Vianoce bez Popolušky sa Nórom nerátajú

Pochádzate zo Slovenska, kde sa vianočné sviatky spájajú s oslavou narodenia Krista, avšak už roky je vaším domovom Nórsko. Ako sa chápu Vianoce tam?

Vianoce v Nórsku nie sú veľmi odlišné od tých slovenských. Tiež sú symbolom narodenia Ježiša Krista, symbolom príchodu svetla do tmy.

No musím podotknúť, že veľmi dôležité je predvianočné obdobie - Advent. Začína sa mestskou „oslavou svetla“ (Lysfesten), hoci tohto roku bola iba v digitálnej podobe. Taktiež sa od Prvej adventnej nedele vyzdobujú domy svetielkami ako vnútri, tak aj vonku, na uliciach a v meste svieti vianočný stromček.

Z ďalších ozdôb nesmiem zabudnúť na bradatých škriatkov (nisser) s dlhými čapicami, adventné svietniky v oknách a vence na dverách. Typickou rastlinou je vianočná ruža, hyacinty alebo amarylis.

Nórske rodiny si potrpia na teplé večere podávané okolo 17.00 – 18.00, pri ktorých sa zídu všetci členovia domácnosti. Spoločné stolovanie je vďačná príležitosť rodinných debát, plánovania, poradenstva. Tak to je počas celého roka, no na Prvú adventnú nedeľu je to priam čarovné.

Vtedy sa pred stolovaním zapáli prvá svieca na adventnom venci, ktorý je stredobodom stola. Pritom sa spieva prvý verš adventnej koledy. Každou adventnou nedeľou sa pripája ďalší a ďalší verš.

V meste Bergen, na západnom pobreží Nórska, kde bývame, máme aj jednu zaujímavosť - najväčšie perníkové mestečko na svete. Stavia sa od roku 1991 a príspevky návštevníkov idú pre charitatívne organizácie, ktoré pomáhajú deťom. Minulý rok v ňom bolo takmer dvetisíc perníkových stavieb – od domčekov až po lunapark.

U nás sa na Vianoce zvykne koledovať, na sväté omše častejšie chodia aj príležitostní veriaci, najmä na polnočnú. Majú aj Nóri svoje náboženské zvyky? Aké koledy sa u nich spievajú a čo je ich obsahom?

Obsahom kolied je narodenie Ježiša Krista, pastieri, ktorí putovali za hviezdou do Betlehema, o čase vyčkávania Kráľa, o troch mudrcoch, o Dávidovom meste, spieva sa aj Tichá noc.

Nóri sú známi rečníci, ktorí veľmi radi spievajú. Myslím, že som ešte nebola na žiadnej oslave, kde by sa nespievalo. Tak to je aj s vianočnými piesňami. Spievajú sa v školách, škôlkach, v kostoloch, doma, dokonca tu počas celého Adventu hrá vianočné rádio. 

Približne 70 percent veriacich Nórov je evanjelického (luteránskeho) vyznania, avšak kostoly sú v bežné nedele takmer prázdne. Až na Štedrý deň zvyknú byť preplnené. Polnočná omša sa však vyslovene slávi iba v katolíckom kostole. V evanjelickom sa slávi popoludňajšia bohoslužba. 

Po predvianočnom zhone si všetci prajú pokoj, lásku, mier, rodiny sa stretávajú a trávia spolu viac času. Vyzerá to takto nejako podobne aj v severskej krajine alebo tam Vianoce nie sú o stretnutí rodiny?

Áno, najbližšia rodina sa schádza na Štedrý deň. Tie tri vianočné dni sa televízor vôbec nezapína. Je to ideálny čas na čítanie kníh s deťmi, hranie stolových hier, lúštenie vianočných kvízov alebo výlet do prírody.

Nóri zvyknú „vianocovať“ aj medzi Vianocami a Novým rokom. Volajú to, aj keď neoficiálne, tretí, štvrtý a piaty sviatok vianočný. Vtedy sa stretávajú aj vzdialenejší priatelia a rodina.

