Včely mi dávajú chuť do života
Juraj Klačanský sa o včely usilovne stará. Snímka: Peter Slovák
Je povzbudzujúce, že napriek svojmu zdravotnému znevýhodneniu sa vie postaviť výzvam života. Inšpiráciou mu je usilovnosť a pracovitosť včiel. Možno aj jeho pričinením budeme mať stále slovenský med. Juraj Klačanský pochádza zo Solčian pri Topoľčanoch, no ako hovorí, za svojou láskou pravidelne chodí do Zlatníkov. Tam v krásnom prostredí založil prvé úle so včelími rodinami. Absolvent Strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ulici v Bratislave si stále dopĺňa vedomosti a odbornú kvalifikáciu v učebnom odbore včelár v Banskej Bystrici.
Čo vás motivovalo, že ste sa rozhodli venovať včelárstvu?
K včelárstvu som sa dostal náhodne. Impulzom bol aj môj zhoršujúci sa zdravotný stav. Hoci som vyučený mechanik elektronických zariadení, bol som nútený hľadať nové pracovné alternatívy. Pri sledovaní dokumentárneho filmu o problematike včiel som si uvedomil, aké neuveriteľne priaznivé účinky majú ich produkty, ako sú med, propolis a materská kašička. Začal som získavať viac informácií o včelách a veciach, ktoré s ich chovom súvisia. Na začiatku to bola záľuba, ktorá mi prirástla k srdcu až tak, že sa jej chcem venovať naplno. Dnes už viem, že je to časovo i materiálne dosť náročné. Obzvlášť pre ľudí s telesným hendikepom. Začínajúcim včelárom pomáha aj možnosť tzv. adopcie úľa alebo medu. Mojou hnacou silou je aj viera a osobná skúsenosť, že včely mi môžu pomôcť zlepšiť môj zdravotný stav.
Ako by ste charakterizovali život včiel? Aký je kolobeh ich života?
Hlavnou úlohou včiel je opeľovať rastliny a zabezpečovať tak ich rozmnožovanie. Výsledkom je bohatá úroda pre človeka. Za toto úsilie odmenou im je získavanie sladkého nektáru, pričom na jeden gram spracovaného medu zodpovedá približne 3 300 návštev kvetu, z čoho nám je jasné, že sú nesmierne pracovité. Na porovnanie čmeliak, motýle a iné druhy hmyzu opelia približne len päť percent rastlín a na včely zostáva zvyšných 95 percent. Počas letnej sezóny sa včela dožíva zhruba štyridsaťjeden dní, pričom je to ovplyvnené aj inými faktormi. Napríklad aktuálnym počasím. Pri ideálnych podmienkach včely viac nalietajú a znášajú oveľa viac nektáru, pričom si ale na druhej strane výrazne skracujú život.
Aká je včelia rodina?
Musíme si uvedomiť, že včela je spoločenský tvor. Je zaujímavé, že aj keď má dostatok potravy, sama neprežije. Žije vo včelstve, na vrchole ktorého je včelia matka. Včelstvo má v priemere okolo 50 000 robotníc a v letnom období asi tristo až päťsto trúdov, ktoré sa dožívajú tridsať až šesťdesiat dní. Trúdy sú potrebné na oplodnenie matky. Včelia matka zabezpečuje udržiavanie ďalšieho potomstva a robotnice označované ako mladušky sa starajú o čistenie úľa, zabezpečujú starostlivosť o plod a jeho kŕmenie. Podieľajú sa na stavbe ďalších dielov plástu potrebných na uloženie zásob a miesta, kde matka uloží vajíčka. Najstaršie včely, ktoré voláme lietavky, zbierajú sladký nektár, peľ a vodu.
Čo vás na včelách najviac fascinuje?
Veľká časť nášho jedálnička je rastlinného pôvodu, a teda priamo alebo nepriamo závislá od opeľovačov, hlavne včiel. Následky úplného vyhynutia včiel by boli pre ľudstvo fatálne, preto si ich musíme chrániť. Prítomnosť včiel je tiež znakom čistej prírody, kvality ovzdušia a ekologicky nezávadného prostredia. Pre náš ekosystém je podpora včelárstva, regenerácia včelstiev, ich zachovanie do budúcnosti nesmierne dôležité. Z každého uhla pohľadu sú prospešné pre nás všetkých. Včely sú málo oceneným darom.
