Svätý Mikuláš hľadel na vyššie dobro

Pútnické miesto Ľutina sa spája so svätým Mikulášom. Čo hovorí tradícia?

Tradícia o zjaveniach na ľutinskej hore hovorí, že 19. augusta 1851 ráno, asi okolo deviatej hodiny, na sviatok Premenenia Pána, podľa juliánskeho kalendára, išla Zuzana Feketeová s troma deťmi zbierať huby na ľutinskú horu.

Keď prišla na miesto, kde teraz stojí pri Kaplnke sv. Mikuláša s prameňom Svätý kríž, naľakaná si kľakla na zem, lebo zbadala v bezprostrednej blízkosti slávnostne oblečeného biskupa, ktorý sa podobal na svätého Mikuláša zobrazeného na ikone miestneho ikonostasu.

Biskup sa prísnym pohľadom pozrel na preľaknutú ženu a karhajúcim hlasom povedal: „Dnes je veľký sviatok Pána, zbožný ľud je v chráme, spieva na liturgii a ty tu zbieraš huby?“

Zuzana so strachom odpovedala: „Otče, ja viem, že je dnes sviatok, ale som chudobná žena, mám tri deti a nemám im čo dať k obedu na stôl.“

Svätec pokračoval: „Aj včera si mohla nazbierať huby, nie dnes ráno! Preto Boh trestá ľudstvo, lebo si neváži nedele a sviatky. Nechce sa zúčastňovať na svätej liturgii a namiesto chvál svojimi ústami uráža Boha. Na pamiatku nášho stretnutia sa tu má postaviť Svätý kríž. Toto všetko povedz svojmu duchovnému otcovi.“

Potom svätec zmizol. Deti nevideli nič, ale boli tiež prestrašené, lebo videli naľakanú mamu, ktorá im zakázala o tejto udalosti hovoriť. Ani kňazovi Zuzana nič nepovedala.

Svätec sa Zuzane Feketeovej zjavil viackrát. Čo bolo obsahom ich stretnutí?

Svätec sa jej zjavoval na ceste v lese a upozorňoval ju, aby splnila jeho príkazy. Povedal jej, že ak nepostavia na určenom mieste kríž, onemie. Nakoniec sa odhodlala všetko povedať miestnemu kňazovi Štefanovi Rojkovičovi. On jej ale neuveril. Neuverili jej ani ľudia a nazvali ju „bláznivou Zuzanou“.

Jedného dňa ráno sa Zuzane doma opäť zjavil svätec s posledným upozornením. Hneď vybehla k richtárovi, aby sa na neho prišiel pozrieť. Keď ta prišli, richtár nič nevidel ani nepočul, a preto Zuzanu tiež považoval za bláznivú. Lenže v ten deň onemela.

Hneď zavolali lekára, prišiel úradný lekár, prešovský (diecézny) a tretí lekár – psychológ z Košíc. Tí zistili, že Zuzana je telesne a duševne zdravá a že strata reči je záhadná – nevysvetliteľná.

Otec Rojkovič sa rozhodol dať urobiť kríž a postavil ho tam, kde to podľa Zuzany svätec prikázal. Sám ho čoskoro požehnal. Pri požehnaní zvolala Zuzana zreteľným hlasom: „Opäť ho vidím.“

Otec Rojkovič jej odpovedal: „Buď pokojná, aj ja ho vidím.“ Od tej chvíle začala Zuzana rozprávať a miestny duchovný i veriaci jej uverili.

Po stavbe kríža nasledovala prosba o kaplnku zasvätenú Panne Márii. Prečo si svätý Mikuláš vybral práve mariánske patrocínium?

Zuzane sa opäť zjavil svätý Mikuláš na mieste, kde teraz stojí Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Požiadal ju, aby odovzdala duchovnému otcovi odkaz, že na mieste ich stretnutia sa má postaviť kaplnka zasvätená Panne Márii. Primárne nevieme, prečo dostal sv. Mikuláš od Najvyššieho takúto úlohu.

Dovolím si tvrdiť, že my katolíci máme úplne chabé poňatie o tom, kto je Panna Mária v Božom spasiteľskom pláne. Kto čítal aspoň časť úžasného a obsiahleho diela Mystické mesto Božie od ctihodnej Márie od Ježiša z Agredy, traktát od sv. Ľudovíta Máriu Grigniona z Montfortu

O pravej úcte k Panne Márii alebo aj knihu od súčasného hlavného exorcistu Ríma Francesca Bamonteho Boj Panny Márie a diabla počas exorcizmov, ten pochopí, že nebeská Mama sa líši a prevyšuje všetkých svätcov dohromady.

