Sprostredkovať Boha v každom povolaní a stave

O úlohe kňaza i rozmere jeho pôsobenia medzi príslušníkmi a zamestnancami Finančnej správy SR nám viac povedal colnícky kaplán Ordinariátu OS a OZ SR páter Štefan Marián Bankovič, OFM (55). Je členom Rehole menších bratov františkánov Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa na Slovensku.

Koľko rokov pôsobíte v tejto duchovnej službe a aká bola vaša cesta k colníkom?

V súčasnosti už beží šiesty rok, odkedy som nastúpil do tejto služby. Začalo sa to tým, že ordinár, ktorého služba objíma viaceré ozbrojené rezorty a katolíkov v nich, hľadal ďalších kňazov na pastoráciu v nich a obracal sa nielen na slovenských diecéznych biskupov, ale aj na rehoľných predstavených.

Takýmto spôsobom som v júli 2015 dostal ponuku prostredníctvom vtedajšieho provinciála našej rehole pátra Jeremiáša. Začal som nad tým uvažovať. Zároveň u mňa vznikali obavy z neznámeho, či už z prostredia, ako aj určitej špecifickosti tejto duchovnej služby.

No nakoniec som to prijal s tým, že to skúsim iba na jeden rok a potom sa uvidí.

Aké boli začiatky a kde aktuálne pôsobíte?

Po rozhodnutí nasledovalo prvé stretnutie s otcom biskupom Františkom Rábekom v jeho sídle v Marianke, kde som sa o službe dozvedel viac. Potom bolo treba vykonať niekoľko formálnych úkonov, podobne ako to býva aj pri vstupe do pracovného pomeru i v civilnom živote.

Bolo mi určené miesto na pobočke žilinského Colného úradu v Trstenej. Keďže v tomto meste máme komunitu rehoľných bratov, nemusel som byť kdesi vyčlenený a žiť oddelene. Popritom sa teda ešte zapájam aj do pastoračných služieb v Kostole sv. Juraja v Trstenej.

Môžeme povedať, že posledná klasická hranica, ktorá zostala, je na východe s Ukrajinou. Čo robia colníci vo vnútrozemí?

Medzi hlavné úlohy patrí napĺňanie štátnej pokladnice. Čiže colníci sa starajú o príjmovú časť štátneho rozpočtu a zároveň aj rozpočtu Európskej únie. Tiež o dohľad nad tovarom v rámci EÚ a mnohé ďalšie obdobné úlohy.

Podľa cirkevného práva patríte pod jurisdikciu, teda právomoc ordinára OS a OZ SR. Čo to z hľadiska kňazskej služby znamená pre vás?

Hoci som členom rehole, aktuálne som uvoľnený na túto zvláštnu službu pre Finančnú správu SR. Tá vznikla v roku 2012, keď sa spojila colná a daňová správa.

Vo veciach, ktoré sa týkajú mojej pastorácie, podlieham, samozrejme, biskupovi ordinárovi a zúčastňujem sa i na ordinariátnych podujatiach, kam chodia kňazi a diakoni zo všetkých silových rezortov. Ako sú napríklad duchovné cvičenia, formačné stretnutia, pracovné zasadnutia, výročia v rámci ordinariátu a podobne.

Predsa len ide o špecifickú formu pastoračnej starostlivosti. Museli ste absolvovať aj špecifickú  odbornú prípravu?  

Áno, bolo potrebné oboznámiť sa s prácou, ktorú vykonávajú príslušníci finančnej správy, so zákonmi a s predpismi, z ktorých plynie táto služba, ako aj s potenciálnymi nebezpečenstvami, ktoré môžu pri tom nastať. Čo sa týka fyzickej výkonnosti, od toho som bol oslobodený kvôli veku.

Duchovná služba v Ozbrojených silách SR má svoje opodstatnenie. Finančná správa má tiež svojich duchovných. Koľkých kňazov colníkov máme dnes na Slovensku a aké je ich poslanie?

Predtým, než som nastúpil spolu s Radoslavom Takáčom, ktorý je na Colnom úrade v Košiciach, túto službu pre príslušníkov finančnej správy zabezpečovali kňazi z Policajného zboru SR. Takže pred šiestimi rokmi sme boli obaja priekopníkmi. Duchovné pôsobenie vo finančnej správe na Slovensku sme mali rozdelené na polovicu. Ja som chodieval na západ a časť stredného Slovenska.

S tým bolo spojené časté cestovanie či už na prednášky, katechézy pred prijatím sviatostí, na samotné vysluhovanie sviatostí a rôzne iné stretnutia. No od januára 2020 pribudol k nám ďalší kňaz Ľubomír Konfederák, CM, z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorá sídli v Bratislave, a tak sa naše pastoračné územia stali zvládnuteľnejšími.

V rámci duchovného pôsobenia máme vyhradených už päť kaplniek, kde sa slávia sväté omše. Okrem nás - troch kňazov minulý rok v decembri pribudol jeden diakon, zamestnanec finančnej správy. Po dohode s riaditeľmi jednotlivých úradov, ktorí sú ústretoví voči našej službe, tam, kde nie je kaplnka, využívame iné priestory na stretávanie.

