Vyučovanie pre mňa predstavuje spoločnú tímovú prácu

Čo vás inšpirovalo venovať sa technickým vedám?

Už ako dieťa ma bavila technika, hlavne počítače a roboty, no moji rodičia neboli predstavou dievčaťa na elektropriemyslovke nadšení. Tak som sa najprv stala zdravotnou sestrou a až potom som šla študovať umelú inteligenciu, kde som si splnila svoj sen z detstva.

Máte grant od NASA, študovali ste nanoedukáciu v USA a bionanotechnológie v Nemecku. Prečo ste sa rozhodli pre učiteľstvo na Slovensku?

Učiteľkou som sa stala z nudy – ako dieťa som sa v škole na hodinách dosť nudila a stále som mala predstavu, že sa musí dať stráviť čas na vyučovaní aj lepšie. Nuž a aby som nebola len večným kritikom, vybrala som sa neskôr hľadať cestu, ako to uskutočniť. K nanotechnológiám ma to zavialo takpovediac zo zvedavosti až počas môjho pedagogického pôsobenia na dopravnej priemyslovke, keď som dostala ponuku na pilotné overovanie nových učebných materiálov v rámci európskeho projektu NanoYou (Nanotechnology for Youth). Mňa aj mojich žiakov spomínané materiály a aktivity nadchli natoľko, že som sa rozhodla im hlbšie venovať po odbornej stránke aj po skončení projektu. A tak som napísala do USA, kde NASA zastrešovala vzdelávanie amerických učiteľov a umožnili i mne, aby som ho absolvovala.

Keď ste prišli na bilingválne gymnázium, s akými reakciami ste sa stretli po predostretí vašej iniciatívy viesť žiakov aj k záujmu o technické a prírodné vedy?

Prvé reakcie ma zaskočili – moji žiaci argumentovali, že na bilingválne gymnázium neprišli predsa kvôli informatike, ale kvôli angličtine. Bola to pre mňa výzva ukázať im, že jazyk je pre nich predovšetkým len cestou, nie cieľom. Aj vďaka aktívnemu zapojeniu ostatných kolegov prírodovedcov a ich progresívnemu prístupu k výučbe sa v súčasnosti už na naše gymnázium hlási veľa žiakov, ktorí si ho volia práve kvôli prírodovedným a technickým predmetom.

Aký štýl vyučovania preferujete?

Najdôležitejší je pre mňa otvorený a demokratický prístup k mojim žiakom, aby vznikla bezstresová a partnerská atmosféra na hodinách, vďaka čomu majú žiaci možnosť a tiež chuť naplno sa aktívne zapájať do všetkých aktivít. Vyučovanie pre mňa predstavuje spoločnú tímovú prácu mňa a mojich žiakov.

Okrem bežných vyučovacích hodín máte aj bádateľské hodiny. O čo ide?

Pri tradičnej výučbe je nositeľom poznatkov učiteľ – učivo vysvetľuje, na čo je potrebné, aby ho všetci žiaci naplno sledovali a dávali pozor. Učiteľ je aktívny, žiaci prevažne (až do okamihu vyzvania učiteľom) pasívni. Pri bádateľskej výučbe je to naopak. Učiteľ vytvára priestor, aby žiaci mali možnosť sami skúmať, experimentovať a diskutovať medzi sebou. Vlastnou poznávacou činnosťou vo dvojiciach alebo väčších skupinách postupne objavujú poznatky, ktoré potom vysvetlia učiteľovi a on len tieto poznatky upresní alebo skoriguje, prípadne zapojením ostatných žiakov konfrontuje rôzne postrehy a nápady. V druhej časti hodiny, by mali byť žiaci potom schopní tvorivo navrhnúť a využiť novozískané vedomosti v praxi a overiť si, či naozaj fungujú podľa ich predstáv. Aktivita počas celej hodiny je na žiakovi, učiteľ je konzultant a poradca, monitoruje prácu žiakov, prípadne im nastavuje individuálne latku náročnosti podľa ich schopností.

Dávate žiakom aj domáce úlohy?

Samozrejme! Ale nejde o opakovanie učiva z hodiny. Spravidla sú to úlohy, ktoré vyžadujú väčší časový priestor, ktorý pri jednohodinovej dotácii informatiky týždenne v škole nie je. Preto sú domáce úlohy často tvorivé, vyžadujúce odskúšať nejaké nové nástroje a postupy, vymyslieť alebo podľa vlastných predstáv upraviť nejaký produkt, prečítať si nejaký sprievodný zaujímavý článok alebo pozrieť si nejaké video, ktoré ich vedie k zamysleniu sa.

