Urobme z čítania Biblie súčasť každodennej modlitby

Ako by ste zhodnotili práve sa končiaci Rok Božieho slova?

Bol akousi výzvou Konferencie biskupov Slovenska, nasledujúc apoštolský list pápeža Františka Aperuit illis, nanovo objaviť radosť z Božieho slova. Zároveň bol aj veľmi nevšedný tým, že ho prekryla pandémia koronavírusu, a tak možno mnohé aktivity, ktoré boli naplánované, sa museli zrušiť alebo prispôsobiť podmienkam.

Aj košické Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta malo naplánovaných viac aktivít. Niektoré sme stihli – napríklad predstaviť nový preklad Jánovho evanjelia, urobiť dvoje duchovných cvičení pre kňazov s biblickým kontextom alebo po deviatykrát sa nám podarilo uskutočniť letnú školu jazykov Biblie s intenzívnymi kurzmi hebrejčiny a gréčtiny a na konci aj biblickú konferenciu i biblickú výstavu.

Pandémia koronavírusu mohla a tiež naďalej môže byť pre nás aj výzvou na možnosť nevšedného, pozornejšieho načúvania Božieho slova - z pohodlia domova, napríklad pri televíznych obrazovkách.

Naše prekryté ústa v chrámoch sú azda poukazom na to, že by sme sa mali stíšiť a rozpoznať poklady Božieho slova, ktoré nám Boh otvára, a následne by sme sa tak mohli stať ešte viac zapálenými hlásateľmi tohto nevyčerpateľného bohatstva.

Zaznamenali ste väčší záujem o Sväté písmo, prípadne ste mali viac aktivít zameraných na Božie slovo?

Nemyslím si, že by ich bolo viac, skôr boli oveľa intenzívnejšie, určite v online podobe, napríklad prenosy svätých omší alebo online katechézy. Veľa vecí, ktoré sa mohli realizovať počas tohto roka, bolo utlmených.

V mnohých farnostiach sa po prvýkrát slávila Nedeľa Božieho slova obohatená aj o rôzne sprievodné biblické aktivity. Povedzme ako nočné čítania Biblie, kurzy pre lektorov a žalmistov.  Viac sa však Božie slovo presunulo do online prostredia, napríklad Katolícke biblické dielo spustilo cennú aplikáciu Liturgické čítania.

Rok so Svätým písmom sa síce končí, ale my by sme s Bibliou určite končiť nemali. Čo by sme si mali vziať do ďalšieho obdobia?

Pápež František v deň spomienky sv. Hieronyma vydal ďalší apoštolský list, ktorý nazval Láska k Svätému písmu, a myslím, že má byť poukazom na to, ako by sa mal Rok Božieho slova preniesť do každodenného života.

Teda objaviť - podobne ako svätý Hieronym - lásku k Božiemu slovu a následne sa stať akýmsi služobníkom Božieho slova, lebo aj Rok Božieho slova nemal byť iba o počúvaní a o slávení Božieho slova, ale aj o učení sa podeliť sa o Božie slovo. Lámať Božie slovo s druhými. Mať odvahu ho pretlmočiť hľadajúcim.  

Biblia sa na jednej strane stáva pre mnohých hnacím motorom na konanie dobra i orientačným GPS v dnešnom modernom a rýchlom svete na život v pravde, spravodlivosti a opravdivej láske, ale na druhej strane ako sa Slovensko sekularizuje, tak aj Biblia prestáva byť súčasťou nášho každodenného života - povedzme ako bola kedysi. 

Môžeme tento vzťah k nej nejako obnoviť?

Určite áno, to je zrejme aj dôvod aktivít pápeža Františka – zavedenie Nedele Božieho slova, jeden apoštolský list pred rokom v deň spomienky sv. Hieronyma – Aperuit illis, teraz po roku v rovnaký deň druhý – Sacrae Scripturae affectus.

Pápežove výzvy spájané s Hieronymom sú povzbudením obľúbiť si Božie slovo ako on. Lebo podľa Františka Hieronym môže byť označovaný za „knižnicu Krista“ trvalú, tisícšesťsto rokov existujúcu, ktorá nám pomáha učiť sa Kristovej láske, ktorá je neoddeliteľná od stretnutia sa s Božím slovom.

Ako si môžeme ďalej prehlbovať vzťah s Božím slovom?

Pravidelným čítaním Svätého písma podeleným na malé časti. Stačí kapitola alebo pol kapitoly naraz. Keďže pre nás Biblia nie je len kniha, naše náboženstvo nie je iba náboženstvom knihy, ale náboženstvom skutočného Božieho slova; treba pouvažovať, ako sa toto slovo dotýka môjho života, či náhodou neosvetľuje nejakú moju konkrétnu životnú situáciu.

Mali by sme urobiť z čítania Biblie súčasť našej každodennej modlitby. Zaujať postoj Samuela, ktorého veľkňaz Héli inštruoval, aby keď bude počuť Pánovo volanie, povedal: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva“ (1 Sam 3, 10).

Lebo my aj v kostoloch často automaticky vypovieme: „Počuli sme slovo Pánovo“, ale treba dbať na to, aby sme si uvedomili, že to skutočne bolo živé Kristovo slovo, adresované mne.

Ako dvojsečný meč – slovo, ktoré preniká naše životy, na ktoré naozaj s radosťou odpovieme: „Chvála tebe, Kriste.“ Aby sme badali, že Boh vstúpil nejako hmatateľne do nášho života.

Počas najstriktnejších opatrení, keď veriaci nemohli chodiť do kostola, prijímali Boha prostredníctvom televíznych obrazoviek iba duchovne. Hoci Eucharistiu doma nemáme, zato Bibliu, v ktorej sa so živým Bohom môžeme stretávať hocikedy, má doma každý.

Boh totiž nie je prítomný iba v Eucharistii, ale aj v Božom slove, ktoré môžeme „prijímať“ každý deň. Boh nám otvára Písma, len my do toho sveta nevstúpime, kým sa sami neotvoríme Božiemu slovu.