Vražda bola útokom systému zla

V súvislosti s protestmi a politickým vývojom, ktorý na Slovensku nastal po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, vnímate, že sa atmosféra v našej spoločnosti zmenila?
Určite sa zmenila. Smerom k ešte väčšej nespokojnosti. Tá sa prejavuje viditeľnejším spôsobom. Jednak to boli demonštrácie a na druhej strane neotrasiteľný status, ktorý mal do vraždy premiér Fico, je dávno preč.

Ak to môžeme nazvať atmosférou, tak ako keby ľudia prestali vnímať to staré vedenie SMERu ako niečo stabilné. Vnímanie sa úplne zmenilo.

Po roku môžeme povedať, že dnes je politické vedenie vnímané ako anachronizmus, teda niečo, čo treba vymeniť, čo treba zo spoločnosti nejakým spôsobom odstrániť.

Keď bola pohrebná svätá omša za Martinu Kušnírovú, biskup Marek Forgáč hovoril o ľuďoch, ktorí vytvárajú atmosféru zla. Máme takúto atmosféru u nás prítomnú i dnes?
Žiaľ, atmosféra zla je tu prítomná stále. Nevytvárali ju dvaja-traja ľudia. Je živená širokou skupinou ľudí. A to nie sú iba ľudia, ktorí patria do nejakej politickej strany.

Poviem to tak: Zlo nemalo nikdy v histórii ľudstva takú ľahkú cestu dostať sa k širokým masám obyvateľstva ako dnes. A to hlavne zásluhou internetu. Atmosféra zla sa k nám nedostáva len cez politikov, ale i prostredníctvom veľmi širokej skupiny ľudí. Je veľkým umením ju odfiltrovať, respektíve ignorovať. Lebo sa to jednoducho nedá.

Po škandáloch, ktoré boli odhalené v článkoch Jána Kuciaka, sa častejšie hovorilo o arogancii moci. Myslíte, že by verejní predstavitelia mali prejaviť väčší rešpekt k občanom a ich problémom?
V politickom systéme, v ktorom žijeme, by politici mali byť sluhovia. Raz som povedal, že predseda vlády je najvyšší sluha v tomto štáte. Ľudia si však neuvedomujú, o čom je zastupiteľská demokracia.

Politici by nám mali slúžiť, lebo my si ich volíme nato, aby robili veci, ktoré my robiť nevieme, alebo sa nám ich robiť nechce, pretože robíme niečo iné. Tento vzťah volič - politik však na Slovensku takto nefunguje.

U nás stále prevláda feudálne vnímanie štátu a moci. Politici ako keby boli vyvolení a my sme to mali s pokorou vnímať. V zastupiteľskej demokracii to však takto nefunguje.

Pokiaľ sa vulgárne správanie elít začne vnímať ako norma, potom sa nečudujme, že spoločnosť ide tým smerom, ktorým sa v súčasnosti uberá.

Keď ľudia vidia aroganciu u predstaviteľov moci, ktorých často považujú za svojich vodcov, neprenáša sa nevraživosť aj do bežných medziľudských vzťahov?
Určite. Žiaľ, funguje to tak a nedá sa tomu zabrániť. Keď politik začne používať vulgárny slovník, potom sa nečudujme, že ľudia napríklad na sociálnych sieťach takýto slovník využívajú tiež.

Samozrejme, nie je to jediná príčina. Ale stále platí, že na Slovensku sú politici vnímaní ako elity. Keď mladí ľudia vidia, že tieto elity sa správajú tak, ako sa správajú, začnú to vnímať ako normu.

To je to najhoršie, čo sa môže stať. Pokiaľ sa takéto vulgárne či promiskuitné správanie začne vnímať ako norma, potom sa nečudujme, že spoločnosť ide tým smerom, ktorým sa v súčasnosti uberá.

Aká je podľa vás cesta von z takéhoto spoločenského vnímania?
Žijeme v bezprecedentnom období histórie ľudstva. Nachádzame sa v zlome medzi dobou analógovou a digitálnou. Základný rozdiel medzi týmito dvoma epochami je v tom, že informácia sa dostane v priebehu pár sekúnd z Trnavy do Melbourne.

Na toto jednak nie sme pripravení a na druhej strane nemáme vybudované žiadne obranné mechanizmy proti zlu, o ktorom sme hovorili. Nevieme, ako ho filtrovať, eliminovať.

Sú nejaké pokusy o kontrolu sociálnych sietí. Problém je však v tom, že internet dáva možnosť, aby sa i duševne chorí či psychopati združovali do veľkých skupín a legitimizovali samých seba a vydávali seba ako normu.