Žijeme mariánsku dobu. Svätý Ján Pavol II. napísal čosi veľmi silné: „Čítanie traktátu O pravej úcte k Panne Márii znamenalo obrat v mojom živote. Najprv som mal obavy, aby mariánska úcta neodvádzala kresťanov od úcty ku Kristovi a neupierala mu jeho oprávnené miesto, ale keď som prečítal traktát od Grigniona z Montfortu, zistil som, že je to inak.“

Trochu žartovne – myslíte, že sa sv. Mikuláš stretol v nebi s Máriou z Agredy, aj keď ešte nie je blahorečená, alebo s Grignionom? A určite sa stretol s Pannou Máriou. On vie lepšie ako my, kto je Presvätá Bohorodička.

Zuzane spočiatku nikto neveril, dedinčania ani kňaz. Prečo napokon zmenili názor?

Svätý Mikuláš daroval Zuzane na dôkaz ich stretnutia mariánsku ikonu, ktorú mala dať duchovnému otcovi, ako podklad obrazu pre budúcu svätyňu. Zuzana ikonu zaniesla otcovi Rojkovičovi.

Ten zvolal kurátorov, richtára, svedkov a spoločne dali ikonu do pokladnice, ktorú zamkli. Jeden kľúč zostal na fare, druhý u hlavného kurátora. Na druhý deň jej na mieste zjavenia daroval svätý Mikuláš opäť takú istú mariánsku ikonu.

Zuzana aj túto odniesla na faru. Štefan Rojkovič zvolal kurátorov a svedkov, medzi ktorými bol prítomný aj rímskokatolícky kňaz z Pečovskej Novej Vsi. Otvorili pokladnicu a s úžasom zistili, že tam prvá ikona nie je. Táto udalosť im pomohla uveriť.

Aj rímskokatolícky kňaz si pred Zuzanou kľakol a prosil ju o odpustenie, pretože jej predtým tiež neveril. O týchto udalostiach spísali zápisnicu, ktorú kňaz Rojkovič poslal na Gréckokatolícky biskupský úrad v Prešove.

Čo sa dialo potom?

Nasledovalo dôkladné vyšetrovanie biskupským úradom a krajským lekárskym kolégiom. Zistilo sa, že Zuzana je duševne i telesne zdravá a že obsah zjavenia v ničom neprotirečí vieroučným a mravným zásadám Katolíckej cirkvi.

Výsledky vyšetrovania poslali do Ríma na príslušnú kongregáciu, ktorá ich schválila. Dvadsiateho štvrtého mája 1855 poslal pápež Pius IX. apoštolské breve, kde sú zapísané všetky odpustky, ktoré možno na hore v Ľutine získať.

Akú úlohu zohráva v Ľutine svätý Mikuláš dnes?

Jedna je neviditeľná – jeho orodovanie u Najvyššieho. Tá viditeľnejšia oblasť je, že je tu duchovne prítomný cez myro – tekutinu, ktorá vyteká z jeho tela, a relikviu I. i II. stupňa.

A potom sú to modlitby, ktoré sa modlíme alebo sa môžu pútnici modliť individuálne. Aj po takmer 1700 rokoch je stále ako svätec a orodovník naporúdzi.

Biskup z Myry by bol možno prekvapený z nášho ponímania darov. Čo bolo pre neho zmyslom obdarovávania?

Mikuláš pomáhal darmi v duchovnej alebo fyzickej núdzi. Hľadel však na vyššie dobro. Nešlo mu len o priateľské gesto. Darmi zachraňoval od duchovnej aj telesnej smrti. Ani dnes nie je zlé, ak sa vieme vzájomne jednoducho a primerane obdarovávať.

Keď som slúžieval v prvých rokoch kňazstva v  Trnave a v Bratislave takzvané detské omše, videl som na rodičoch, že to nemajú s výberom jednoduché.

Jeden manželský pár však nádherne v súvislosti s Vianocami povedal: „Naše deti už vedia, že darčeky nenosí Ježiško. Ale my sa s Ježišom radíme, aké dary máme zadovážiť.“

Všetci sa potrebujeme učiť primeranosti, vhodnosti, praktickosti výberu darčeka. V dobe, keď sme obklopení toľkou matériou, zdá sa mi, že je to čoraz ťažšie.

Ľutina je najväčšie pútnické miesto gréckokatolíkov. Čo si odtiaľ veriaci človek odnesie?

Najskôr vám bez nadsadenia poviem, že taký veľký a nádherne upravený areál so storočným chrámom, ktorý je od roku 1988 bazilikou minor, na Slovensku asi nenájdete. Ak sem prídu pútnici alebo turisti na hodinu, tak stihnú narýchlo všetko prejsť a vidieť.

Ak prídu na pol dňa alebo na celý, majú možnosť vidieť, modliť sa, telesne aj psychicky si oddýchnuť a odísť naplnení duchovne aj esteticky.

Ak však prídu na viac dní, tak okrem toho všetkého si môžu urobiť duchovnú obnovu alebo duchovné cvičenia. A môžu spoznávať prírodné, historické krásy či rekreačné miesta bližšieho i vzdialenejšieho okolia.