Tešiteľ Duch Svätý prináša radosť mojím a tvojím úsmevom

Ako má podľa vás vyzerať zdravá úcta k Duchu Svätému?

Duch Svätý je pravý Boh. Preto mu máme dávať to, čo mu patrí. To je spravodlivé pred Bohom. Spravodlivosť voči Bohu sa volá čnosť nábožnosti. A hlavným úkonom nábožnosti je klaňanie sa Bohu – adorácia. Nielen v zmysle liturgickom. V Jánovom evanjeliu nachádzame dobré vysvetlenie: „Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde.“ Svätí si zaslúžia našu úctu, ale Duchu Svätému ako jednej z osôb Najsvätejšej Trojice, jemu sa spolu s Otcom a Synom vzdáva tá istá poklona a sláva. Takže tak ako oslavujeme Otca a Syna, môžeme oslavovať aj Ducha Svätého. Môžeme sa mu klaňať, chváliť ho, ďakovať mu aj ho prosiť.

Nezabúdame dnes v Cirkvi na Ducha?

Asi trochu zabúdame. Možno je to preto, lebo k Ježišovi si vieme vytvoriť vzťah. Vieme si ho predstaviť, stal sa predsa človekom. Aj k nebeskému Otcovi si vieme vytvoriť vzťah na základe nášho synovstva. Ale k Duchu Svätému je to už ťažšie. Často ho nevnímame ako osobu, aj keď osobou je. Spomínam si, že už v 19. storočí svätá Miriam od ukrižovaného Ježiša napísala: „Svet i rehoľné komunity hľadajú nové formy zbožnosti, a pritom zanedbávajú pravú úctu k Tešiteľovi. Preto zostávajú v omyloch a nejednote, preto nemajú pokoj ani svetlo. Táto úcta sa zanedbáva dokonca aj v seminároch... Každý, kto bude vzývať Ducha Svätého a ctiť ho, nech žije v kláštore alebo vo svete, nezomrie v blude. Všetci kňazi, ktorí budú šíriť túto úctu, dostanú svetlo, keď o  ňom budú hovoriť druhým... Kňazi, ktorí raz za mesiac odslúžia votívnu svätú omšu o Duchu Svätom, oslávia Boha. A každý, kto sa na nej zúčastní, dostane dary Ducha Svätého, dostane svetlo a pokoj. On uzdraví chorých, prebudí tých, čo spia.“

Čo sa stane, keď v našom živote Ducha Svätého niekto predbehne a nebude na prvom mieste alebo keď ho predbehneme my sami?

Vieme, že podľa prvého Božieho prikázania by mal byť Boh na prvom mieste a nič by ho nemalo predbehnúť. Je však potrebné spoznať aj seba samého, vedieť hovoriť o tom, čo vo svojom vnútri nesieme, byť otvorení. Tak sa lepšie spoznávame, dokážeme povedať, ako sa máme, opísať svoje emócie. To všetko nám umožní preniknúť hlbšie do vlastného vnútra, stretnúť sa so skutočným ja. Až potom môže dôjsť k ozajstnému stretnutiu nášho ducha s Božím Duchom.

Môže každý veriaci vnímať prítomnosť a pôsobenie Ducha Svätého?

Myslím, že každý, kto chodí s otvoreným duchovným zrakom a sluchom, vníma Ducha Svätého. Keby sme sa pýtali veriacich, či vo svojom živote vnímali vedenie Duchom Svätým, či dostali svetlo Ducha do nejakej životnej situácie, alebo s jeho pomocou používali duchovné dary, každý by odpovedal áno.

Čo znamená krst v Duchu Svätom? Je to to isté ako vyliatie Ducha Svätého na apoštolov?

Krst v Duchu Svätom je milosť, ktorú má zakúsiť každý pokrstený človek. Nie je to nejaká nová sviatosť. Povedal by som, že je to možnosť mať s Bohom živú skúsenosť. Kto zažil krst v Duchu Svätom, zažil jeho prítomnosť. Na vysvetlenie si pomôžem Ježišovými slovami z Evanjelia podľa Jána, kde hovorí, že nám pošle iného Tešiteľa, Ducha pravdy, ktorého poznáme, pretože zostáva pri nás a bude v nás. Krst v Duchu Svätom umožňuje spoznať Ducha, uvedomiť si a zažiť, že je pri nás, že nám pomáha a dokonca si v nás urobil príbytok – že je v nás. A to spôsobí, že máme hlbšie spoločenstvo s Bohom, ale aj lepší vzťah k druhým ľuďom, sme horlivejší v službe a používame duchovné dary.

Možno aj dnes povedať, že Duch oživuje a vedie cirkvi, ale aj posilňuje a motivuje kresťanské spoločenstvá i jednotlivcov?

Dúfam, že našu Cirkev neustále oživuje a vedie Duch Svätý. Nijakého lepšieho sprievodcu tu nemáme. O vedení Duchom Svätým by sme mohli hovoriť veľmi veľa. Každý kresťan by mal žiť v Duchu Svätom. To znamená, že by to nemala byť len jeho vnútorná záležitosť, ale malo by to byť vidieť aj navonok. „Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme“ – hovorí Božie slovo. V praxi to znamená kráčať tam, kam ťa vedie. Dokonca ho potrebuješ i nato, aby si povedal – Ježiš je Pán. Mať Ducha Svätého je nevyhnutná podmienka, aby si patril Ježišovi. Iba skrze Ducha je v tebe rozlievaná Božia láska. Iba v Duchu môžeš hovoriť Bohu Abba, Otecko.