Zdravotné znevýhodnenie komplikuje život; ako vás dobíja život s včelami?
Pri práci s včelami zabúdam na svoj hendikep. Včielky sú mi príkladom a aj preto sa snažím byť čo najviac prospešný pre spoločnosť. Vyrovnať sa im v ich usilovnosti je ťažké, takmer nemožné. Chcem vyrábať čo najviac produktov, ktoré nám ony ponúkajú, tým udržiavať ich život a zároveň potešiť iných. Uvedomil som si, že ma to posunulo aj v osobnom živote, nakoľko som si začal viac vážiť hodnotu vlastnej rodiny a oceňovať prítomnosť blízkych osôb. V uponáhľanej dobe, presýtenej podnetmi je dôležité spolu dobre vychádzať a navzájom si pomáhať. Pretože bez pomoci jeden druhému nemôžeme dlho fungovať ako zdravé ľudské spoločenstvo. Tak nám to ukazuje aj spoločenstvo včiel.
Aká dlhá je cesta až k produktu, ktorý nazývame med?
Samotný vznik medu je komplikovaný proces. Najskôr včely robotnice, ktoré voláme lietavky, zozbierajú nektár či medovicu a odovzdajú ich úľovým včelám označovaným ako mladušky. Zozbieraný produkt sa nazýva sladina a slúži ako potrava včiel v úli. Túto sladinu si včely mladušky niekoľkokrát navzájom odovzdávajú, a tým ju obohacujú o prospešné látky pre ľudské telo. Zároveň nastáva štiepenie cukru a odparovanie vody, čím dochádza k hustnutiu medu. Hneď ako je med správne zahustený, plnia ním bunky, ktoré zaviečkujú ochranným voskovým viečkom. Takto med ďalej zreje až do obdobia medobrania.
Čo býva rizikom pre včeliu rodinu?
Na založenie rodiny je základom mať zdravé a silné včelstvo. Ak to poviem jednoducho, z pôvodnej rodiny vyberieme plásty z viacerých úľov a spojíme ich do nového úľa, tým nám vznikne nová rodina, ktorú voláme odložence. Táto rodina je ešte slabá, aby produkovala, ako aj na prežitie, a preto je potrebné ju počas celého roka prikrmovať. Robí sa to väčšinou zmiešaním vody a cukru či medu, až pokiaľ nová rodina dostatočne nezosilnie. Nebezpečenstvo pre včelstvo predstavujú vírusové a bakteriálne choroby, plesňové ochorenia, parazitárne a živočíšne škodce. Prevenciou je výmena rámikov za nové, podávanie liečiv a proti živočíšnym škodcom správne zabezpečenie úľa.
Aké sú pozitívne účinky medu na náš organizmus?
Med predstavuje pre organizmus rýchly zdroj energie. Odporúča sa nielen ťažko pracujúcim ľuďom, ale aj malým deťom. Keď dostávajú v strave med, rýchlejšie priberajú a lepšie odolávajú infekčným chorobám. Je prevenciou pri infekčných ochoreniach dýchacích ciest, ale je účinný aj pri ošetrovaní popálenín a vredových chorôb kože. Využíva sa pri vykašliavaní, zlepšuje chuť do jedla. Podporuje tvorbu červených krviniek, a tak pomáha pri liečbe chudokrvnosti, jeho hepatoprotektívny účinok pomáha znižovať cholesterol. Pomáha pri nespavosti a únave, pomáha pri ochoreniach srdca a srdcovo-cievneho systému tým, že znižuje krvný tlak a chráni srdcový sval. Má liečivý účinok pri ochoreniach obličiek a močových ciest, urýchľuje odbúravanie alkoholu v krvi, spomaľuje starnutie, podporuje regeneračné procesy, obnovu buniek slizníc a má antioxidačné účinky.
Vraj najlepší med je od včelára, ktorého poznáme. Aká je pravda?
