Viera mu vždy pomáhala povzniesť sa

„Som si istý, že aj z tejto krízy vyjdeme silnejší a s niečím pozitívnym," hovorí o súčasnej situácii olympijský víťaz Matej Tóth (38), ktorý Katolíckym novinám priblížil, ako počas pandémie prebieha jeho fyzická i duchovná príprava v odloženom olympijskom roku.
Ján Lauko 06.04.2021
Viera mu vždy pomáhala povzniesť sa

Okrem pevného zdravia je podľa Mateja Tótha dôležité si v týchto časoch udržiavať aj duševnú rovnováhu. Olympijský víťaz z Ria bude jednou z našich medailových nádejí i v Tokiu. Snímka: profimedia.sk

Kde sa pripravujete na olympiádu?

Príprava na olympijské hry je dlhodobý proces. Takže aj tréningové miesta sa menia. Mám za sebou sústredenie v Taliansku, väčšinu času sa však pripravujem v domácich podmienkach v Banskej Bystrici.

Pred samotnou olympiádou máme v pláne ešte sústredenia na Štrbskom Plese a v talianskom Livigne.

Ako pandémia pozmenila vaše tréningové plány? Čo ste museli vynechať z tréningu?

Našťastie robím šport, ktorý sa robí vonku, a teda sa opatrenia samotného tréningu nedotkli. Ale tým, že je obmedzené cestovanie, museli sme improvizovať, aj čo sa týka sústredení. Rovnako je obmedzená regenerácia a hlavne bolo zrušených alebo presunutých množstvo pretekov.

Podarilo sa vám počas pandémie zapojiť do prípravy nejaké nové prvky?

Ako som spomenul, v samotnom tréningu to nebolo potrebné. Ale aj keď to nie je úplná novinka, v januári som namiesto sústredenia absolvoval pobyt v hypoxickom stane. Teda doma v obývačke som mal stan, kde bol znížený obsah kyslíka, a spal som ako keby vo vysokej nadmorskej výške.

Ako sa snažíte chrániť pred nákazou? Plánujete sa dať zaočkovať?

Určite sa plánujem zaočkovať, hneď ako to bude možné. Spomínal som sústredenia, preteky – aj keď si dávame pozor, testovaný som pravidelne, tak cestovanie je riziko a nerád by som ohrozil svojich najbližších.

Preto vítam každú možnosť, ako toto riziko minimalizovať. Očkovanie je podľa mňa jedna z tých najlepších možností.

Ako pandémia ovplyvnila váš rodinný život?

Znie to paradoxne, ale myslím, že skôr pozitívne ako negatívne. Hlavne čo sa týka mojej rodinky. Sme spolu častejšie, život nie je taký uponáhľaný, viac času trávime vonku na prechádzkach alebo pri športe v prírode.

Samozrejme, sú tam aj negatíva. Deti sa učia na diaľku, čo si uvedomujeme, že nie je najlepšie. Tiež nemôžeme chodiť na návštevu k širšej rodine, ku kamarátom, nechodíme do kostola, za kultúrou.

Ale snažíme sa myslieť viac na tie pozitíva a užívať si najbližších. Pre mňa ako športovca, ktorý veľa cestuje, je úžasné byť toľko s mojimi dcérami a manželkou.

Snažili ste sa nejakým spôsobom nahradiť kontakt s blízkymi, ktorých ste pre opatrenia nemohli stretávať?

Sme v kontakte denne. Máme vytvorené skupiny celej rodiny, a tak zdieľame svoje zážitky aspoň na diaľku. Voláme si, sem-tam spravíme videohovor, posielame si fotky. Osobný kontakt to nenahradí, ale niekedy mám pocit, že sme spolu, že sedíme v jednej obývačke.

Čo pre vás ako veriaceho človeka predstavuje súčasná pandémia? Ako sa ju snažíte ako veriaci chápať?

