V Podunajských Biskupiciach uvidíte záhadnú sväticu i zachráneného anjela

Veriaci, ktorí zavítajú do Kostola sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach, môžu obdivovať vzácne fresky. Čo predchádzalo ich objaveniu? Išlo o dobre riadenú „náhodu“ zhora? 
Objavenie bolo čisto „náhodné“. Začalo sa to výmenou koberca. Vo svätyni bola drevená podesta prikrytá ošúchaným červeným kobercom. Tak som ho chcel vymeniť a dať do svätyne podlahu, ktorá by bola dôstojná pre toto miesto. A potom to už išlo – keď už ideme robiť toto, neurobíme aj tamto? Až sa to skončilo úplnou rekonštrukciou interiéru chrámu.

Keďže sa v kostole zatiaľ nerobil žiaden pamiatkový výskum, tak sme sa pred začatím prác pustili do architektonicko-historického, archeologického a reštaurátorského výskumu. No a vo svätyni sme zrazu objavili fresky na ploche približne 300 štvorcových metrov.

Aké sú staré? Ide o rôzne vrstvy fresiek, rôzneho datovania?
Áno, nástenné maľby vo svätyni sú v troch vrstvách, najstaršia pochádza z obdobia 40. - 50. rokov 14. storočia. Druhá vrstva je datovaná okolo roku 1400 a tretia vrstva pochádza pravdepodobne z konca 15. storočia.

Je možné, že by pod freskami boli ešte ďalšie, staršie vrstvy výzdoby kostola?
Pod týmito freskami sa už nenachádzajú iné. Odkryli sa všetky. Na niektorých miestach sú – ako som spomínal - až tri vrstvy. 
Zaujímavé však je, že svätyňa kostola bola v prvých storočiach existencie chrámu pravdepodobne až dvakrát od základov prestavaná. V terajšej stene sme objavili viacero sekundárne použitých kameňov, na ktorých bola omietka a aj maľovka.

Posunul objav týchto fresiek odhady o veku kostola v Podunajských Biskupiciach?
Fresky konkrétne nie, ale realizované výskumy áno. Doteraz sa uvádzalo listinné datovanie kostola pred rokom 1264, niekedy sa uvádzal aj rok 1221. No terajšie výskumy ukázali, že loď a veža pochádzajú z polovice 12. storočia. Datovanie potvrdila analýza stavebného dreva objaveného v murive lode a veže, kde dva kusy boli datované do obdobia po roku 1128. Ide však už o tretiu fázu výstavby kostola. Sakrálna stavba s cintorínom tu stála už pravdepodobne v prvej polovici 11. storočia, ako naznačujú výsledky archeologického výskumu.

Kde všade – na ktorých miestach – v kostole sa nachádzajú?
V 80. rokoch 20. storočia objavili pri renovácii sakristie kostola nástenné maľby s motívom legendy o svätom Jurajovi. Pri posledných výskumoch sa maľby podarilo odkryť len vo svätyni, inde už boli zničené pri prestavbách kostola v 18. a 20. storočí. Fragmenty exteriérovej nástennej maľby sa podarilo odkryť v pristavanom barokovom oratóriu.

Aká je ich historická a výpovedná/duchovná hodnota? V čom sú tieto nástenné diela unikátne – či už rozsahom alebo stvárnením svätcov? Napríklad rastlinné motívy v presbytériu pripomínajú zimu, keď mráz na oknách maľuje svoje zimné obrazy...
Zatiaľ máme iba jednu ikonografickú interpretáciu fresiek, ktorú spracovali v rámci reštaurátorského výskumu Adrián Kobetič a Peter Megyeši. Viacerí odborníci, ktorí sa prišli na fresky pozrieť, konštatovali, že sú unikátne a zaujímavé, ale podrobnejšiu interpretáciu nevedeli dať.

Totiž rastlinné motívy vo svätyni - čo je úplný nezvyk - môžu evokovať rajskú záhradu, ale aj ratolesti, ktoré vyrastajú z viniča a rastú smerom k Bohu. No môžu byť aj prejavom vyprázdneného človeka, ktorý stratil svoju hĺbku, a preto vo svätyni maľuje rastliny. Odpovede na tieto otázky nájdeme až potom, čo sa budú tieto fresky porovnávať s inými podobnými freskami v regióne. Žiaľ, týchto analógií nie je veľa.

Dá sa presne určiť, aké osoby a výjavy sú na nich zobrazené? 
Niektoré áno, niekde sa pochybuje. Napríklad v strede svätyne máme krásne zobrazenie Krista. Napravo od Krista je muž s bradou. Predpokladá sa, že by to mohol byť Boh Otec. Potom by sme naľavo mohli očakávať Ducha Svätého. Lenže je tam žena s dieťaťom. Môže to byť aj Panna Mária s Ježišom, ale nie je vylúčené ani to, že je to Anna s Pannou Máriou, čo bolo v danom období časté zobrazenie.