Cena Učiteľ Slovenska bola udelená prvýkrát. Aký význam má toto ocenenie a prečo by sa podľa vás mali učitelia do tejto súťaže v budúcnosti zapájať?

V súčasnosti sa veľa hovorí o školstve najmä v negatívnych intenciách. Poslaním Ceny Učiteľ Slovenska je poukázať na to dobré a inšpiratívne, čo slovenskí učitelia robia, čoho dôkazom sú všetci finalisti a ich príbehy – sú to ľudia s obrovským srdcom, nesmiernou tvorivosťou a chuťou robiť svoju prácu s láskou a nadšením. Na Slovensku máme takýchto učiteľov a je potrebné, aby sa o svoje nápady a skúsenosti podelili s ostatnými a pomohli tak ukázať, čo všetko učitelia so žiakmi dokážu.

Dnes sa veľa hovorí o úrovni školstva na Slovensku. V čom má podľa vás najväčšie medzery?

Často počujeme hlavne o finančnom podvýživení školstva. Ale medzery máme napríklad v organizáciách, ktoré majú poskytovať učiteľom metodickú podporu a ich systém fungovania nereflektuje požiadavky zo strany učiteľov. Personálna situácia na školách je tiež problémom – máme mnoho učiteľov aj v dôchodkovom veku, ktorí majú problém (a často je to až neochota z ich strany) prejsť na moderné, inovatívne formy vzdelávania. Taktne sa mlčí o mobbingu a bossingu na školách, ktoré dokážu silne demotivovať učiteľov. Veľkým problémom v oblasti, kde priamo pôsobím, teda v školskej informatike, je nízka miera kvalifikovanosti učiteľov vyučujúcich informatiku. Väčšinou sa to skryje pod nedostatočné platové ohodnotenie a slabú atraktívnosť tejto aprobácie v porovnaní s komerčnou sférou. Ale treba povedať, že situácia sa má aj tak, že kvalifikovaný učiteľ informatiky má niekedy problém sa uplatniť na škole, nakoľko jeho úväzok sa jednoducho rozdelí učiteľom s inými aprobáciami na doplnenie úväzkov – veď predsa „každý vie odučiť, ako sa robí s počítačom“. V 21. storočí nám tu potom odrastá školou nemotivovaná generácia mladých ľudí, ktorí sa už len zabávajú na tom, že vedia viac ako učitelia...

Na čom by, naopak, naše školstvo mohlo stavať a pozdvihnúť svoju úroveň?

Máme príklady dobrej praxe – niekedy sa stačí len inšpirovať a zamyslieť sa nad tým, čo vieme a chceme zmeniť. Na Slovensku existujú školy, ktoré dosahujú vynikajúce výsledky a ponúkajú zaujímavé prístupy. A to v rovnakých podmienkach ako mnoho iných škôl.

Vidíte rozdiel vo vyučovaní na štátnych (alebo súkromných) a cirkevných školách? Čo ponúka cirkevné školstvo navyše a čo mu možno chýba?

Nemôžem generalizovať, nie je škola ako škola, ale ako učiteľka som si už vyskúšala pôsobenie na štátnej, súkromnej aj cirkevnej škole. Z týchto mojich skúseností mi zatiaľ vychádza, že cirkevné školy majú silnejší komunitný charakter; majú niečo, čo v nich prepája učiteľov a žiakov a je to ich duchovný rozmer, žiaci sú citlivejší, vnímavejší, ľudskejší.

S akými cieľmi pôjdete do Dubaja, kde budete Slovensko reprezentovať na súťaži Global teacher prize?

Je to veľká zodpovednosť – a mojou snahou je ukázať, že aj na Slovensku realizujeme mnohé zaujímavé a moderné prístupy k vzdelávaniu, porovnateľné s inými krajinami a pripravujeme mladých ľudí na uplatnenie v globálnej spoločnosti 21. storočia. Prihlášky momentálne posudzuje medzinárodná porota, vlani vyberala z viac ako 30 000 prihlásených učiteľov, takže dostať sa medzi TOP 50 učiteľov z celého sveta, ktorí budú známi v decembri, by bolo obrovským úspechom.