Z mojej skúsenosti aj z minulých ťažkých období viem, že netreba hodnotiť situáciu aktuálne. Lebo práve v tejto situácii ju eštenevieme pochopiť. Až čas ukáže, načo to bolo dobré.

A ja som si istý, že aj z tejto krízy vyjdeme silnejší a s niečím pozitívnym. Teraz som nastavený, že to treba akceptovať tak, ako to je. A treba vydržať.

Kde hľadáte duchovné povzbudenie?

Cítim, že nám chýba návšteva kostola. Aj keď viera nie je o absolvovaní nedeľnej omše, pobyt v kostole, atmosféra, samotná svätá omša ma však vždy nabíjali energiou.

Teraz sa snažím o vzťah s Bohom viac intímne, individuálne – vždy večer pred zaspaním v modlitbe a v rozhovore s ním. Vediem taký dialóg, kde si zhodnotím deň, poďakujem, posťažujem sa, poprosím o ďalšie milosti.

V čom môže byť podľa vás viera prínosom pre človeka v momentálnej situácii?

Nielen v tejto situácii, nielen v zlých časoch, ale vždy mi viera pomáhala povzniesť sa. Všetko, čo sa deje, deje sa pre niečo. A my musíme veriť, že to niečo príde a bude to dobré. Vďaka viere, ktorú v sebe máme, je to oveľa jednoduchšie. Neviem si predstaviť, že by som sa teraz nemal na koho obrátiť.

Čomu by nás pandémia mala podľa vás naučiť? Čo si z nej človek môže zobrať do života, keď sa situácia zlepší?

Svet bol už príliš rýchly, príliš konzumný, príliš egoistický. Možno táto pandémia je práve to, čím nám chce niekto hore naznačiť, aby sme si to uvedomili. Mám však obavy, že ľudstvo sa tak ľahko nepoučí.

Ale každý z nás si to môže zobrať k srdcu a po návrate do normálu na to aspoň niekedy myslieť – spomaliť, vychutnávať si prírodu, blízkosť svojich drahých.

Už máte nejaké informácie o tom, za akých podmienok by mali prebiehať olympijské hry? Bude to na spôsob takzvaných bublín, aké sme mohli vidieť pri iných športoch?

Je vypracovaný kompletný manuál, takzvaný Playbook, podľa ktorého sa budeme riadiť. Áno, bude to istá forma bubliny. Športovci budú testovaní, nebudú môcť byť v kontakte s ľuďmi mimo oficiálnej výpravy.

Budú obmedzené kapacity olympijskej dediny, bude skrátený čas, ktorý jednotliví športovci na olympiáde strávia, obmedzený sociálny kontakt.

Ale sám Medzinárodný olympijský výbor priznal, že Playbook bude mať ešte niekoľko aktualizácií a bude reagovať na aktuálnu situáciu. Môže to byť ešte prísnejšie, ale ak to situácia dovolí, môžu sa opatrenia i uvoľniť.

Je možné, že sa olympiáda znova posunie?

Nie, toto nepripadá do úvahy. Všetci robia všetko preto, aby bola v lete tohto roka. Ak by bola situácia extrémne zlá, jediná ďalšia alternatíva je zrušenie, ale môj osobný odhad je, že na deväťdesiat percent olympiáda bude.

Môže pandémia ovplyvniť pomery síl v jednotlivých olympijských disciplínach?

Určite áno. Je to do istej miery nespravodlivé, že niektorí športovci môžu trénovať a pretekať bez obmedzení a niektorí majú podmienky značne obmedzené.

Napríklad naši plavci, ktorí dlho nemali kde plávať a potom mali len jedno stredisko, kde museli byť v bubline.

Náročný je aj kvalifikačný proces, keďže súťaže prebiehajú, ale nie každý má rovnakú možnosť sa na nich zúčastniť. A toto všetko môže mať vplyv na formu jednotlivých športovcov aj priamo v Tokiu.

