Tilma z Guadalupe ešte všetko neodhalila

Môžete nám predstaviť dôvody, pre ktoré sprevádzate pútnikov do Mexika?
Najväčší zázrak posledného tisícročia sa podľa mňa stal v Mexiko City. Rozdiel medzi európskymi mariánskymi pútnickými miestami, ktoré poznáme, a pútnickým miestom Guadalupe v Mexiko City je neporovnateľný.

Psychologicky je málo pravdepodobné, že by národ žijúci pod okupáciou prijal dobrovoľne náboženstvo okupanta. Panna Mária sa zjavila chudobnému 57-ročnému Indiánovi Juanovi Diegovi desať rokov po dobytí Mexika Španielmi. Bolo to v roku 1531.

Ten najväčší zázrak spočíval v tom, že národy žijúce v Mexiku sa vo veľmi krátkom čase obrátili na kresťanstvo. Po definitívnom zániku aztéckeho kráľovstva vznikla nová, zmiešaná kultúra víťazov a porazených.

Vedecky nevysvetliteľných je tu niekoľko vecí. Jedna z nich je tilma novopokrsteného Juana Diega, na ktorej sa objavil obraz Panny Márie. Takýto plášť utkaný z agávových vlákien má životnosť 20 rokov. Tilma z Guadalupe sa však doteraz nerozpadla.

Vedecky sa nedá vysvetliť, prečo sa nerozpadla, ale ani mnohé symboly na nej, ktoré skúmame najmodernejšími prístrojmi. Podľa vyjadrenia odborníkov nám ešte všetko neodhalila.

Panna Mária je na plášti znázornená kozmickým spôsobom, ako kráľovná celého vesmíru, ako matka krátko pred pôrodom, ktorá očakáva príchod syna. Má črty belošky, ale aj mesticky - miešanky. Panna Mária predstavuje matku všetkých Amerík. Mimoriadnym spôsobom je matkou Mexičanov.

Veľmi dobre si to uvedomoval Ján Pavol II., keď ako pápež navštívil Mexiko až päťkrát. Medziročne sa zvyšuje počet zahraničných návštevníkov, prichádza čoraz viac pútnikov z USA. Skutočnosti, ktoré som spomenul, si uvedomujú aj mnohí pútnici z Európy. Putujeme tam aj preto, aby sme si vyprosili milosť obrátenia. To je azda vnútorný cieľ každého pútnického miesta.

Nastala veľká zmena v náboženskom živote domorodých obyvateľov po prijatí kresťanstva?
Predovšetkým sa zmenila kultúra smrti, ktorá bola spojená s náboženským prejavom, teda nezmyselné obetovanie ľudských životov. Odporúčam, aby si ľudia pozreli film Mela Gibsona s názvom Apocalypto. Rozpráva o starobylej ríši Mayov. Je v ňom veľmi silne cítiť kultúru smrti.

Náboženstvo lásky – kresťanstvo - prinieslo zmenu pre domácich obyvateľov, i keď táto zmena nebola sekundová. Myslím si, že kultúra smrti z národného cítenia ešte celkom nevymizla. Musíme si uvedomiť, že Mexiko je katolícke ani nie päťsto rokov.

Indiánske kmene, ktoré si Španieli podrobili, neboli vyvraždené na rozdiel od kmeňov, ktorých územie obsadili Anglosasi v USA a Kanade. Máme celé kmene v Guatemale aj v Mexiku, ktoré si zachovali svoju identitu.

Mnohé ľudové náboženské prvky prebrali od Španielov, najmä procesie, fiesty a oslavy. Dnes vidíme, ako katolicizmus v Latinskej Amerike doslova kvitne. Je to možno jediný kontinent, ktorý nemá iné ako kresťanské náboženstvo.

Čím je Mexiko zaujímavé pre pútnika kresťana?
Mexiko je krajina mnohých paradoxov. Je tu veľká zločinnosť, drogy, sociálne nezrovnalosti, vypuklé nespravodlivosti, ale na druhej strane Mexiko City je počtom návštevníkov najväčšie kresťanské pútnické miesto na svete.

Na sviatok Panny Márie Guadalupskej 12. decembra tam bežne prichádza viac ako šesť miliónov ľudí. Ročne je to okolo 20 miliónov pútnikov. To sa podľa mňa dostatočne v kresťanskom svete nepropaguje. Akoby sme si neuvedomovali, že najväčšie pútnické miesto na svete máme my katolíci.

