Taliansko zostáva doma

Juraj Pigula (43) - prior komunity augustiniánov vo Viterbe.

1. Ako kňazi v Taliansku vnímajú zrušené pobožnosti?

Niektorí už po Popolcovej strede z vlastnej iniciatívy prestali chodiť požehnávať rodiny, čo je zvykom počas celého Pôstneho obdobia. Rešpektujeme to, avšak ísť pomazať smrteľne chorého a zaopatriť ho bude stále naša služba. 

Mnohí kňazi začali vysielať sväté omše cez Facebook, náš biskup každú nedeľu. Farnosti sa snažia komunikovať cez sociálne siete, a tak sa povzbudzovať vo viere. V centre Viterba je väčšina ľudí už na penzii a má okolo 70 rokov. Keď ich chceme chrániť, nemáme inú šancu ako rešpektovať všetko, čo sa nariaďuje.

Tu napríklad nebola taká zapálená debata o tom, že nebudeme slúžiť sväté omše, rovnako ani medzi ľuďmi. Na posledných omšiach už bolo oveľa menej ľudí a mnohí sa prišli aj spovedať, že (minulú nedeľu neboli) majú strach ísť na omšu a či je to hriech.

2. Kostoly sú však stále otvorené. Navštevujú ich ľudia?

Odkedy talianska vláda vyhlásila výnimočný stav v krajine, je oveľa menej ľudí aj v kostole. Už nechodia ani na spoveď. Podmienky sa ešte sprísnili, keď sa zavrelo všetko okrem lekární, benzínových púmp, tabakov a obchodov s potravinami.

Chceli sme ľudí pozvať do kaplnky na osobnú adoráciu a sväté prijímanie cez webstránku a sociálne siete, kde máme všetky farské skupiny. Dekrét vlády „Zostaňme doma“ však hovorí jasne. Podobne je v tomto veľmi opatrné aj biskupstvo a biskupi vyzývajú, aby sa teraz rešpektovali vládne nariadenia. 

V Ríme boli kostoly zavreté. Pápež v piatok ráno 13. marca však povedal, že niektoré drastické opatrenia nie sú najlepšie, a tak kostoly otvorili.
U nás bola v nedeľu vyložená Oltárna sviatosť pre ľudí. V komunite sme sa striedali, aby tam stále niekto bol a mohol dať sväté prijímanie alebo vyspovedať každého, kto o to požiadal.

3. Ako vyzerá život augustiniánskej komunity po obmedzeniach? 

Máme zoznam starších ľudí, ktorým môžeme ísť nakúpiť základné potraviny a lieky. Navštevujeme na klinike nášho spolubrata po infarkte. Prijali sme troch ľudí bez domova, jednu pani liečiacu sa na rakovinu, ktorá teraz už nevychádza vôbec. Zostala nám ešte jedna izba voľná. Je u nás i spolubrat z Bologne, ktorý nám prišiel pomôcť s požehnaním rodín.

Život komunity tvorí modlitba, práca, štúdium a spoločné chvíle pri správach alebo filme. Okrem liturgie hodín máme denne ruženec a litánie za chorých, lekárov, zdravotné sestry a za skoré odvrátenie pandémie. 

Sme pútnickým miestom Panny Márie Osloboditeľky, ktorú denne vzývame. Natočili sme na mobil spievaný hymnus a dali na sociálne siete, aby sme povzbudili všetkých ľudí v našom meste, že patrónka Viterba nás ochraňuje a sprevádza. Musím povedať, že je pekné zažiť tieto dni v komunite, lebo máme viac času na seba. Pri adorácii, pri lectio divina, pri spoločných debatách môžeme viac prehĺbiť naše vzťahy a vieru.  

Veronika Bírová (30) – spolupracovníčka KN žijúca pri Benátkach

1. Ako berú obmedzenia bohoslužieb talianski veriaci? Majú možnosť svätej spovede či svätého prijímania?

V Taliansku boli bohoslužby rušené, respektíve pozastavené postupne. Prípravné stretnutia predchádzajúce sviatostiam boli taktiež odložené na neurčito, museli sme odložiť aj krst našej dcéry.

