Tridentský koncil ovplyvnil život Cirkvi tromi knihami

Mohli by ste na začiatok pre našich čitateľov vyjasniť rozdiel medzi misálom, breviárom a katechizmom?

Misál je liturgická kniha určená najmä na slávenie Eucharistie, teda svätej omše.

Breviár, v súčasnosti nazývaný liturgia hodín, je modlitbová kniha používaná denne a celoročne, ktorej podstatou je modlitba žalmov, ale i hymnov a čítaní a prosieb. Pôvodne bola určená na spoločnú modlitbu mníchov v kláštoroch, od 13. storočia sa pomaly rozšírila aj medzi pracovníkmi kúrií a svetským klérom, ale v skrátenej podobe; odtiaľ názov breviár – z lat. skrátený.

Katechizmus je príručka určená na vzdelávanie vo viere, ktorá obsahuje hlavné prvky kresťanského učenia. Pôvodne však slovo katechizmus znamenalo ústne vyučovanie dospelých, ktorí sa pripravovali na krst, teda katechumenov.

Ako fungovala liturgia pred zavedením misála? Existovali nejaké iné liturgické knihy alebo texty?

Misál (u nás Rímsky misál) – veľmi zjednodušene povedané – vznikol spojením troch liturgických kníh, a to sakramentára, lekcionára a antifonára. Nazýval sa liber missalis, doslova omšová kniha.

Od prelomu 6. a 7. storočia sa dovtedajšie jednoduché knižky, skôr zošitky s liturgickými textami, nazývané libelly, spájali do jednej knihy, ktorú nazývame sakramentár.

Najstarší nám známy je takzvaný Veronský sakramentár, ktorý vznikol v rozmedzí rokov 600 – 630 a obsahuje modlitby na jednotlivé liturgické dni, teda modlitby dňa (kolekty), nad obetnými darmi a po prijímaní, ale aj prefácie a modlitby nad ľudom.

K nim sa v misáli pripojili perikopy biblických čítaní, ktoré boli určené na jednotlivé omše. Pred vznikom lekcionárov, ktoré obsahovali len perikopy určené na čítanie v liturgii, boli jednotlivé časti textu označované v súvislých vydaniach biblických kníh špeciálnymi značkami na začiatok a koniec čítania.

Antifonár zas obsahoval súbor spevov – antifón na jednotlivé liturgické slávenia. Išlo predovšetkým o texty žalmov a Svätého písma.

Čo viedlo pápeža Pia V. k tomu, aby v roku 1570 zaviedol jednotné používanie Rímskeho misála v liturgii, respektíve prečo je pre slávenie bohoslužieb taký dôležitý?

Pápež sv. Pius V. prakticky uskutočnil reformu Tridentského koncilu, ktorý poveril pápeža Pia IV. (no ten krátko po koncile zomrel) vydaním nového rímskeho misála, ktorý by bol jednotný pre celú Cirkev a napomohol tak reforme, jednote i povzneseniu liturgie.

V týchto ťažkých časoch Cirkev trpela istým úpadkom liturgie, čo bolo sčasti zapríčinené aj množstvom misálov, ktoré síce vzišli z jednotného Misála rímskej kúrie (okolo roku 1223), ale časom sa menili a upravovali, čím vznikal chaos a problémy.

Pokoncilový misál – prirodzene – nadväzoval na predchádzajúcu liturgickú tradíciu, ale jeho veľkým prínosom bolo zjednotenie poriadku slávenia omše a jeho povinné zavedenie, čo konciloví otcovia považovali za veľmi dôležité.

Misál sv. Pia V. bol záväzný pre všetky miestne cirkvi s výnimkou tých, ktoré mali nepretržitú viac ako dvestoročnú vlastnú liturgickú tradíciu, ako napríklad Milánska arcidiecéza, ktorá aj naďalej používa takzvaný ambroziánsky rítus, ale aj Lyonská diecéza a niektoré mníšske rády.

Zmenili sa od jeho čias texty misála, prípadne menia a dopĺňajú sa aj teraz? Ak áno, kto to má na starosti?

Misál sv. Pia V. sa menil a dopĺňal niekoľkokrát; krátko spomeňme pápeža Klementa VIII., ktorý v misáli zmenil biblické texty podľa zrevidovanej Vulgáty, neskôr Urban VIII. zjednodušil rubriky, Lev XIII. upravil liturgický kalendár, Pius X. zreformoval omšové spevy a zredukoval sviatky svätých tak, aby väčší priestor dostala nedeľa.

Posledná revízia tohto misála je spojená s pápežom sv. Jánom XXIII. Samozrejme, že túto náročnú prácu nevykonávali pápeži osobne, ale prostredníctvom komisií odborníkov. Najväčšiu reformu rímskej liturgie, a teda aj Rímskeho misála inicioval Druhý vatikánsky koncil (1962 – 1965).

