Spev a hudba prehlbujú moju vieru

Sprevádza vás spev a hudba od útleho detstva?

Áno, aj môj otec bol hudobník, hral na hudobných nástrojoch a spieval. Mal vlastnú kapelu. Mama pôsobila odmlada vo farskom spevokole v Starej Ľubovni.

A ja som asi už od štvrtej triedy hrával a spieval pri bohoslužbách v kostole, keďže rehoľné sestry tam už nemohli hrať a spievať pre zákaz zo strany vtedajšej štátnej moci. Pomyslel som si, že treba v tejto veci vo farnosti vypomôcť.

Jedna z tých sestier, Rita Gombošová z Kongregácie školských sestier sv. Františka z Asissi, bola profesorka cirkevnej hudby a pôsobila aj v Chicagu. Po druhej svetovej vojne ju pozvali vyučovať cirkevnú hudbu v Prahe.

Tam ju v 50. rokoch s ostatnými rehoľnými sestrami zatkli a poslali na nútené práce. Počas dubčekovskej éry rehoľné sestry prepustili z miest, kam boli odsunuté.

Sestra Rita sa na pozvanie vtedajšieho farára Viktora Trstenského dostala na Slovensko do Starej Ľubovne. Viedla nás v liturgickom speve. Avšak počas normalizácie Viktor Trstenský a všetky rehoľné sestry museli opäť nútene opustiť naše mesto.

So sestrou Ritou som ostal naďalej v kontakte a chodieval som k nej tajne na hodiny cirkevnej hudby až do Ľubochne. Vďačím jej za to, že som do liturgického spevu a hudby mohol hlbšie preniknúť.

Rodičia ma tam zakaždým viezli autom, čo bola z ich strany veľká obeta, keďže bola naozaj veľmi ťažká, nebezpečná doba.

Určite ste túto záľubu rozvíjali aj počas štúdií na bohosloveckej fakulte.

Počas kňazských štúdií v Bratislave ma poprosili, aby som robil vedúceho bohosloveckého zboru Schola cantorum. No a v Dóme sv. Martina som hrával s nebohým organistom Antonom Seleckým.

V Bratislave som sa stretol s profesorom Jurajom Lexmannom, hlboko veriacim človekom, ktorý pripravoval liturgické spevníky pre Slovensko a vyučoval filmovú hudbu na VŠMU.

Špecializoval sa na slovenskú hudbu, pracoval pre SĽUK a Lúčnicu. Istý čas nám bohoslovcom prednášal na fakulte, avšak doba náboženstvu nepriala. Chodili sme k nemu do bytu, kde pokračoval s prednáškami.

Uvedomovali sme si riziko s tým spojené. Raz, keď som šiel k profesorovi Lexmannovi na prednášku do jeho bytu, ma niekto udrel po hlave vo výťahu. Po chvíli som sa prebral pod schodmi...

V tom čase pripravoval profesor Lexmann aj kurzy pre kantorov a organistov v Dolnom Smokovci. Samozrejme, všetko sa dialo opäť v tajnosti. Veľkou pomocou bol pre neho biskup Ján Pásztor.

My klerici sme sa podieľali na nahrávkach pre liturgické spevníky v Dóme sv. Martina za zamknutými dverami. Podarilo sa nám aj samizdatovo vydať prvý a druhý diel Liturgického spevníka. Prvý obsahoval omšové ordináriá a druhý medzispevy na nedele a sviatky. Potom sme to šírili po Slovensku.

Ako kaplán ste prišli do Levoče a mnohí si vás spájajú práve s odpustovými púťami na tamojšej Mariánskej hore.

Už počas totality som po hudobnej, liturgickej a organizačnej stránke začal viesť na Mariánskej hore pobožnosti fatimských sobôt a večeradlá modlitieb s Pannou Máriou.

Prvé roky sa tieto prvé soboty konali tajne. Po páde komunizmu som ako responsabile Mariánskeho kňazského hnutia viedol v Levoči fatimské soboty a ako dirigent diecézneho zboru som mal na starosti hudobnú stránku mariánskych pútí v Levoči.

Po roku 1989 ste začali študovať na Katolíckej univerzite v Lubline, a to vďaka kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi.

Študoval som tam liturgiku, liturgický spev a posvätnú hudbu spolu s Čechmi, Slovákmi, Poliakmi, Ukrajincami a ľuďmi z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Ráno sme začínali svätou omšou, pokračovali prednáškami a modlitbou.

Bolo to učenie spojené nielen s teóriou, ale aj s praxou, pretože sme hneď vzorovo slávili svätú omšu, spievali vešpery a ďalšie časti liturgie hodín. To trvalo až do desiatej hodiny večer.

Prečo ste sa rozhodli práve pre hlbšie štúdium liturgického spevu a posvätnej hudby?

Keďže som od útleho veku miništroval, neskôr aj hral a spieval, videl som, aká dôležitá je v živote človeka liturgia. Ak sa aj ľudia s Bohom a Cirkvou nikde inde nestretnú, tak minimálne pri krste, sobáši a pohrebe.

Keď sú liturgicky pripravené na úrovni, ľudia majú možnosť rozmýšľať pri nich o všemohúcom Bohu a viere. Videl som, že je naozaj veľmi dôležité správne sláviť liturgiu, a to nielen správne čítať texty, ale ich aj spievať a čo najviac do toho zapájať ľudí.