Limit na olympiádu ste splnili na mítingu v Dudinciach, kde ste v októbri triumfovali svetovým výkonom roka. Obhajoba zlata z Ria bude teda v Tokiu zrejme vaším cieľom.

Cieľ je čo najlepšie sa pripraviť a v Tokiu, respektíve v Sappore predviesť maximum, ktoré je vo mne. Ak budem zdravý, mám na to bojovať s tými najlepšími, ale myslieť na obhajobu by bolo chybou.

Kariéru chcem ukončiť s dobrým pocitom. Bol by som najšťastnejší, keby to bolo medailou, ale uvedomujem si aj silu súperov a aj to, že už nie som najmladší. (Úsmev.)

Aký odkaz pre súčasnú dobu by ste chceli zanechať čitateľom KN, medzi ktorými máte tiež mnohých fanúšikov?

V prvom rade prajem čitateľom KN pevné zdravie, to je v dnešnej dobe obzvlášť dôležité. Ale nemenej dôležitá je aj psychika a duševná rovnováha. Nedajte sa znechutiť, rozladiť.

Buďte pozitívne naladení, trávte čas vonku, buďte v kontakte so svojimi blízkymi, posilňujte si dušu modlitbou a verte, že čoskoro bude lepšie. Držím vám v tom palce.

MATEJ TÓTH

  • Matej Tóth sa narodil 10. februára 1983 v Nitre. So športom začínal ako 10-ročný v rámci atletickej triedy na základnej škole. Onedlho vstúpil v rodnom meste do klubu AC Stavbár Nitra. Neskôr v roku 2003 prestúpil do Dukly Banská Bystrica, kde pôsobí doteraz.

 

  • Prvý väčší medzinárodný úspech Mateja Tótha prišiel už v roku 1999, keď na majstrovstvách sveta do 17 rokov obsadil v chôdzi na 10 kilometrov 8. miesto. Medzi seniormi sa na svetovom poli prvýkrát výrazne zapísal na majstrovstvách Európy v roku 2006, kde obsadil 6. miesto v pretekoch na 20 kilometrov. Už vtedy patril medzi slovenskú atletickú špičku.

 

  • V sezóne 2008/2009 začal súťažiť i na dlhšej trati na 50 kilometrov, s ktorou sa spájajú jeho najväčšie úspechy.Prvé víťazstvo v tejto disciplíne zaznamenal v roku 2010 na pretekoch Svetového pohára v mexickom meste Chihuahua.

 

  • O štyri roky neskôr sa stal vicemajstrom Európy, čo bola predzvesť nasledujúcich veľkých triumfov. Na šampionáte v čínskom Pekingu vybojoval na 50-kilometrovej trati titul majstra sveta. Rolu favorita potvrdil i na olympijských hrách v Riu de Janeiro, kde v roku 2016 získal zlatú medailu. V roku 2018 sa opäť stal európskym vicemajstrom.

 

  • Olympiáda v Tokiu bude už jeho piatou účasťou pod piatimi kruhmi. Predtým štartoval v Aténach (2004), Pekingu (2008), Londýne (2012) a v Riu de Janeiro (2016).

 

  • V Japonsku to bude pravdepodobne jeho olympijská derniéra, ktorú zažije i samotná disciplína chôdze na 50 kilometrov. Tú Medzinárodný olympijský výbor vyradil z programu ďalších hier. Disciplína sa až na jednu výnimku (Montreal 1976) objavila na všetkých olympiádach od roku 1932.

 

  • Osobný rekord Mateja Tótha na 50-kilometrovej trati je 3 hodiny, 34 minút a 38 sekúnd, čo je historicky tretí najlepší výkon. Dosiahol ho na Dudinskej päťdesiatke v roku 2015.

 

  • Matej Tóth je absolventom Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v odbore žurnalistika. Je ženatý, s manželkou Lenkou má dve dcéry.