V dnešnej mládeži je zajtrajšia budúcnosť

Perex: „Čokoľvek, čo do mladých dnes investujeme, sa nám zajtra vráti. Svet ide dopredu míľovými krokmi a zdá sa, že ničí obraz Cirkvi u mladej generácie, ale treba mať stále na mysli, že Boh je vždy o krok vpredu a on je ten, kto založil Cirkev a riadi ju,“ tvrdí Ondrej Chrvala, tajomník Rady Konferencie biskupov Slovenska pre mládež a univerzity. Katolícke noviny sa s ním porozprávali pri príležitosti začiatku synody biskupov o mladých, ktorá bude v októbrových dňoch ostro sledovaná celým svetom, a to nielen katolíckym.
Ján Lauko 09.10.2018
V dnešnej mládeži je zajtrajšia budúcnosť

Ondrej Chrvala (36), tajomník Rady KBS pre mládež a univerzity / Snímka: flickr.com

Úlohou synody je prísť na to, ako sa má Cirkev priblížiť k mladým. Aké hlavné výzvy sa v tomto smere budú riešiť?
Na túto otázku najlepšie odpovedá najmä samotný názov synody: Mladí, viera a rozlišovanie povolania. Vidíme, že to nie je až tak o približovaní sa Cirkvi k mladým, ale o tom, ako Boh a Cirkev môžu pomôcť mladým nájsť odpovede na ich životné otázky.

Medzi problémy mladých dnešných čias patria niektoré nové výzvy, ktoré sa doteraz v histórii až tak neobjavovali. V pretlaku možností, a zároveň odrádzania od definitívnej voľby ktorejkoľvek z nich, hrozí, že mladí ľudia nevykročia do života, ale zostanú večnými nedospelými, ktorí prešľapujú na mieste.

Otázka povolania, ktoré je celoživotným Božím plánom s človekom, sa tak stáva veľmi aktuálnou.

Základnú úlohu v tom má rozlišovanie – ako si vybrať medzi tými nespočetnými možnosťami tie, ktoré ma povedú v živote ďalej. A že pre nás má v tom zásadnú úlohu viera v Boha, ktorý celý tento plán s človekom s láskou rozvíja, je samozrejmé.

Prečo s otázkou priblíženia Cirkvi k mladým prišiel pápež František teraz? Na základe čoho sa usúdilo, že Cirkev nemá s mládežou dostatočne rozvinutý vzťah?
Spôsob položenia otázky predpokladá, že v posledných rokoch vyskočil nejaký „problém“, na ktorý treba nájsť „riešenie“. Ja však vidím nie hasenie toho, čo horí, ale dlhodobú a systematickú víziu.

Toto je už tretia synoda pápeža Františka, po synodách venujúcich sa evanjelizácii a rodine. Pápež si vymedzil priority, ktorým sa chce počas svojho pontifikátu venovať, a postupne ich Cirkvi predkladá.

To, že si Svätý Otec vybral tému mládeže, svedčí o tom, že táto téma je dnes pre Cirkev dôležitá, pretože v dnešnej mládeži je zajtrajšia budúcnosť.

Dá sa predpovedať, aké konkrétne kroky možno očakávať zo záverov zasadnutia biskupov?
Napriek tomu, že roky sa pohybujem vo svete práce s mládežou a hľadanie ďalších smerovaní je mojou dennou úlohou, úprimne sa teším na výsledky synody. Budú pre mňa prekvapením a inšpiráciou.

Pretože biskupská synoda nie je len stretnutie múdrych ľudí, je to stretnutie pastierov Cirkvi, v ktorom zvláštnym spôsobom pôsobí Duch Svätý. Preto si myslím, že - podobne ako pri predchádzajúcich synodách - výsledky synody prekonajú akékoľvek naše vopred očakávané kroky, ktoré teraz vieme predpokladať.

V marci sa konalo predsynodálne stretnutie, na ktoré boli pozvaní mladí z celého sveta. Poskytlo toto stretnutie nejaké smerovanie, akým by sa mali biskupi pri diskusii uberať?
Toto stretnutie bolo jednou z mnohých iniciatív pred samotnou synodou. Takmer všetky tieto iniciatívy majú spoločného menovateľa – zapojenie samotných mladých do diania synody, načúvanie ich hlasu.

Konkrétne výstupy nemám k dispozícii, spracúvali sa vo Vatikáne, ale už toto samotné stretnutie bolo silným signálom, že Cirkev je pripravená počúvať mladých.

Pred synodou bol taktiež pripravený dotazník pre mladých na celom svete. Čo v ňom vyjadrila slovenská mládež? Aké má očakávania?
Toto bol tiež silný nástroj na počúvanie hlasu mladých naozaj z celého sveta – prišlo niekoľko stotisíc odpovedí. Na našom malom Slovensku odpovedalo na tento dotazník vyše 4 000 mladých.

