Učenie – neučenie v lete, to je otázka

Hamletovská otázka rodičov Byť či nebyť sa mení na otázku, má sa dieťa učiť alebo neučiť cez prázdniny?  
Záleží od typu dieťaťa aj od samotného rodiča. Otázka smeruje asi k veľkým letným prázdninám. Deti by podľa mňa mali vypnúť a venovať sa iným aktivitám, hlava si má tiež oddýchnuť. Hoci o úplnom zákaze učenia nie je reč.

Zástancovia učenia v lete tvrdia, že deti počas leta nielenže nenadobúdajú nové informácie a zručnosti, ale zabúdajú aj to, čo sa už do prázdnin naučili. Ako sa na to pozeráte? 
Z mojich skúseností deti síce zabudnú, ale aj rýchlo si dokážu znova oživiť vedomosti. Často sa mi stalo, že sa čudujú, ako na to mohli zabudnúť a už im to zostane v pamäti natrvalo. Ktoré dieťa si počas roka nepamätá a ťažko sa učí, s učením  počas leta to iné nebude.

Ak predsa len dieťa má problém a v lete by nastala veľká rezerva vo vzťahu k zachovaniu vedomostí a zručností existujú nenásilné formy učenia?
Treba nahradiť štúdium za čítanie kníh, vrátiť sa hravou formou k písanému textu, formou pohľadníc pre starých rodičov, kamarátom poslať pozdrav z prázdnin. Čítať si o mieste, ktoré navštívime, rôzne náučné tabule, propagačné materiály, doplňovačky na zopakovanie si písaného prejavu.

Prípadne vymyslieť aplikačné slovné úlohy „zo života“, zapojiť finančnú gramotnosť a podobne. Často ani nezbadajú, že počítajú. Ale učením by som to v pravom zmysle slova nenazývala.

A čo žiaci po prvom ročníku?
Prváci sú iná kapitola; tým sa treba venovať viac, sú v škole krátko a ich vedomosti ešte nie sú upevnené natoľko, aby nezabudli. Stáva sa to hlavne s písmenkami písaného prejavu, matematické zručnosti sú na tom lepšie.

Ideme po lese a už máme príklad o tom, koľko nás je, koľko z toho počtu je detí, koľko dospelých, keď ideme na zmrzlinu, koľko všetci zaplatíme, koľko eur si treba nachystať, koľko buchiet nám babička upečie na cestu, aby sme vládali prejsť, koľko kilometrov sme prešli a už máme matematiku prváka zvládnutú.

Ale aby som úplne nezavrhovala techniku. Primerane môžeme využívať možnosti v počítačoch, tabletoch, dokonca telefónoch, keď dieťa môže opakovať matematiku aj čítať a písať v hrách na to určených. Všetky tieto aktivity môžu pomôcť dieťaťu, aby sa nebálo návratu do školy. Dnes  máme na to veľa možností.

Čiže skôr neformálnymi spôsobmi a formami?
Áno, myslime hlavne na to, že to má byť hra, nie učenie ako v škole. Letná hra na školu s plyšákmi tiež stojí za to.

Prázdniny sú najmä na relax, oslobodenie od povinností a nadobudnutie nových síl.

Aké sú hranice oddychovania, aby dieťa neprešlo do nudy a zaháľania?
Tento letný čas by mali deti získavať iné skúsenosti, na ktoré nemajú počas roka možnosti. Cestovať, spoznávať iné kraje, Slovensko – dnes sa tak málo cestuje po našej vlasti. Na tablety a počítače je počas školského roka času dosť.

Skôr by sme mali ponúknuť prírodu v lete. Tá naozaj láka. Musíme priznať, že v súčasnosti aj rodičia sú v tomto pohodlnejší. Je jednoduchšie strčiť dieťaťu do ruky techniku ako s ním vymyslieť plán na výlet a uskutočniť ho.

Nemali by sme dieťaťu dať príležitosť na nudu.
To, či sa dieťa nudí je jasné z jeho reakcií. Aj v reklamách je, že dieťa, ktoré sa hrá, nezlostí. Treba mu vymyslieť činnosť. Hračky to nenahradia, tráviť s ním čas, prežiť čas so starými rodičmi, výmenné pobyty u kamarátov, stanovačky, bicyklovačky, geocaching (hľadanie skrytého pokladu) a mnohí iné.

Tu sa deti často dozvedia nenútenou formou rôzne historické, prírodné, geografické poznatky či iné zaujímavosti. Práve na to radi spomínajú.

Ako vytvoriť letný program pre deti, aby sme nešli do extrému z aktivity do aktivity?
To máte pravdu. Niektoré deti majú nabitý program cez školský rok a cez leto sa to nezmení. Lebo majú tých istých rodičov, plných plánov pre deti. Aj počas roka som zástancom voľného popoludnia pre dieťa aspoň jeden deň v týždni.

No a počas prázdnin – ak ide z tábora do tábora, z výletu na výlet, už sa im zážitky zlievajú, „nestrávia“ a nespracujú v sebe to množstvo vnemov. Mali by mať čas aj na „ničnerobenie“. Nemyslím spomínanú nudu, ale dieťa si vtedy nájde aj samo aktivitu, ktorú robí rado.

Niekedy samotné upratovanie školských vecí a vlastných skriniek je zábava, toľko toho objaví, zaspomína. Alebo zbieranie úrody zo záhradky, pomáhanie tam, kde sme ich bežne nezamestnali, dať im výsadu „veľkáčov“, že už to zvládnu.

A čo rodič, má sa aktívne zapájať do procesu nenásilného, nenúteného učenia sa s dieťaťom počas leta?
Je málo detí, ktoré si to vyžiadajú samy od seba, ak to nenavrhne rodič. Hoci aj také v triede máme, ale hľadajú sa s lupou. Takže impulz pre takúto aktivitu vychádza často od rodičov.

Len pozor, ak chceme uspieť a nejako ich nalákať na takúto neprázdninovú činnosť, potrebujeme ich najskôr získať pre spoluprácu. Určite by som nerobila nátlak. Pravdepodobne najviac dá dieťaťu v lete zmysluplne strávený čas spolu s rodičmi.

Ako je to s predškolákom. Je potrebné ho špeciálne pripravovať na september?
Samotný škôlkar – predškolák, môj názor je, že by sa nemal na nich vyvíjať zbytočný tlak, aby sa nezľakol vysokých nárokov. No pripravený by určite mal byť – poznať dni v týždni, mesiace v roku, narátať do 10, vedieť poznávať farby. Jednoducho základ.

Ten by však mal byť v spolupráci so škôlkou už zvládnutý. Určite nie dieťa stresovať požiadavkami, že niečo musí extra vedieť. Dieťa by sa na školu a kamarátov malo tešiť.