V čom môže byť pre nás Európanov inšpirujúce?
V Mexiku sa mi páči, že ľudia počas nedele trávia celé hodiny v kostole a jeho blízkosti. Vidno to najmä v Guadalupe. Prídu na jednu svätú omšu a zostanú aj na druhú. Potom si urobia prestávku, najedia sa, urobia si prechádzku na vrch Tepeyac, odfotia sa a znova sa vrátia do kostola.

Miestni ľudia tam majú svoje miesto, kde sľubujú trvalú zmenu v správaní sa, v zdržiavaní sa alkoholu, vo vernosti svojej manželke. Zložia tam prísahu, že zmenia svoj život. Vidieť týchto jednoduchých ľudí v krojoch a na kolenách je veľmi oslovujúce. Ich príklad nás vyzýva, aby sme aj v našom živote zriadili nápravu, urobili zmenu.

Zdôveril sa vám niektorý z pútnikov, že zažil milosť obrátenia v tejto krajine?
Rád spomeniem jednu situáciu. Cestovali sme asi 120 kilometrov na severovýchod od Guadalajara na pútnické miesto do mesta San Juan de los Lagos. Nachádza sa tam prekrásna bazilika zasvätená Panne Márii s milostivou sochou.

Mali sme rezervovaný čas na slovenskú svätú omšu. Bola nedeľa. Keď sme tam prišli, kostol bol úplne plný. Bolo tam asi päťtisíc modliacich sa ľudí. Mali sme so sebou jednu pani, ktorá mi o svojom silnom osobnom zážitku povedala: „Mne to stačilo.“

Nás Európanov, ktorí žijeme v sekularizovanom a bezbožnom svete, môže množstvo modliacich sa ľudí v tejto krajine vnútorne osloviť.

Ktoré mestá zvyknete navštevovať?
Mexiko je plné pútnických miest. Vždy záleží na počte dní a na skupine. Napríklad jedno z veľkých mariánskych miest je Guadalajara, druhé najväčšie mesto krajiny. Púť radi spájame s pobytom pri mori v Acapulcu. Navštevujeme tiež mesto nekonečného leta Cuernavaca, kde je stála teplota okolo 27 stupňov Celzia.

Radi cestujeme do mesta Puebla, v nadmorskej výške 2 200 metrov, kde sa uctieva Panna Mária Ružencová. Za zastavenie stojí aj dedina Cholula, kde nájdeme jeden z najvýznamnejších kostolov v indiánskom barokovom slohu s názvom Tonantzintla.

Samozrejme, nevynecháme ani Teotihuacan, archeologický park s pyramídami, nachádzajúci sa asi 50 kilometrov od Mexico City. Zájdeme aj do indiánskeho strediska Wahaka na juhu s krásnym koloniálnym kostolom. Ak máme k dispozícii viac dní, môžeme navštíviť aj významné lokality v blízkosti Karibského mora. Ani mesiac však nestačí, aby sme navštívili všetky pútnické miesta v Mexiku.

Každý kontinent má kostoly v niečom špecifické. Aké sú tie v Strednej Amerike?
To, čo odlišuje anglosaský svet od španielsky hovoriaceho sveta, spočíva v tom, že Španieli vybudovali v Mexiku veľké množstvo kostolov v koloniálnom štýle. A tie sú prekrásne, plné kresťanského umenia, ktoré sa do značnej miery zachovalo. Mimoriadne zaujímavá je však skutočnosť, že v každom kostole nájdete kaplnku či obraz Panny Márie Guadalupskej. Majú tiež veľkú úctu k betlehemskému Jezuliatku.

Čím dokáže našich pútnikov zaujať táto krajina?
Je to krajina sopiek, mora, večnej jari i leta, tropického ovocia, nádhernej prírody, unikátnej kuchyne, ktorá patrí medzi najoriginálnejšie na svete a, samozrejme, svojského obyvateľstva. Naši pútnici tam môžu zažiť živý kresťanský svet.

Kostoly sú často navštevované, tak ako si to pamätajú naši starí rodičia zo svojej mladosti na Slovensku. Či sme boli v Mexico City, Pueble alebo kdekoľvek, slovenskí pútnici zostali prekvapení, koľko živých kvetov majú na oltároch. Raz bola s nami jedna kvetinárka, ktorá s úžasom povedala: „Veď tu sú kvety v hodnote desaťtisíc eur!“ Z cestovateľského hľadiska je Mexiko nesmierne zaujímavé. Nik, kto príde do tejto krajiny, to neoľutuje.