Sú Duchom Svätým dnešní kresťania naplnení a vedení rovnako ako učeníci prvotnej Cirkvi?

Zo Skutkov apoštolov vieme, že učeníci boli spolu s Pannou Máriou zhromaždení na tom istom mieste a očakávali prisľúbeného Ducha. Aj po dvetisíc rokoch, keď sa Cirkev pri významných príležitostiach stretáva, vzýva toho istého Ducha. Zoberme si len známy hymnus Veni Creator. Práve ním sa už tisíc rokov začína každý nový rok, jubileum, konkláve, koncil, synoda, každé významné zhromaždenie v živote Cirkvi aj kňazská či biskupská vysviacka. Teda nezaznieva len počas sviatku Turíc, ale kresťania ustavične pozývajú Ducha Svätého, aby zostúpil na celé ľudstvo a Cirkev a viedol ju.

Ako by sa mali dnes veriaci pripravovať na slávenie Turíc?

Podobne ako apoštoli očakávali Ducha v modlitbách, aj my sa máme modliť. Aj Cirkev nás povzbudzuje, aby sme každý deň vzývali Ducha Svätého. Jeho meno je Parakletos, teda ten, ktorý je privolaný, po latinsky ad-vocatus. Myslím si, že prijatie Ducha Svätého nemôže byť len jednorazová záležitosť krstu či birmovky. Prijať ho do svojho života znamená spojiť sa s jeho životom. Znamená to túžiť hlbšie poznať, kým je a aké spoločenstvo chce s nami vytvoriť. To dokážeme len vtedy, keď ho neustále pozývame a dáme sa úplne k dispozícii jeho vôli.

Naozaj môže moc Ducha Svätého uzdraviť a zmieriť ľudstvo, zmeniť celú spoločnosť?

Je to Ježišovo prisľúbenie. „,Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.‘ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili.“ Živá voda je symbolom uzdravenia a zmierenia, je to voda, ktorá vyteká z Ježišovho prebodnutého boku. Prijatie Ježiša, jeho smrti a zmŕtvychvstania, otvorenie sa jeho Duchu prinesie pokoj a uzdravenie každému človeku i národu.

Prečo sa nikdy nevyčerpá posolstvo Turíc o jednote v rozmanitosti?

Pretože je to Pánov dar. Pápež František v jednom príhovore povedal: „Dostali ste veľký dar rozmanitosti chariziem, rozmanitosti, ktorá sa stáva harmóniou v Duchu Svätom, v službe Cirkvi.“ Jednota Cirkvi je daná milosťou – charis, rozmanitosť je daná charizmami, darmi milosti. Poznáme sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a bázne voči Bohu. Všetky dary vo svojej rozmanitosti slúžia nato, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela. A toto budovanie jedného Kristovho tela si vyžaduje rozmanitosť služieb a ich vzájomnú spoluprácu. V kresťanskom spoločenstve nejde o konkurenciu, ale o spoluprácu. A práve to nás spája. Úspech sestry alebo brata v službe sa stáva aj mojím úspechom a požehnaním a je dôvodom na radosť.

Svätý Pavol píše v Liste Korinťanom: „V Efeze zostanem až do Turíc“ (1 Kor 16, 8). Boli Turíce pre prvotných kresťanov zlomovým sviatkom?

Bezpochyby. Vyliatím Ducha Svätého je Cirkev zjavená tomuto svetu. V tento deň sa naplno predstavuje trojičný život Otca, Syna a Ducha Svätého a otvárajú sa brány nebeského kráľovstva všetkým, čo veria v Krista. Na Turíce si Izraeliti pripomínali darovanie Božieho zákona a my si pripomíname zoslanie toho, ktorý nás tento zákon naučil žiť a ktorý ho vložil do nášho srdca. Tým nás privádza k úplnej pravde a umožňuje nám pochopiť tajomnú vôľu nášho Boha.

Zakúšate vo svojom živote a povolaní silu, moc i pomoc siedmich darov Ducha Svätého?

Boží Duch dáva dary každému, ako chce. Vidí otvorenosť a túžbu človeka. Myslím, že odpovedá práve na ňu. Ani mňa Pán nenechal bez pomoci. Od začiatku svojej formácie sa osobitne modlím o dar múdrosti. Pri službe učiteľa mi dáva dar rozumu, pri duchovnom sprevádzaní prosím o dar rady a pri vedení rehoľníkov zasa o dar sily a dobrého rozlišovania.

Ktorý zo symbolov Ducha Svätého je vám najbližší?

Oheň. Asi preto, že oheň mám rád. Ale vyjadruje aj dynamiku, ktorá nám niekedy v duchovnom živote chýba. Oheň prináša aj svetlo. A horí, len keď niečo stravuje – to je pre mňa silný symbol služby. Dávam sa Bohu k dispozícii, hoci to často nie je vôbec ľahké. On ma používa, koná cezo mňa. Míňa môj čas a silu, aby vytvoril niečo nové a krásne. Ale aby to nevyznievalo len ako obeta: keďže cezo mňa prúdi, prežívam s ním úžasné spoločenstvo.

Pápež František vyzýva veriacich, aby boli tešiteľmi milosrdenstva pre svet. Ako môžeme stelesňovať útechu Ducha Svätého?

Duch Svätý je Tešiteľ zarmútených, prináša radosť. Ako? No, mojím a tvojím úsmevom.