZANA DZURŇÁKOVÁ.
Zuzana Artimová 14.09.2022
Socha so všetkou silou a mocou umenia

Michelangelova Pieta dodnes fascinuje celý svet. Snímka: wikimedia commons/voľné dielo

Kto si súsošie Piety od Michelangela objednal?

Jednu z najznámejších a najpôsobivejších piet vytvoril Michelangelo na objednávku francúzskeho kardinála Jeana Bilhèrema da Lagraulasa na základe zmluvy s dátumom 27. augusta 1498. Michelangelo mal v tom čase iba 23 rokov. Dielo sa radí do ranej tvorby tohto velikána, avšak jej kvality dokazujú Michelangelov obrovský talent už v tomto veku.

Kde bola Pieta pôvodne umiestnená?

Pôvodne sa súsošie nachádzalo v blízkosti hrobu objednávateľa, teda v Kostole sv. Petronely v Ríme, situovanom južne od „starého“ Chrámu sv. Petra. Až o pár rokov neskôr, v roku 1519, preniesli Pietu do dnešného Chrámu sv. Petra vo Vatikáne.

Baziliku už nikdy neopustila?

Nie sú známe historické fakty o jej ďalšom premiestňovaní, takže môžeme predpokladať, že od 16. storočia bolo jej stále miesto vo vatikánskej bazilike.

Pred piatimi desaťročiami poškodil sochu psychicky chorý človek. Stáva sa často, že niekto zničí umelecký skvost?

Áno, v dejinách, ale i v súčasnosti je mnoho príkladov podobných deštruktívnych snáh. Za každým takýmto útokom sú však iné pohnútky a páchateľmi nemusia byť len psychicky narušení jednotlivci. Ľudí môžu viesť aj spoločensko-kultúrne či ideologické dôvody. K nim patrilo už stredoveké obrazoborectvo alebo ničenie umeleckých diel počas Francúzskej revolúcie. Keď však uvažujeme o vandalizme v individuálnej rovine, ide zväčša o psychickú poruchu jednotlivca, ktorého dôvody poškodiť umelecké dielo nie sú pre nás pochopiteľné. 

Bolo v renesančnom Taliansku zobrazovanie Bolestnej Panny Márie rozšírené?

Na sever od Álp boli nešporové, čiže vešperové, alebo pašiové scény a témy veľmi rozšírené, rovnako vo francúzskom prostredí. No v Taliansku nemala táto ikonografia žiadne predošlé vzory. Preto je prekvapivé, s akou kreatívnosťou a výpovednou hodnotou sa Michelangelo námetu chopil. A tiež to, ako fenomenálne ho spracoval.

Aké iné podoby Božej Matky sa v umeleckých kruhoch preferovali?

V talianskom umeleckom prostredí renesancie dominoval námet Madony – Panny Márie s Dieťaťom Ježišom. Táto téma sa v podstate kontinuálne spracovávala a variovala od čias raného kresťanstva až po renesančné obdobie. V renesancii sa potom dostali do širšieho povedomia a obľuby aj iné mariánske a kristologické témy.

Podporila Michelangelova Pieta stvárňovanie Panny Márie ako Bolestnej Božej Matky?

Ak by sme sa vrátili k pôvodu zobrazovania piety, tak to nebol Michelangelo, kto podnietil záujem o zobrazenie Bolestnej Panny Márie s telom mŕtveho Syna v náručí. Táto tematika sa objavovala už v stredovekom umení. V 12. storočí ju nájdeme v byzantskom umení, v 13. storočí sa toto zobrazenie rozšírilo na západ, najmä do Holandska, Nemecka a Francúzska.

Údajne je vatikánska Pieta jediné dielo, ktoré Michelangelo podpísal. Dodatočne. Uvedomil si, že vytvoril „sochársku legendu“?

Dôvod na signovanie diela spomína Michelangelov súčasník Giorgio Vasari (1511 – 1574), autor Životopisov najvýznamnejších maliarov, sochárov a architektov. Podľa Vasariho svedectva „láska a námaha, ktoré Michelangelo do diela vložil, ho prinútili nakoniec k tomu, že na stuhe, ktorú má Madona krížom cez hruď, uviedol svoje meno, čo už potom na žiadnom inom svojom diele neurobil“.

Tváre Panny Márie a Ježiša sú veľmi mladé. Zvlášť Panna Mária je až mysticky krásna, vyjadruje tichý, pokojný smútok. Ako môžeme interpretovať tento autorský zámer?

Vysvetlil ho sám Michelangelo: „Sviežosť a kvet mladosti sa u nej (Božej Matky) zachovali nielen prirodzeným spôsobom, ale možno aj prispením Božím, aby sa svetu dokázalo trvalé panenstvo a čistota Matky. U Syna to nebolo treba, skôr naopak, ak sa malo ukázať, že Boží Syn vzal na seba ľudskú podobu a že okrem hriechu podliehal všetkému, čomu je vystavený obyčajný človek.“

Tvar súsošia je zvláštny. Mária akoby hojdala, uspávala svoje dieťa...

Historici umenia, ktorí sa sústredia na formálnu stránku Piety, hovoria o dokonalej jednote figúr. Postava Krista, ktorá leží priečne v Máriinom lone, je excelentne prepojená s krásne traktovanou drapériou odevu Panny Márie. Umelec tak dosiahol spojitosť, previazanie dvojice postáv. Ide o symbiózu nielen hmoty, ale aj ducha. Inak povedané, Michelangelo dokázal spracovať tvrdý kameň tak, že oslovuje a emotívne pôsobí azda na každého človeka, ktorý sa na Pietu díva a kontempluje ju.

Je neprekonateľná?

„Je to socha, v ktorej sa zračí všetka sila a moc umenia, preto nech si žiadny sochár alebo ktorýkoľvek iný významný umelec nemyslí, žeby niekto mohol vytvoriť dielo s podobnou kresbou a pôvabom. Človek naozaj žasne, ako mohla ruka umelca urobiť tak božsky a tak presne za taký krátky čas niečo také zázračné a krásne,“ napísal Vasari a nám nezostáva nič iné, len s ním súhlasiť.

Ako na vás osobne pôsobí pohľad na Michelangelovu Pietu v Bazilike svätého Petra?

Mala som ju možnosť vidieť naživo a musím priznať, že som bola prekvapená jej „malosťou“, i keď som poznala jej rozmery. Možno to bolo spôsobené umiestnením v nie práve vhodnom priestore, kde sa akoby stráca. Napriek tomu vo mne zanechala nezabudnuteľný dojem, obdiv k Michelangelovmu majstrovstvu a zároveň pocit pokoja, nádeje a... piety. V samotnej podstate významu tohto slova: zbožnosť, úcta, sústrasť.