Spomínate veľkú zbožnosť obyvateľstva. Mexiko však bolo známe bojom proti Cirkvi. Ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa považovalo za najviac laicistický štát mimo komunistických krajín. Aká je nábožensko-politická situácia v krajine?
V Mexiku bolo v dvadsiatych rokoch 20. storočia veľké prenasledovanie kresťanov. Myslím, že až do príchodu pápeža Jána Pavla II. kňazi nesmeli nosiť na verejnosti reverendu. Ak sa nemýlim, Ján Pavol II. ešte symbolicky zaplatil pokutu ako posledný oblečený klerik. Dnes už tento zákaz neplatí.

Na druhej strane štát nevrátil Cirkvi majetky, ktoré jej vzal.  Sú tam veľké anomálie. Vláda je veľmi sekulárna, a pritom volená ľudom. Obyvateľstvo je nesmierne nábožensky cítiace i zbožné, ale zároveň je to krajina, kde sa šíria drogy a zločiny rôzneho druhu.

Podľa mňa problém Mexika spočíva v nevzdelanosti. Učitelia majú nízke platy a deti a mladí nie sú dostatočne motivovaní študovať. Asi 40 miliónov Mexičanov žije v USA. Zároveň čelia náporu emigrantov z Latinskej Ameriky, najmä z Hondurasu a Guatemaly.

To všetko tejto krajine neprospieva. Mexiko sa postupne industrializuje. Stavajú sa tam mnohé fabriky, ktoré patria pod USA. Obyvateľstvo však potrebuje veľa osvety každého druhu aj evanjelizácie.

Niekoľko výnimočných detailov

• Panna Mária je na tilme zachytená so zloženými rukami a zohnutými kolenami v polohe tancujúcej a modliacej sa ženy. Pre domáci kmeň Nahuas predstavuje formu najvyššej modlitby.
• Na krku má medailón s krížom, ktorý označuje kresťanské náboženstvo, prinesené Španielmi. Modrá farba jej plášťa symbolizuje kráľovskú krv. Sklon jej tváre a šikmý pohľad vyjadrujú dobročinnú pozornosť k tým, ktorí ju prosia.
• Uvoľnené vlasy Panny Márie z Guadalupe sú aztéckym symbolom panenstva, ale čierne stuhy, ktorými má prepásanú tuniku, vyjadrujú jej tehotenstvo.
• Farba jej tváre a najmä rúk, pravá je tmavšia a ľavá svetlá, naznačujú, že sa predstavila ako mesticka – miešanka. Takýmto spôsobom je zdôraznené spojenie medzi národmi.  
• Lúče slnka, hlavné božstvo uctievané aztéckou kultúrou, sú zosilnené na bruchu Márie, ktorá je pár dní pred pôrodom. Na jej bruchu je kvet so štyrmi okvetnými lístkami, čo predstavuje najposvätnejší symbol prítomnosti božstva kmeňa Nahuas. 
• Napriek tomu, že Panna Mária je obklopená slnkom, ktoré vytvára žiarivú auru, jej plášť je pokrytý 46 hviezdami. Predstavujú súhvezdia pozorované na oblohe v noci 12. decembra 1531. Panna na obraze zmieruje nepriateľov veľkej nebeskej vojny, ktorá nútila Aztékov, aby živili slnko ľudskými obeťami. Je to začiatok novej éry. Jej nohy sú umiestnené v strede mesiaca, čo okrem biblického odkazu na postavu ženy odetej slnkom z Apokalypsy odkazuje na názov Mexiko v aztéckom jazyku: „v pupku mesiaca“. 
• Postava anjela má krídla vtákov typických pre región Mexico City, ktoré symbolizujú spojenie medzi zemou a oblohou. Takýmto spôsobom je označené miesto, kde chce bývať najvyšší Boh, ktorého priviedla na svet.
• Po zjaveniach Panny Márie z Guadalupe sa konverzie domorodých kmeňov znásobili neuveriteľnou rýchlosťou. Domorodé kmene prichádzali z veľkej diaľky, aby sa dali pokrstiť. V roku 1539, osem rokov po zjavení, sa obrátilo na katolícku vieru asi 9 miliónov domorodcov.