Na freskách možno vidieť scénu bičovania Ježiša Krista a nesenia kríža; sú tam zobrazené aj ďalšie výjavy krížovej cesty či zmŕtvychvstanie?
Prvá vrstva nástenných malieb zobrazuje kristologický cyklus, konkrétne pašiové výjavy. Druhá maliarska vrstva prekryla na severnej stene presbytéria staršiu vrstvu, ale rešpektovala jej základnú ikonografiu kristologického cyklu, a to v zväčšenej mierke a pri redukovaní počtu pašiových výjavov.

Tomuto sa vymyká iba obraz monumentálne pôsobiacej a samostatne stojacej mužskej postavy svätca s kopijou v ruke - asi ide o svätého Juraja -, ktorý je namaľovaný v spodnej časti západného poľa, nad vstupom do sakristie.

Na jednej freske je i svätica s rakom. Vie sa, ako súvisí s kostolom v Podunajských Biskupiciach?
Nie, nevie sa, dokonca ani nevieme, o akú sväticu ide,  napriek tomu, že jej atribút je jasne čitateľný. V širokom súbore z predmetného umenia poznáme iba jedno obdobné zobrazenie svätice s rakom, a to v severnej predsieni Kostola sv. Jakuba v Levoči. Predpokladá sa, že ide o menej známu alebo o lokálnu sväticu.

Našlo sa medzi freskami aj zobrazenie, ktoré by súviselo s patrocíniom kostola?
Nie, je to veľmi zaujímavé, ale svätého Mikuláša sme nenašli zobrazeného nikde.

Fresku anjela zachránili odborníci podľa novej metódy. Ako k tomu došlo?
Na tejto časti fresiek bola veľmi tenká vrstva nejakej maľovky, ktorú už reštaurátori nevedeli oddeliť od zobrazenia anjela. Preto bol anjel nevýrazný. No práve v čase, keď sa pracovalo na tejto časti, sa reštaurátori zúčastnili na školení, kde predstavovali nové metódy na odkrývanie malieb. Tak ich začali skúšať a jedna z nich pomohla.

Podarilo sa identifikovať aj autorov malieb, alebo ide o neznámych umelcov?
Ide o neznámych umelcov. V prípade prvej vrstvy nástenných malieb z polovice 14. storočia by mohlo ísť o lokálnu  „žitnoostrovnú“ dielňu, keďže podobné analógie nachádzame v kostoloch v Moste pri Bratislave či v Šamoríne. Momentálne sa skúmajú analógie s inými nástennými maľbami jednotlivých fáz a odborníci sa snažia identifikovať, o akú školu by mohlo ísť.

Majú veriaci či návštevníci chrámu v Podunajských Biskupiciach záujem vidieť tieto maľby? Napríklad krásnu nebeskú klenbu s hviezdami, ale aj iné artefakty, ako gotickú sedíliu či „záhadné“ mená a roky na nástennej tabuli, alebo vzácnu náhrobnú dosku? 
Keďže prestavby v 20. storočí radikálne zmenili výzor kostola, málokto by pri pohľade na chrám zvonka predpokladal, že je to najstarší stojaci románsky kostol v Bratislave, ktorý ukrýva také cennosti. Doteraz to ani nikto nevedel. Po publikácii výsledkov výskumov začína odborná verejnosť, ale aj bežní ľudia kostol objavovať. Zatiaľ je o kostol najväčší záujem z Maďarska. Ale boli tu už aj návštevníci z Českej republiky.

Ako dlho pôsobíte ako farár vo farnosti v Podunajských Biskupiciach?
Vo farnosti pôsobím 13. rok.

Čím je táto farnosť výnimočná, špecifická?
Podunajské Biskupice boli pôvodne dedinou, ktorá sa v roku 1972 pričlenila k Bratislave a začalo sa s výstavbou sídliska. Tým sa k pôvodnému dedinskému obyvateľstvu zväčša maďarskej národnosti pridalo veľké množstvo ľudí, ktorí sa tam prisťahovali z rôznych kútov Slovenska. Preto je zloženie obyvateľov, ako aj ich mentalita veľmi rôznorodá.

Máme tu typickú dedinskú mentalitu, malomestské prostredie, ale aj anonymitu sídliska. Vo všetkých týchto rozdielnostiach sa práve farnosť ukazuje ako tá, ktorá je schopná spájať ľudí - jednak pôvodné obyvateľstvo a taktiež osoby pochádzajúce z rôznych regiónov. Vždy poteší, keď niekto povie: Konečne sa vďaka farnosti cítim tu v Bratislave doma.

Viac fotografií nájdete vo fotogalérii po kliknutí na tento odkaz.