Identifikácia týchto ľudí - či sú to psychopati, alebo pedofili - je veľmi ťažká, pretože rovní k rovnému si sadá. Začali sa združovať na internete a neraz vytvárajú veľké skupiny, v ktorých sa vzájomne podporujú.

Je veľmi ťažké potom toto identifikovať ako zlo, respektíve ako abnormálne. Skupina priaznivcov, ktorí sú rovnakí, vás prevalcujú. Obrana voči tomuto je veľmi ťažká. Jediná možná obrana je prestať byť ľahostajný.

Ako sú oni aktívni, tak aj my z našej strany musíme k tomu pristupovať aktívne. To je jediná možná obrana. Cenzúra to zásadnejším spôsobom neodfiltruje. Obranou je len naša aktivita.

Ak sa teraz rozprávame o kresťanoch, i my sa musíme nejakým spôsobom spojiť a označiť to zlo, tú abnormalitu pravým menom. Súboj dobra a zla je asi to najstaršie, čo človek musel v svojej histórii riešiť. Dnes vidíme pokračovanie tohto súboja, len v iných podmienkach.

Obrana voči zlu je veľmi ťažká. Jediná možná obrana je prestať byť ľahostajný.

Akú úlohu má Cirkev v atmosfére, v ktorej prevláda zlo?
Cirkev by to mala pomenovať. Mala by byť tá, ktorá by vyzvala na stavanie hrádze proti zlu. Cirkev by mala byť vpredu. My sa naozaj nachádzame v bezprecedentnom historickom období vývoja ľudstva. Cirkev na to musí reagovať.

V tomto prípade by mala byť tá, ktorá vyzve na súboj so zlom. Možno by mala aktívne spraviť aj prvé kroky, kde nazve zlo pravým menom. V Cirkvi majú nezastupiteľné miesto naši cirkevní otcovia.

Ako sme sa rozprávali, že v politike sú jej elity vzorom, tak i cirkevní predstavitelia sú vzorom pre kresťanov. Oni by mali byť tí, ktorí zadefinujú zlo a ktorí kresťanov vyzvú na boj proti tomu, čo do spoločnosti nepatrí.

Biskup Forgáč hovoril pri pohrebnej svätej omši za Martinu Kušnírovú i o tom, že Slovensko potrebuje charakterných vodcov, ktorí vedia prijať zodpovednosť a odísť zo scény. Myslíte, že máme takých vodcov, ktorí by nás dokázali viesť k aktivite voči zlu?
Ja ich, žiaľ, nevidím. Keby sme ich mali, možno by situácia u nás bola lepšia. No nevidím ich. Nielen koaliční predstavitelia, ale aj opoziční vodcovia sú vulgárni, klamú, osočujú...

Útok na novinára je útokom na slobodu slova. Zaznelo to nielen od ľudskoprávnych aktivistov, ale i od cirkevných predstaviteľov. Berú sa tieto vyjadrenia vážne, keď potom politici aj tak častujú novinárov hanlivými výrazmi?
Žijeme v štáte, kde veľká časť médií a novinárov je orientovaných jednostranne. Nie sú orientovaní na pravdu, ale vyrábajú pravdu. To je zlé. Tým nechcem povedať, že sa takto dá ospravedlniť vražda novinára.

To sú dve rozdielne veci. Vražda novinára je bezprecedentným útokom, na Slovensku sa to stalo prvýkrát. Nie je to ani tak útok na slobodu slova, ako skôr útok systému zla, ktorý sa takýmto spôsobom bráni, aby nebol odhalený a mohol pokračovať v svojom fungovaní ďalej.

Má to širší rozmer ako iba útok na slobodu slova. Zaiste, je to aj útok na slobodu prejavu, ale je tam oveľa viac konotácií. Tá hlavná je, aby sa to zlo udržalo pri moci.

Čo sa týka novinárov – a preto to rozdeľujem –, mali by si uvedomiť, že tu nie sú nato, aby vytvárali pravdu, virtuálnu realitu alebo realitu inú, aká v skutočnosti je.

Poviem to na príklade: novinári radi uverejňujú všetky prešľapy Cirkvi, čo je v poriadku, pretože sú to veci, ktoré by sa rozhodne diať nemali. V novinách však nečítam nič iné.

Nečítam o rádových sestrách, ktoré sa starajú o malomocných v Afrike. To je to vytváranie nekompletného a účelového obrazu. Akonáhle sa vo svete šuchne nejaký škandál či trestný čin, ktorý vykonal katolícky kňaz, hneď sa to dočítame.