Talianski veriaci to však z môjho pohľadu zobrali veľmi prakticky a rozvážne, najdôležitejšia v tomto kritickom období je totiž zodpovednosť a úcta voči svojmu, ale i zdraviu ostatných a ako dobre vieme, aj myšlienka modlitby má svoju silu.

Momentálne sú v našej farnosti kostoly otvorené v limitovaných časových intervaloch na individuálnu modlitbu. Nedeľnú svätú omšu, ako aj modlitbu svätého ruženca za zatvorenými dverami majú veriaci možnosť sledovať prostredníctvom živého vysielania cez kanál youtube.com, ako o tom informuje aj webová stránka našej farnosti.

Svätá spoveď je možná v nutných prípadoch po dohode s duchovným, sväté prijímanie sa vykonáva na spirituálnej úrovni, každý má možnosť pomodliť sa konkrétnu modlitbu s úmyslom ako náhradu svätého prijímania v tomto období.

2. Celé Taliansko je v karanténe. Obchody a úrady však zostali otvorené. Ako to vyzerá v praxi? 

Situácia sa stupňuje zo dňa na deň, pričom prísne pravidlá a nutné obmedzenia neustále pribúdajú. Spočiatku sa celá situácia javila ako „len ďalší vírus“. Prvé výstražné kontrolky začali v Taliansku blikať, keď počas kontrol narazili na čínskych turistov, ktorí vykazovali pozitívny test na koronavírus. Následne prepukla menšia panika v Lombardsku a ľudia postupne prestávali hovoriť o tom, že je to „len chrípka“.

Počiatočné opatrenia nestačili, situácia na severe sa totiž ešte zhoršila, počet infikovaných (ako i tzv. asymptomatických osôb) rastie, zdravotnícke zariadenia kolabujú a nedostatočný počet respiračných prístrojov je alarmujúci.

V stredu 11. marca teda prišla výzva zavrieť všetko. Zatvorili sa reštaurácie a bary, hotely, firmy. Niektoré firmy pokračujú prostredníctvom tzv. smart workingu - práce z domu. Fabriky, ktoré si nemôžu dovoliť prerušenie výroby, musia rešpektovať zachovanie bezpečnostných predpisov, používanie rúšok, dezinfekciu a zachovanie bezpečnostnej vzdialenosti 1 metra.

Otvorené zostali len potraviny, mnohé ponúkajú donášku domov. Lekárne, banky, poisťovne, benzínové pumpy a trafiky fungujú ďalej. Nariadením vyšlo aj obmedzenie pohybu pod hrozbou pokuty, čo v praxi znamená žiadne prechádzky v parku či po okolí, na bicykli, motorke ani pešo. Ulice a cesty sa vyprázdnili, no dá sa povedať, že ľuďom dlho trvalo, kým pochopili vážnosť situácie.

V obchodoch nepanuje chaos ani nervozita, no rady v pokladniach sa rapídne predĺžili. Každý sa pýta, aké nariadenie príde zajtra a dokedy bude takýto stav trvať. Médiám a sociálnym sieťam momentálne dominuje jediné motto „Io sto a casa“ – „Ja zostanem doma“.

3. Pomáhajú si ľudia medzi sebou? Najmä čo sa týka pomoci starším ľuďom, ktorí sú najohrozenejšou skupinou.

Myslím, že každý sa momentálne sústreďuje len na svoj najužší rodinný kruh, čo je v konečnom dôsledku správne. Odporúča sa však zachovávať si dostatočný odstup aj od starších členov rodiny v záujme neohrozovania ich krehkého zdravotného stavu.

V týchto momentoch však cítim lásku a záujem domova, krajanov, kamarátov, ktorí sa zaujímajú o to, akým spôsobom túto situáciu prežívame, priateľstvá sa utužujú, zdieľaný kríž a obavy sa nesú ľahšie spolu.

V čase, keď sme už boli presvedčení, že dokážeme skrotiť akúkoľvek pliagu, odrazu polovicu planéty paralyzuje vírus, ktorý sa javil len ako „ďalší deň v kancli“, dobehla nás pýcha, ktorú azda s Božou pomocou skrotíme ešte včas.