No podobne ako sv. Pius V. prakticky uskutočnil reformu Tridentského koncilu, reformu tohto koncilu zrealizoval pápež sv. Pavol VI. novým vydaním Rímskeho misála v roku 1969.

Kedy sa u nás objavil Rímsky misál v slovenskom preklade, respektíve koľko prekladov Rímskeho misála bolo do dnešného dňa vypracovaných?

Keďže povolenie sláviť omšu v národnom jazyku prišlo najmä s Druhým vatikánskym koncilom, oficiálne sa do slovenského jazyka prekladal až misál sv. Pavla VI., teda ten, ktorý aktuálne používame. Jeho kompletné slovenské vydanie schválila Posvätná kongregácia pre bohoslužbu 1. decembra 1979.

Tomuto vydaniu predchádzalo niekoľko čiastkových vydaní najdôležitejších častí misála, ktoré vychádzali postupne v rôznych liturgických príručkách. Momentálne sa pripravuje obnovené a doplnené vydanie Rímskeho misála v slovenčine, ale nemožno ho pokladať za nový preklad.

Za zmienku stojí to, že aj predchádzajúci misál bol de facto do slovenčiny preložený, pretože v roku 1952 vyšiel v Spolku sv. Vojtecha Latinsko-slovenský misál, ktorý pripravil Ján Jalovecký; ten však nebol určený na používanie v liturgii.

Je však zaujímavé, že neskôr, krátko po skončení Druhého vatikán skeho koncilu, v medziobdobí, kým nebola vydaná definitívna verzia misála sv. Pavla VI. v slovenčine, niektoré liturgické texty sa použí­vali práve z tohto „Jaloveckého“ dvojjazyčného misála.

Pápež Pius V. však nevydal len Rímsky misál, ale aj breviár a katechizmus. Čo sa týka breviára, existovala liturgia hodín v nejakej forme aj predtým alebo ju vymyslel práve on?

Pravidelná denná modlitba v ur­čené hodiny dňa existovala už aj v židovskom prostredí po návrate z babylonského zajatia. Kres­ťania si tento zvyk ponechali a už od počiatkov Cirkvi máme – aj keď spočiatku strohé – zmienky o spoločnej modlitbe odlišnej od eucharistickej liturgie, ktorá sa konala zavčas rána, večer alebo aj v noci.

Už Euzébius z Cézarey (275 – 339) svedčí o tom, že kresťania denne konajú laudes a vesperae ako verejnú modlitbu, ktorej súčasťou je spev žalmov.

Za priameho predchodcu breviára môžeme pova­žovať ofícium konané v benediktínskych kláštoroch, v ktorom sa mal týždenne recitovať celý žaltár (všetkých 150 žalmov) s antifónami, modlitbami a čítaním Sväté­ho písma, ktoré malo byť doplnené komentármi otcov.

Neskôr v dejinách Cirkvi prešla táto modlitba mnohými, väčšími či menšími úpravami a zmenami, čo dalo podnet na vznik rôznych breviárov používaných v mníšskych rádoch alebo diecézach.

Breviár Pia V. vyšiel v roku 1568 s názvom Breviarium Romanum. Jeho publikačná bula uvádza, že sa ním nahrádzajú všetky breviáre, ktoré nie sú staršie ako dvesto rokov.

Menia sa v priebehu rokov aj texty liturgie hodín?

Podstatu liturgie hodín tvorí modlitba žalmov, ktoré ostávajú nemenné; menilo sa len ich rozdelenie (hlavne u dlhších textov) a použitie na rôzne príležitosti. Ak by sme mali hovoriť o zmene textov, treba zamerať pozornosť predovšetkým na doplnenie nových hymnov, antifón, výber čí­taní, čo súviselo najmä so zavádzaním nových sviatkov do liturgického kalendára.

V priebehu dejín však možno pozorovať aj mnohé snahy o úpravu textov po stránke jazykovej, štylistickej, ale aj o odstránenie textov, ktoré neboli umelecky hodnotné alebo historicky podložené, najmä ak boli inšpirované legendami o svätých a podobne.

Je v poriadku, ak sa laici sami doma modlia liturgiu hodín napríklad ako rannú alebo večernú modlitbu?

Je to priam žiaduce, aby sa aj laici modlili liturgiu hodín, pretože to je oficiálna modlitba Cirkvi. Druhý vatikánsky koncil jasne vyslovil prianie:

„Duchovní pastieri sa majú postarať, aby sa v nedele a na väčšie sviatky hlavné hodiny, najmä veš­pery, slávili v kostole spoločne. Aj laikom sa odporúča, aby recitovali posvätné ofícium buď s kňazmi, alebo sami spoločne, alebo každý sám“ (Sacrosanctum concilium 100).