Už si však neprečítame, aké diela tvoria misionári, lebo to nie je veľká udalosť. Takto dostávame nekompletný obraz. Dostávame obraz o Katolíckej cirkvi ako o organizácii pedofilov či homosexuálov. To nie je pravda.

Keď si porovnáme počet kňazov a rehoľných sestier, ľudia zatiahnutí do sexuálnych káuz tvoria promile celkového počtu zasvätených osôb. Ide to teda aj na margo novinárov, že nedôvera k nim je oprávnene taká, aká je. 

Treba to však oddeľovať od prípadov, ako je vražda Jána Kuciaka. To je úplne iný problém a iná rovina. Samozrejme, novinári sa to snažia spojiť. Teraz je situácia, keď akákoľvek kritika akoby ich ohrozovala na živote. Hneď sa začnú oháňať Kuciakom, ale tak to rozhodne nie je. Požiadavka objektivity absolútne nesúvisí s vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Je však faktom, že voči novinárom sa vytvára zo strany politikov nenávistná atmosféra.
Samozrejme, to je druhá strana mince. Politici sú si vedomí permanentného ohrozenia. Pokiaľ majú niečo za ušami, môže sa stať, že noviny to zverejnia. Toto je ich preventívna obrana. Novinári by mali pokračovať v svojej činnosti a odhaľovať kauzy, korupciu a všetko, čo by politici robiť nemali.

Marek Forgáč
Ak sú v našej spoločnosti vodcovia, ktorí svojimi aktivitami, svojimi priateľstvami, svojimi kontaktmi, svojou činnosťou alebo aj nečinnosťou vytvárali a vytvárajú také ovzdušie, takú klímu, v ktorej sa darí rôznym formám zosobneného alebo organizovaného zla, tak títo majú nepriamu zodpovednosť za to, čo sa tu stalo.

A preto Slovensko dnes nechce vidieť stôl preplnený balíčkami bankoviek. Veď to je ťažký cynizmus! Veď práve pre nezriadenú lásku k peniazom sa stali tieto tragédie. Ako hovorí apoštol Pavol: „Koreňom všetkého zla je láska k peniazom...“ (1 Tim 6, 10).

Veď tu teraz ide o život, o hodnoty! Slovensko dnes nechce vidieť peniaze na stole. Slovensko dnes potrebuje vidieť charakterných vodcov, ktorí vezmú na seba priamu i nepriamu zodpovednosť a ktorí dokážu odísť zo scény.

Toto by bolo vodcovské. Toto by bolo otcovské. Toto by bolo chlapské. Toto by bolo kresťanské. Veď Ježiš vzal na seba viny druhých. Ak si chceme hovoriť, že sme kresťanská krajina, mali by mocní tejto krajiny vedieť vziať na seba svoje viny, ale aj viny druhých.

Stanislav Zvolenský
Ako ten, ktorému je zverená duchovná starostlivosť o žurnalistov, chcem povedať, že útok na novinára pokladám aj za útok na slobodu našej krajiny, na slobodu našej pozemskej vlasti. Je tu dnes s nami mnoho kolegov nášho zomrelého brata Jána.

Aj vám chcem vyjadriť svoju účasť. Prácu novinárov si treba vážiť, aj popri všetkých názorových rozdieloch. Mnohí z vás ju berú ako skutočné povolanie a sú jej telom i dušou oddaní, ochotní prinášať za ňu veľké obete.

Je tragické, keď sa žurnalistom dostane ocenenia až vtedy – alebo len vtedy – keď príde k nešťastiu! Hľadať, písať a hovoriť pravdu je ťažká, neraz nevďačná služba. Uvedomme si však, že bez toho všetkého nemožno ustrážiť slobodu!

Práve to je totiž povinnosť i vznešené privilégium žurnalistov: byť v krajine strážcami slobody a demokracie. A preto zdôrazňujem, že ktokoľvek siaha na ich životy, siaha aj na slobodu nášho Slovenska. To v nijakom prípade nesmieme pripustiť!

Na záver homílie arcibiskup Zvolenský dodal: „Kristus hovorí: Zlo nezvíťazí. To je východisko a záver. Zlo môže zvíťaziť jedine v životoch jednotlivých ľudí. Preto je potrebné, aby sme sa dnes spojili.

Hovorme a konajme spoločne tak, aby boli zlo, korupcia, nenávisť, vraždy, lži, podvody, nevery v našich životoch odmietnuté. Nesmieme dopustiť, aby si nás samých zlo podrobilo, aby si z nás urobilo služobníkov. Dá sa tomu zabrániť. Je to možné, ak sa nevzdáme modlitby a viery.“