Medzi zvyčajné úlohy colníkov, ktorých patrónom je sv. Matúš, patrí vyberanie cla a poplatkov súvisiacich s dovozom tovaru. Čím by ich mal svätec duchovne inšpirovať?

Toto spojenie pochádza ešte zo stredoveku, keď si rôzne združenia remeselníkov volili svojho nebeského patróna a ochrancu. Mali jeho obraz, zástavu, zvlášť si pripomínali jeho sviatok a podobne. Svätý Matúš bol mýtnikom. Tí, ktorí vykonávali toto povolanie v čase, keď žil, boli domácim obyvateľstvom odmietaní, lebo boli v službe cudzej a okupačnej mocnosti.

Dnes by sme mohli použiť ekonomický termín, že nemali dobrý kredit, respektíve že nemali žiaden spoločenský kredit. A za takým človekom ide Pán, aby ho oslovil, aby ho pozval do inej služby. Doteraz vyberal a odteraz má rozdávať. Vyberal hmotné a rozdávať má duchovné, má sa stať ohlasovateľom radostného evanjeliového posolstva.

Pán Ježiš nepodliehal zaužívaným konvenciám a nevyhýbal sa mýtnikom napriek ich postaveniu v spoločnosti. Matúš sa však stal apoštolom a opustil mýtnicu. Jeho svätosť sa začala vtedy, keď prestal byť mýtnikom. Mne by sa skôr pozdával za patróna colníkov Zachej z Lukášovho evanjelia, lebo ten sa stretol s Pánom Ježišom, spoznal svoju biedu, dal sa na pokánie, no zároveň zostal mýtnikom a žil sväto v tomto povolaní.

Ešte aj Pán Ježiš ho povzbudil, keď povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu“ (Lk 19, 9). Tam, kde sa začína pokánie, tam prichádza spása. Zachej je z duchovného pohľadu krásny obrátený mýtnik a to stojí za povšimnutie pre každého, zvlášť pre príslušníkov finančnej správy. Ako zdôrazňoval sv. František Saleský – svätosť je možná v každom povolaní a v každom životnom stave.

Príslušníkmi colnej správy sú aj veriaci iných konfesií. Poskytujete aj im duchovnú starostlivosť?

Okrem katolíckej duchovnej služby funguje aj evanjelická, ktorú vykonáva jeden duchovný. No často sa stretávam aj s kresťanmi, ktorí sú v iných cirkvách a tiež majú záujem napríklad o rozhovor, povzbudenia a podobne.

Ako vás vnímajú ľudia, s ktorými pracujete? Najskôr ako kňaza a potom colníka s hodnosťou alebo naopak?

Myslím si, že na tomto mieste je dôležitejšia moja kňazská úloha a pracovníci majú vždy na výber. Buď využiť túto službu, alebo tú vo svojej domácej farnosti. Niektorí to môžu brať ako zbytočnú vec, ale počas svojho vyše päťročného pôsobenia vo finančnej správe som sa nestretol s takými prejavmi.

Určite ste pri tejto forme pastorácie čo-to zažili. Skúsite nám priblížiť zaujímavú, možno duchovne podnetnú alebo veselú situáciu?

Každý kňaz sa určite teší, keď môže blížnemu pomôcť, poslúžiť, zmierniť jeho ťažkosti či už prostredníctvom Božieho slova, vyslúženej sviatosti, cez slovo v rozhovore alebo prostredníctvom modlitby za ľudí v tomto rezorte. Sme radi, keď vidno aj nejaké plody v našej službe, nielen námahu sejby z pozície rozsievača.

Zo začiatku, keď som chodil na colné úrady a ešte ma nepoznali zo stálej služby, tak som vysvetľoval, prečo som prišiel. Spýtali sa ma teda, koho majú u nadriadených ohlásiť. Na to som odvetil: „Povedzte, že je tu kaplán.“ A pustili ma. Pracovníci zostali však v akomsi „pozore“, až takmer vystrašení.

Bežné reakcie sú najčastejšie dve: veriaci sa potešia a iným je to jedno. A tu bolo čosi ako rozruch i napätie zároveň. Nevedel som, čo sa deje. Neskôr sa vec vysvetlila. Oni totiž pochopili, že ide k nim pán s priezviskom Kaplan, ktorý robieva inšpekcie. Čiže v danej chvíli to bolo opodstatnené, neskôr zároveň oslobodzujúce a radostné pre všetkých.

Inokedy sa stalo, že pri spovedaní vstúpil vysmiaty colník, a to preto, lebo mal priezvisko Dekan a kolegovia ho posmeľovali: „Len choď, neboj sa ho a povedz mu, že on je len kaplán, ale ty si dekan.“ A ostatní na chodbe sa na tom dobre bavili.

Čo by ste priali, zaželali svojim kolegom pri príležitosti Medzinárodného dňa colníctva?

Všetkým by som zaželal, aby napĺňali svoj život dobrom, radosťou zo služby, dobrými vzťahmi či už s kolegami v práci, ale tiež vo svojich rodinách. Nech ich sprevádza Božie požehnanie a pokoj vo vlastných srdciach.