To je ťažká otázka. Každý med je špecifický pre konečného spotrebiteľa, napríklad agátový med je dobre stráviteľný, a preto je vhodný pre deti a ľudí, ktorí majú problémy s trávením, medovicový med je zase vzácnejší, lebo obsahuje viac vitamínov a minerálov, ale na druhej strane je o niečo horkejší ako bežné druhy medov, nakoľko je získavaný z miazgy drevín. Treba vyskúšať viaceré a zistiť, aký človeku konkrétne vyhovuje.
Pêle-mêle o včelách a mede
Prvé dôveryhodné správy o chove včiel v hlinených úľoch pochádzajú z Egypta, asi štyritisíc rokov pred Kristom.
V starovekom Egypte pohanskí kňazi spotrebovali pri obradoch veľké množstvá medu, na konzerváciu tiel a na kŕmenie posvätných zvierat. Sumerský kráľ Shu-Sin v 3. tisícročí pred Kristom v jednej z prvých zachovaných ľúbostných básní vyznáva city k svojej snúbenici cez symboliku medu.
Vo Svätom písme sa včely a ich usilovnosť spomína na viacerých miestach. V stredoveku centrá chovu včiel boli kláštory, ktoré potrebovali veľké množstvá vosku na výrobu sviec. Tie boli v tom čase luxusným tovarom.
Patrón včelárov je svätý Ambróz (339 - 397). Legenda hovorí, že ako malé dieťa spal s otvorenými ústami vonku v kolíske. Prilietajúci roj mu sadol na tvár, do úst mu včely vkladali med a bez jedného uštipnutia odleteli.
Najviac medu na hlavu sa spotrebuje v Japonsku. Tam sa obyvatelia dožívajú aj najvyššieho priemerného veku na svete.
Med obsahuje približne 15 – 20 % vody, 1/3 ovocného cukru - fruktózy a 1/3 hroznového cukru – glukózy. Približne 0,1 - 1,0 % sú minerálne látky, ako draslík, sodík, vápnik, horčík, železo, fosfor, síra, mangán, zinok. Tiež množstvo enzýmov a organických kyselín. Rovnako veľa vitamínov B1, B2, B3, biotín, vitamín A, C, D, kyselinu pantoténovú a hormonálne látky adrenalín, acetylcholín, noradrenalín, a mnohé iné.
Najčastejšie rozlišujeme med kvetový, medovicový a pastový. Med kvetový máme zvyčajne z prvej znášky kvetov ovocných stromov, repky a kvetov našich lúk. Obsahuje prírodné látky s povzbudzujúcimi účinkami, napríklad rastlinné hormóny, éterické oleje, aromatické látky. Medovicový kvet je tmavší, je v ňom viac fruktózy, minerálnych látok a stopových prvkov. Pastový med je bohatý na látky bielkovinovej povahy, čomu zodpovedá zvýšený obsah béčkových vitamínov. Kryštalizácia je prirodzenou vlastnosťou medu a je známkou pravosti.
Med v ľudovom liečiteľstve má svoje pevné miesto.
Niektoré vyskúšané rady a odporúčania sa podávajú z generácie na generáciu. Med je vzácne vyvážený prirodný produkt. Keď telo potrebuje veľa energie, med je jedinečný pri rekonvalescencii rôznych ochorení. Nezaťažuje organizmus ako klasický cukor. Je účinný pri zápaloch horných dýchacích ciest aj ako prostriedok prevencie infekcií. Znižuje sekréciu žalúdočných štiav, čím pomáha predchádzať vzniku žalúdočných vredov z nadmerného prekyslenia organizmu.
Ovocný cukor obsiahnutý v mede pomáha pri liečbe ochorenia pečene a žlčníka. Tmavý med sa odporúča pri nedostatku krvného farbiva hemoglobínu. Podporuje trávenie. Známe je, že upokojuje nervovú sústavu a pomáha pri problémoch so spánkom. Zmes včelieho vosku a živíc - propolis má protizápalové vlastnosti. Zábal z medu blahodarne pôsobí na pleť a vlasy.