Je chvályhodné, že sa dnes toľ­kí kresťania modlia liturgiu hodín; jej rozšíreniu značne napomohla aj dostupnosť textov v elektronickej podobe.

Keď sa vrátime ku katechizmu – zaviedol ho Pius V. z dôvodu silnejúceho protestantského vplyvu alebo mal na to iný dôvod?

Tridentský koncil nebol zvolaný len ako reakcia Cirkvi na reformáciu, ale aj ako výsledok úsilia o obnovu Cirkvi, po ktorej mnohí volali už dávno pred reformáciou.

Preto otcovia Tridentského koncilu nežiadali o zostavenie katechizmu len ako o oficiálne sformulovanie učenia Cirkvi proti reformácii, ale aj ako vydanie príručky na vzdelávanie veriacich v základoch viery, a to predovšetkým prostredníctvom ich pastierov, biskupov a kňazov, s odô­vodnením, „aby veriaci mohli pristupovať k sviatostiam s väčšou úctou a zbožnosťou“.

Preto je celý katechizmus sformulovaný v prvom rade ako príručka pre farárov.

Ako dlho tieto texty vznikali? Pravdepodobne to zabralo dlhší čas.

Rozhodnutie pripraviť katechizmus padlo počas Tridentského koncilu na jeho 18. zasadnutí 26. februára 1562, a to na návrh kardinála sv. Karola Boromejského, ktorý potom aj osobne dohliadal na jeho zostavenie.

Katechizmus bol dokončený v roku 1564 a jeho uvedenie do života Cirkvi, najskôr v latinskom a talianskom jazyku, sa uskutočnilo v roku 1566 na príkaz sv. Pia V.

Je vtedajší katechizmus iný ako ten aktuálny?

Pokiaľ ide o štruktúru, nie. Oba katechizmy, súčasný aj „tridentský“, majú štyri časti: vyznanie viery, posvätná liturgia – sviatosti, kresťanský spôsob života – Desatoro a modlitba, osobitne Modlitba Pána.

I keď sa náuka Cirkvi nemení, Cirkev je živý organizmus, ktorý je neustále nútený odpovedať na aktuálne otázky a hľadať nové spô­soby, ako ohlasovať Kristovo evanjelium, sláviť liturgiu a žiť v spoločnosti, ktorá bola v 20. storočí iná ako v čase sv. Pia V.

Preto si dovolím tvrdiť, že tieto dva katechizmy sa líšia predovšetkým v poňatí a predložení učenia Cirkvi, ktoré je v oboch knihách adekvátne dobe, v ktorej boli zostavené.

Prečo sv. Piovi V. tak záležalo na tom, aby mala Cirkev zjednotené tieto dokumenty?

Sv. Pius V. bol známy svojou asketickou nábožnosťou a ako bývalý inkvizítor aj úsilím o čistotu a jednotu viery.

Uvedomoval si, že ak má Cirkev obstáť v ťažkej dobe, keď je ohrozovaná nielen zvonka predovšetkým reformáciou, ale aj zvnútra slabou intelektuálnou a morálnou úrovňou kňazov; biskupmi, ktorí sa ako svetské kniežatá viac zaujímali o pozemské blaho; neznalosťou veriacich, ktorí ľahko uverili každému, kto im ohlasoval nie­čo nové; nejednotou liturgie, ktorá rozdeľovala a kládla dôraz na to, čo nebolo dôležité, jediným riešením bolo uviesť do praxe závery koncilu konkrétnou reformou základných pilierov života Cirkvi: liturgie, ktorá vrcholí v slávení Eucharistie, modlitby, ktorej prvoradou príručkou bol breviár, a teologického poznania, ktoré vychádzalo z jasne stanovených formulácií publikovaných v katechizme.

Tento rok si pripomíname 455. výročie jeho nástupu na Petrov stolec. Čím nás môže tento svätý pápež inšpirovať dnes?

Fascinuje ma jedna skutočnosť. Pá­pež sv. Pius V. uzatvára „obdobie svätých pápežov“, pretože po ňom je v zozname pápežov svätcov najbližšie až sv. Pius X., ktorý zomrel v roku 1914.

Pius V. dokazuje, že aj v mimoriadne náročnej dobe je možné žiť sväto, ak ostávame verní jednoduchosti života, čistote viery a modlitby, ale aj osobným hodnotám, zvykom a originálnosti osobnosti.

Zaujímavosťou je, že práve od čias sv. Pia V. rímski pápeži nosia bielu reverendu, pretože on ako dominikán si aj na pápežskom stolci ponechal svoj biely mníšsky habit.

V každom prípade nás môže in­ špirovať najmä tým, že sa sám usiloval ísť príkladom vo všetkom, čo vyžadoval od iných, a dokazoval, že obnova Cirkvi nebude možná, ak za nariadeniami a reformami „na papieri“ nebudú reálne stáť horliví a svätí biskupi a kňazi.