Na Štedrý deň, keď rodina zasadne k štedrovečernému stolu, nechýbajú na ňom typické pokrmy - od oblátky s medom až po kapustnicu. Poznajú aj Nóri štedrú večeru? Z čoho pozostáva?

Nórsko je krajina približne sedemkrát väčšia ako Slovensko, preto aj vianočné jedlá podávané počas štedrej večere sa líšia podľa oblasti, z ktorej človek pochádza. Napríklad na východe krajiny je typický pečený bravčový bôčik a fašírky korenené muškátovým orechom, podávané so zemiakmi, sušenými slivkami a ružičkovým kelom.

U niekoho zase lúhovaná treska podávaná so škvarenou slaninou, zemiakmi a hrachovým pyré. A je tu aj menšia oblasť, kde na Štedrý večer jedávajú lokálnu pochúťku - solenú údenú a varenú polovicu ovčej hlavy. Áno, vrátane jazyka a očí. Západné Nórsko si zase pochutnáva na ovčích rebrách.

Súdiac podľa perníkového mestečka v Bergene, ktoré kopírujú aj ďalšie (a nielen) nórske mestá, zrejme aj severania obľubujú medovníky. Aké sú tie nórske?

Znakom dobrej gazdinej v dome je počet druhov vianočného pečiva. Ide väčšinou o suché druhy, medzi nimi nesmú chýbať perníky. No nie sú to mäkké a hrubé perníky, ako ich poznáme na Slovensku, ale tenké a chrumkavé. Všetky deti ich zbožňujú.

Čo je pre Nórov typické vianočné, bez čoho si sviatky nevedia predstaviť?

Myslím, že viacero Nórov by sa zhodlo na tom, že Vianoce nie sú Vianocami, kým si v televízore na Štedrý deň o jedenástej predpoludním nepozrú nám dobre známu česko-nemeckú rozprávku Tri oriešky pre Popolušku (v nórčine Tre Notter til Askepott) s Libušou Šafránkovou v hlavnej úlohe.

V Nórsku sa pravidelne vysiela už od roku 1975. Nie však s titulkami, ale dabingom (všetky postavy nahovoril nórsky herec Knut Risan), na ktorého pozadí počuť originálny český zvuk.

Ako je to s darčekmi, od koho ich deti dostávajú?

Mojim deťom sa snažím pripomínať, že vianočné darčeky pochádzajú od Ježiška, no nechcú mi veriť, keďže na každom darčeku je štítok s nápisom komu:....... a od koho:.......

Vo vašej rodine sa spája rôznorodosť kultúr aj náboženstiev, vy ste katolíčka, manžel evanjelik. Ako vyzerajú miešané slovensko-nórske Vianoce?

Na Štedrý deň na obed sa v našej rodine jedáva ryžová kaša, v ktorej je zamiešaný mandľový oriešok. Ten, kto ho nájde, dostane marcipánové prasiatko. Potom sa ide do kostola a práve prítomnosť na omši je oficiálnym začiatkom slávenia Vianoc.

Na večeru sme sa dohodli na slovenskej kapustnici, nórskej lúhovanej treske a ako dezert máme šľahačkový krém s moruškou (arctic berries). Tesne pred stolovaním sa pri stole číta vianočné evanjelium (u nás kvôli deťom z detskej Biblie). 

Pod obrus sa kladú peniaze a taktiež sa prestrie pre jedného hosťa navyše (to máme slovenský zvyk). Po trojchodovej večeri sa u nás krája horizontálne jablko (kvôli hviezdičke), každý si otvára svoj vlašský orech a každý musí ochutnať z nakrájaného ovocia.

Nóri si potrpia na koledovanie okolo vianočného stromčeka, a tak sa všetci pochytáme za ruky a pred otváraním darčekov chodíme okolo stromčeka za spevu kolied. 

Stromček musí byť živý, nie umelý a zdobí sa v predvečer Štedrého dňa (23. december tu volajú malý štedrý deň). Ozdoby na stromčeku sú podobné ako na Slovensku, no nakoniec sa naň vertikálne vešajú nitkové retiazky s nórskymi vlajkami.