Všetci túžime milovať a byť milovaní

Iba zopár svätcov oslovuje a spája celý svet. Prečo je podľa vás spiritualita svätej Matky Terezy bezhraničná?

Všetko a všetci majú limity. Existuje niekto, kto je bezhraničný v láske. Boh. A Boh je láska. Táto láska je súčasťou ľudského bytia akéhokoľvek vierovyznania či sociálneho postavenia.

Kresťan či moslim, hinduista, dokonca i ateista, bohatý či chudobný, čnostný človek či hriešnik – všetci máme spoločný základ a najhlbšiu túžbu ľudskej duše: byť milovaný a milovať. Príčina je jednoduchá. Sme stvorení na podobu a obraz samotného Boha.

Keď prijímame a šírime túto lásku, sme ľudskejší a šťastnejší. Pán Ježiš sa dotkol hlbiny duše Matky Terezy v roku 1946 výkrikom z kríža: „Žíznim“ (Jn 19, 28).

Tým vyjadril nekonečnú túžbu milovať a byť milovaný. Matka Tereza počula Ježišov výkrik a našla v ňom partnera, s ktorým bola skutočne šťastná a stávala sa autenticky ľudskou.

Často hovorila, že v každom človeku, na ktorého sa pozrie, stretáva Ježiša.

Áno, ona pochopila, že každý túži po tom istom ako Ježiš, ako ona: milovať a byť milovaný. Nebola príčinou rozdeľovania ľudí podľa vierovyznania či morálneho kódexu. Naopak, spájala ich v láske.

Pozerala do hlbín duše každého človeka, v ktorom počula pomedzi hlasy ľudského utrpenia, bolesti a rôznorodosti túžob ten najhlbší výkrik: „Chcem byť milovaný a milovať.“

Matka Tereza je človek nádeje, prorok našich čias. Lebo uprostred konfliktov, chaosu, povrchných ašpirácií a túžob človeka jednoducho a jasne svojím príkladom a slovom dala každému zakúsiť, že je výnimočný, stvorený Bohom na veľkú vec.

Nikdy nerobila medzi ľuďmi rozdiely?

Keď človek zakúsi lásku cez dobré slovo a pomoc, začne sa meniť a rozhodovať sa podľa toho najlepšieho kritéria: pravdy v láske. Matka Tereza nebola sentimentálna. Milovala Boha i človeka v pravde, v konkrétnej a kreatívnej láske bez kompromisov.

Rovnako sa správala k pápežovi Jánovi Pavlovi II., prezidentovi Spojených štátov, biednemu človeku v slumoch alebo k špinavému, smrdiacemu človeku na ulici. Jej túžba milovať a prijímať pravú lásku sa zmenila na rozhodnutie, čo ovplyvnilo celý jej spôsob života. 

Vložiť sa úplne a celý do služby najbiednejším si vyžaduje odhodlanie, odvahu. Ako ste ju našli vy?

Videl som jednoduchosť, entuziazmus a hlavne číru radosť medzi sestrami Matky Terezy v komunite v Čadci. Boli to sestry Mridula, Thea, Vesna a Dolorine a bolo to v rokoch 1990 – 1994.

Predtým som nikdy nestretol nikoho, komu by stačilo mať tak málo k životu a prekypovať toľkou radosťou a rozsievať okolo seba toľko pokoja. 

Keď som chodieval k sestričkám na adorácie, sprevádzal ich v službe núdznym a vnímal ich vzájomné medziľudské vzťahy, ich jednotu, spôsob, ako sa k sebe správali a pomáhali si, rástla vo mne túžba po rovnakom spôsobe života. 

Zanechať všetkých a všetko, čo milujem, bolo ťažké, ale možné. Mal som len 22 rokov, bol som plný entuziazmu a aj určitej mladíckej naivity, keď som odišiel na misie a vstúpil do kňazskej vetvy založenej Matkou Terezou a pátrom Josephom Langfordom – k pátrom misionárom lásky. Bolo to 7. októbra 1994.

Čo vás v tejto službe drží?

S odstupom času a so skúsenosťami neľahkých situácií a výziev dnes viem, že byť Kristovým kňazom a misionárom lásky je určite Božie volanie. Boží dar.

Samotnému človeku je nemožné vzdať sa všetkého dobrého a krásneho, čo tento svet ponúka – čo je tiež Boží dar –, a žiť úplne iba pre Boha, v službe najchudobnejším.

Znamená to trpezlivo, s nádejou, vierou a ponorený v Božej láske niesť kríž svoj i tých druhých. Práve oni ma učia múdrosti života. Tomu, čo je podstatné. Dávajú mi príležitosť slúžiť im duchovne cez dar kňazstva a materiálne cez Božiu prozreteľnosť.

A čo posilňuje vašu vytrvalosť?

Živý, každodenný vzťah s Ježišom. Modlitba, svätá omša, adorácia, čítanie a meditovanie nad Božím slovom, vzťah k Panne Márii, bez ktorého by môj život ostal povrchný a nešťastný. Obrovskou posilou žiť život v šľapajach Matky Terezy sú aj moji spolubratia kňazi v komunite a naše sestry.

Úzko spolupracujeme a povzbudzujeme sa v horlivosti a kreativite sprítomniť jeden druhému i tým najchudobnejším Ježišovu nekonečnú túžbu milovať a byť milovaný. 

Má konanie dobra hranice?

Keď cítim únavu či keď sa cítim využívaný, čosi mi našepkáva dať hranice tomu, čomu sa hranice dať nedajú: šľachetnosti srdca. V konaní dobra je najťažšie vytrvať.

Koľko dobrých skutkov urobí za deň misionár lásky?

Každý človek, ktorý má srdce, robí dobré skutky. Krstom nadobúdajú nadprirodzenú hodnotu, sprítomňujú nebo na zemi. Robia tento svet taký, aký ho chce mať Boh. Dobré skutky sú štýl života. Logický dôsledok vzťahu lásky medzi človekom a Bohom. Dobré skutky nie sú copyright Matky Terezy a misionárov lásky.

Sú jednoduchá nutnosť ľudskej duše, ktorá túži po pravde, dobre a kráse. Dobré skutky nájde každý, keď prekoná strach zo zraniteľnosti a otvorí sa zázraku konkrétnosti lásky.