V Cirkvi totiž nespievame preto, že je to krajšie. Prvý dôvod je, že pri tom, čo sa nedá vyjadriť slovami, si pomáhame umením. Hudbou aj všetkým ostatným sakrálnym umením.

Liturgiu totiž slávime v sakrálnych priestoroch, kde môže človek dôjsť k lepšiemu spoznaniu toho, čo je skutočným zmyslom jeho života a načo ho Boh stvoril. Moje rozhodnutie pre štúdium liturgického spevu a posvätnej hudby teda pramenilo z túžby a potreby odovzdať nadobudnuté vedomosti a skúsenosti ostatným.

Ako vnímate súčasný stav v oblasti spevu a hudby v liturgii?

Vyzerá to veľmi nádejne najmä u tých, čo túto oblasť chápu ako svoje poslanie a horlivo sa zapájajú. Po skončení totality sme sa snažili s nebohými biskupmi Rudolfom Balážom a Františkom Tondrom cez KBS a príslušné ministerstvo vybaviť, aby organisti a kantori vo farnostiach boli trojzdrojovo financovaní.

Teda, že budú zamestnaní v škole, na obecnom či mestskom úrade v rámci sprevádzania spevom a hudbou pri krste, sobáši či pohrebe, a potom tam bola služba v samotnom chráme pri svätých omšiach a ďalších pobožnostiach. Aby sa liturgický spev a hudba oživili a zachovali.

Čo ešte pre to treba urobiť?

V prvom rade vychovávať v tejto oblasti bohoslovcov, budúcich kňazov. Nevynechávať predmet, ako je liturgika a liturgický spev, pretože sa stretávame s tým, že niekde je na tieto predmety vyhradených viac, inde menej vyučovacích hodín.

A potom je dôležité vychovávať aj laikov, najmä katechétov, ktorí majú počas katechézy viesť deti k aktívnej účasti na každej svätej omši, nielen na tej „detskej“. Je nevyhnutné naďalej vychovávať organistov, žalmistov a kantorov, a to najmä cez kantorské kurzy.

Úlohou naslovovzatých hudobníkov podľa Druhého vatikánskeho koncilu je pripravovať nádherné adaptácie liturgických spevov v národnom jazyku najmä podľa latinského originálu – gregoriánskeho chorálu.

Spolupracovali ste napríklad aj na tvorbe Vianočných hier v Spišskej Magure. Ako k tomu prišlo?

Z bratislavskej VŠMU prišla ponuka na natočenie filmu pôvodných slovenských kolied. Išli sme teda najprv s magnetofónom k starším ľuďom, aby sme nahrali spevy, ktoré tieto vianočné hry sprevádzali.

Potom som ich znotoval a vybral deti zo svojej farnosti, ktoré sa to naučili. Ušili sa im kostýmy a mohlo sa natáčať. Vtedy som bol farárom v Haligovciach, vo Veľkej Lesnej, no natáčalo sa po celom Zamagurí.

Hovorí sa, že kto dobre spieva, dvakrát sa modlí. Je pre vás liturgický spev modlitbou?

V chráme má byť všetko modlitbou. Takže čokoľvek tam človek zaspieva, má spievať nielen ústami, ale aj srdcom. Neplatí pritom, že čím silnejšie a hlasnejšie, tak aj krajšie.

Pri speve v chráme rozmýšľam o tom, čo spievam. Aj keď sa mi niekedy nepodarí spievať ako opernému spevákovi, ale dôležité je, že spievam s vierou a láskou.

Ako vyzeral Advent vo vašej rodine v časoch vášho detstva?

Chodili sme do chrámu dať požehnať doma pripravený adventný veniec. Sprevádzali nás tam priliehavé antifóny, spievalo sa – Ajhľa, Spasiteľ príde a všetci jeho svätí s ním. Potom sa zvyklo spievať Anjel Pána.

Tieto antifóny a Anjel Pána sme spievali aj doma pri venci, minimálne v nedeľu. Keď sme zapaľovali prvú sviečku na adventnom venci, tak sme spievali jedenkrát – Ajhľa, Spasiteľ príde..., pri druhej sviečke sme antifónu zaspievali dvakrát a vyšším tónom...

Takto sme sa pripravovali aj emocionálne, že naozaj sa znova blíži ten deň, keď si pripomíname Pánov prvý i druhý príchod.

A ako si spomínate na samotné Vianoce?

Na Štedrý deň sa od rána chodilo s betlehemskými hrami, ale aj s hviezdou, s hadom s nastoknutým jablkom. Hviezda evokuje príchod troch kráľov, had poukazuje na pokúšanie Evy v raji. Takto sa dávalo najavo pripomínanie biblických udalostí. Po polnočnej svätej omši sa išlo po „spievaní“.

Doteraz mi je najbližšia koleda Jeruzalem, mesto sväté – známa práve z betlehemských hier. Akoby sa takto plynule pokračovalo v radosti z Narodenia Pána, ktorá vrcholila v chráme.

Poviete nám na záver, čo pre vás spev a hudba v liturgii znamenajú z hľadiska viery?

Veľmi mi pri prehlbovaní viery pomáhajú. Vždy však mám na zreteli fakt, že konkrétny spev má byť priliehavý aj k danému cirkevnému spoločenstvu. A postupnými krokmi ho možno dostávať na vyššiu úroveň.