Výsledky boli veľmi prekvapivé pozitívnym smerom. Mladí majú vysokú prioritu rodiny, majú zdravý pohľad na Boha či životné priority. Od Cirkvi očakávajú, že bude hľadať vhodnejší jazyk na komunikáciu so súčasným svetom a taktiež morálny súlad medzi správaním a vyznávanými hodnotami.

Pravda je, že na Slovensku v dotazníku odpovedali najmä veriaci mladí, ale štyritisíc respondentov tvorí relevantný výskum, o ktorý sa môžeme opierať aj v budúcnosti.

Pracujete veľa s mladými. S akými problémami sa na vás najčastejšie obracajú?
Myslím si, že Svätý Otec František trafil klinec po hlavičke s rozlišovaním. Mladí často prichádzajú so stratenosťou a so zmätkom. Sú stratení vo svete, sami v sebe, vo vzťahoch. Potrebujú navigáciu a pevnú pôdu pod nohami.

Dôležité je nepodľahnúť pokušeniu stať sa ich záchrancom, ale nasmerovať ich na skutočného Záchrancu a ukázať im, ako s ním môžu nadviazať osobný vzťah. Ježiš je Cesta, Pravda a Život – všetko, čo mladí tak hľadajú; dnes ešte viac ako v minulosti.

Vo svetle vlastných skúseností, v čom by sa podľa vás mala zlepšiť pastorácia mladých?
Ja mám veľmi rád systém. (Úsmev.) Nie zväzujúcu byrokraciu, ale poriadok; niečo, čo nie je len chvíľkové, ale má tendenciu fungovať dlhodobo a účinne.

Preto rád hľadám pre mladých nie jednotlivé akcie a zážitky, ale spôsob, ako nastaviť pastoráciu mládeže vo farnosti, diecéze či na národnej úrovni tak, aby to fungovalo dlhodobo a účinne. A to je ustavičné hľadanie nových ciest a prehodnocovanie tých starých.

Zároveň potrebujeme citlivé vyváženie: na jednej strane je tu ustavičná potreba živého a osobného vzťahu s „večne novým“ Bohom, na druhej strane pevné zakotvenie v dvetisícročnej tradícii Cirkvi a v tom, čo nám už vybudovali predchádzajúce generácie.

Keď sa preženie jedno a druhé sa zanedbá, skončíme buď v plytkej emocionalite, alebo v skostnatenej inštitúcii bez života, postavenej na dodržiavaní pravidiel. Potrebujeme jedno aj druhé, ovocie aj korene; a to jemné vyvažovanie je tiež nikdy nekončiace hľadanie zdravého stredu.

Prečo je dôležité, aby sa Cirkev venovala mladým?
Keď mám odpovedať veľmi jednoducho, tak preto, aby sme mali veriacich aj zajtra, nielen dnes. Hlbšia odpoveď rieši, akých veriacich budeme mať zajtra. Či budú skrytí v kostole a nevýrazní, alebo budú ovplyvňovať túto spoločnosť Božím smerom.

Čokoľvek, čo do mladých dnes investujeme, sa nám zajtra vráti. Svet ide dopredu míľovými krokmi a zdá sa, že ničí obraz Cirkvi u mladej generácie, ale treba mať stále na mysli, že Boh je vždy o krok vpredu a on je ten, kto založil Cirkev a riadi ju.

Venovať sa mladým znamená vlastne byť verní Cirkvi – počúvať, čo jej Duch Svätý hovorí aj cez mladú generáciu. To je to, čo robí pápež František cez synodu o mladých.

Pohľad verejnosti na vzťah cirkevných predstaviteľov k mladým v poslednom období kalia prevalené škandály zneužívania v Cirkvi. Môže synoda priniesť pozitívne svetlo do tohto pohľadu?
Synoda nám môže pomôcť „zdvihnúť zrak“. Keď sa zameriavame na to, či celibát zdobrovoľniť alebo nie, a aké procesy treba nastaviť proti zneužívaniu, sme zahľadení do organizačných nastavení inštitúcie Cirkvi.

Aj to je potrebné, ale nie je v tom konečné riešenie. Myslím si, že synoda najmä zameria mladých na Krista a na ich poslanie v spoločnosti, do ktorého ich Boh volá.

Keď si potom napríklad v otázke celibátu uvedomíme, ako Ježiš povolal svojich učeníkov tak, že pre neho zanechali všetko, je to zrazu úplne iný pohľad na celibát, ako keď na celibát pozeráme len ako na disciplinárnu záležitosť.

Podľa môjho názoru ak synoda zdvihne zrak mladých k Bohu a jeho kráľovstvu, dokážu sa nadýchnuť niečoho nového a zhodiť zo seba dusivý mrak beznádeje, ktorý na nich sadá aj vplyvom týchto obvinení. A čokoľvek, čo zastreli mraky ľudských slabostí, zrazu prežiari Božie svetlo novej nádeje.