Tvoria mozaiku kultúrnohistorického vývinu v Európe

Okrem výskumu nášho jazyka a kultúry v porovnaní s inými slovanskými jazykmi sa venujete aj výskumu biblických textov. Čo sa vám v tejto oblasti za 25 rokov podarilo?

Prínos ústavu sa ukázal pri budovaní databázy cyrilských a latinských rukopisných i tlačených textov spätých s byzantsko-slovanskou tradíciou. V súvislosti s tým vznikla medzinárodná vedecká séria Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae, v ktorej sa doposiaľ podarilo vydať šesť prameňov, ktoré predstavujú písomnú kultúru spätú s byzantským obradom na Slovensku ako jedinečný súbor jazykových a kultúrnych pamiatok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť slovenskej kultúrnej identity. 

Zamerali sme sa i na významné postavy slovenského národného obrodenia (Antona Bernoláka, Pavla Jozefa Šafárika, Jána Kollára, Ľudovíta Štúra, Pavla Dobšinského, Jonáša Záborského), ktoré je kľúčovým obdobím dejín slovenskej slavistiky i slovenských dejín a kultúry. 

Významnú súčasť slavistickej práce predstavujú aj tradičné kultúrne a kresťanské hodnoty z etnolingvistického a etnokultúrneho hľadiska v slovanskom prostredí Európy. Pokladáme totiž za prioritné, aby sa takýto výskum uskutočnil práve v priestore, ktorý tvorí hranicu medzi dvoma európskymi kultúrnymi konglomerátmi – latinským Západom a byzantským Východom, ktorý v slovanskom svete predstavuje práve Slovensko. Ide totiž o doklad živej kultúrnej komunikácie v tradičnom kultúrno-historickom priestore spätej s európskou civilizáciou. 

Jedným z najväčších objavov posledných rokov je zrejme najstarší preklad celej Biblie do slovenčiny – Kamaldulská Biblia. Hoci sa datuje do 18. storočia, pred verejnosťou bola v podstate až do roku 2000 ukrytá. Za jej vydanie vďačíme práve slavistom. Aký bol proces jej vydania?

Výskum slovensko-slovanských i slovensko-neslovanských vzťahov je slovenským vkladom do konkurenčného prostredia európskej vedy. V rámci takýchto dlhodobo projektovaných výskumov sa podarilo v edícii Biblia Slavica v Nemecku vydať faksimilné vydanie rukopisu Kamaldulskej Biblie.

Autori vydania pod vedením Jána Doruľu predložili výsledky výskumu jazyka tejto pamiatky, autorstva prekladu i okolností jej vzniku. Sú významným prínosom na osvetlenie dosiaľ málo preskúmanej problematiky; charakterizujú a svedčia o vysokej duchovnej a jazykovej vyspelosti prostredia, v ktorom vznikol prvý ucelený slovenský preklad Svätého písma v 18. storočí, ktorý je plne porovnateľný s inými vtedajšími či dovtedajšími inojazyčnými prekladmi Biblie.

Z doterajších výskumov sa jednoznačne ukazuje, že autormi prekladu sú učení kamaldulskí mnísi, ktorí účinkovali v Červenom Kláštore v rokoch 1745-1769. K prekladu Biblie do slovenčiny pristúpili po dôkladnej príprave, ktorá zahŕňala aj zostavenie latinsko-slovenského slovníka. V doslove k tomuto obsiahlemu slovníku, ktorý, tak ako Biblia, zostal v rukopise,  (jeho originál je v zbierkach Univerzitnej knižnice v Budapešti) jeho kamaldulský autor sformuloval celý rad pravidiel o písaní a vyslovovaní hlások slovenského jazyka.

Kamaldulskí prekladatelia vychádzali z tej tradície, ktorá sa pri používaní slovenského jazyka ustálila v priebehu prirodzeného jazykovo-historického vývinu v jeho katolíckej línii, sami však prispeli k jej upevneniu najmä svojím úsilím o zavedenie pravidelností do viacerých oblastí používania tohto jazyka. 

V svojom názve nesie od roku 2005 slavistický ústav meno slovenského jazykovedca a slavistu Jána Stanislava. Prečo ste sa rozhodli vzdať hold práve jemu? Čím bol výnimočný?

Týmto pomenovaním sa vzdáva hold a úcta osobe a dielu významného slovenského slavistu Jána Stanislava (1904–1977), ktorý patril k významným moderným slovanským filológom. Absolvoval štúdiá v Prahe, v Paríži, v Krakove a v Ľubľane.

Vo vedeckovýskumnej oblasti sa venoval slovenskej dialektológii, staroslovienčine, výskumu jazykových a kultúrnych pomerov na Veľkej Morave a účinkovaniu Konštantína a Metoda, zaoberal sa štúdiom najstarších dejín slovenského jazyka a Slovákov a ich osídlením v Panónii.

Syntézou jeho vedeckej činnosti sú päťzväzkové Dejiny slovenského jazyka (1956–1973), trojzväzkové dielo Slovenský juh v stredoveku (1948), dvojzväzková vedecká syntéza Starosloviensky jazyk I.-II. z rokov 1978 a 1987. Analyzoval tzv. Panónske legendy a skúmal niektoré aspekty používania liturgie na Veľkej Morave. 

V roku 2004 sa v Liptovskom Jáne, jeho rodisku, uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia, ktorú organizovalo naše slavistické pracovisko. V roku 2005 vtedajší prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vyznamenal profesora Jána Stanislava Radom Ľudovíta Štúra in memoriam. Na okruhy vedeckého bádania Jána Stanislava nadväzuje aj výskum v našej inštitúcii. 

Nedávno ste v spolupráci s biblistami predstavili nový preklad a krátky komentár Jánovho evanjelia, ktorý sa v týchto dňoch dočkal aj knižnej podoby. Aké projekty chystáte v oblasti výskumu biblických textov v ďalšom období? 

V rámci tohto projektu teraz dokončujeme preklad Evanjelia podľa svätého Lukáša. Po jeho editovaní a vydaní sa pokúsime zabezpečiť ďalšie prostriedky, ktoré nám umožnia pokračovať v začatom diele - postupne by mali nasledovať všetky knihy Nového zákona.