Vzácne rodinné striebro má 150 zrniek

„Ruženec je ako album fotografií a spomienok na Máriin príbeh,“ hovorí DANIELA MONIKA PROMČÁKOVÁ, OP (56), členka komunity Kongregácie sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy v Košiciach. Keď preberáme zrnká ruženca, aj Mária je pripravená počúvať nás a náš príbeh.
Miroslava Gromanová 20.10.2023
Vzácne rodinné striebro má 150 zrniek

DANIELA MONIKA PROMČÁKOVÁ (1967) je členkou komunity Kongregácie sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy v Košiciach. Pochádza z Podolínca. Pôsobí ako katechétka a učiteľka náboženstva na GTA v Košiciach. Snímka: archív –DMP–

Kam siaha história modlitby ruženca?

Modlitba posvätného ruženca sa vyvíjala skoro šesť storočí. Počiatky tejto modlitby siahajú do 11. storočia, keď sa mnísi v kláštoroch modlili breviár, ktorého súčasťou bolo 150 žalmov. Nie všetci mnísi však vedeli čítať, preto sa ako náhradu modlili 150 Otčenášov.

Táto modlitba sa rozšírila z kláštorov aj medzi veriacich laikov a stala sa veľmi obľúbenou. V 12. storočí boli Otčenáše vplyvom mnohých mariánskych ctiteľov nahradené modlitbou Zdravas’, Mária.

Modlitba sa začala nazývať žaltárom Panny Márie, keďže sa skladala zo 150 Zdravasov. Treba dodať, že v tomto storočí Zdravas pozostával len z prvej, biblickej časti. Až v 16. storočí pápež Pius V. schválil aj nám známu druhú časť.

Vtedy teda ešte 150 Zdravasov nebolo rozdelených na tajomstvá.

Túto zásadnú vec vo vývoji ruženca urobil dominikán, blahoslavený Alan de la Roche, ktorý 150 Zdravasov rozdelil na 15 desiatkov a pridal k nim aj jednotlivé tajomstvá radostného, bolestného a slávnostného ruženca.

Podľa mnohých legiend Panna Mária odovzdala ruženec svätému Dominikovi Guzmánovi, ktorý žil v 13. storočí. Tento fakt rozšíril najmä dominikán Alan de la Roche. Ako vieme, svätý Dominik Guzmán bol veľký mariánsky ctiteľ, fascinovaný Božím slovom.

Môžeme ho teda skutočne považovať za duchovného pôvodcu modlitby ruženca. Pravda je, že po ustálení modlitby ruženca koncom 15. storočia to boli práve dominikáni, ktorí sa túto modlitbu snažili rozšíriť medzi ľuďmi. A v tejto snahe pokračujú aj v súčasnosti.

Prečo je ruženec taký obľúbený?

Akákoľvek modlitba predpokladá vzťah. Modlitbou sa prihovárame k trojjedinému Bohu a k svätým. Mimoriadnou osobou, s  ktorou v modlitbe ruženca hovoríme, je svätá Panna Mária, Božia i naša Matka. Ruženec je ako album fotografií a spomienok na Máriin príbeh.

Keď vezmeme do rúk jednotlivé koráliky ruženca, akoby sme si postupne prezerali obrázky jej života a uvedomujeme si jej nezastupiteľné miesto v pláne spásy. Výnimočnosť tejto modlitby je, že aj Mária je vždy pripravená počúvať nás a náš príbeh, v ktorom jej môžeme ukazovať obrazy toho nášho konkrétneho života.

Ruženec, rosarium, znamená ružová záhrada. Do tejto bezpečnej záhrady, ktorá je plná nádhernej vône a krásy, ako do rajskej záhrady, nás Panna Mária Ružencová pozýva oddýchnuť si v jej spoločnosti a načerpať síl, vieru, nádej a lásku.

Svojim ctiteľom sľubuje, že im dá zvláštnu ochranu a hojnosť milostí, že ich bude chrániť pred hriechom a zlom. Asi najsilnejšou výzvou na modlitbu ruženca sú slová Panny Márie vo Fatime: „Modlite sa každý deň ruženec, aby ste vyprosili svetu mier a koniec vojny.“ Tieto Máriine slová sú veľmi aktuálne aj dnes.

Je to tá najtichšia zbraň, ktorá nám dodáva silu?

Zo svedectiev mnohých svätých sa dá vytušiť, akou posilou bola pre nich táto modlitba. Modliaci sa človek nadobúda vedomie, že nie je sám, že hovorí s osobou, ktorej sa prihovára a v prípade ruženca je ňou Panna Mária, Božia Matka, nevesta Ducha Svätého.

Preto modliaci sa nadobúda vnútorný pokoj a radosť. Keď v pokore a trpezlivosti opakuje v postoji dieťaťa svoje slová chvály, prosby a odprosovania, vie, že ho počúva milujúca Matka, ktorá sa od svojho dieťaťa nikdy neodvráti.

Silným svedectvom dôvery v silu modlitby ruženca je pre mňa osobne fakt, že v hrobe pri telesných pozostatkoch Anky Kolesárovej sa našli tri zrnká jej ruženca a stali sa súčasťou jej relikviára vo Vysokej nad Uhom. Svedčia o vnútornej sile, ktorú mala vo chvíli mučeníckej smrti. Svedkovia hovoria, že sa často a rada modlila ruženec.

Čo ak sa pri ruženci nevieme vždy plne sústrediť?

Niekedy sa nám zdá, že neustálym opakovaním rovnakého textu nás recitovanie „ukolíše a uspí“. No pravda je, že ak sa zameriame na konkrétne tajomstvo, o ktorom rozjímame, a do modlitby vložíme aj našu osobnú situáciu a náš úmysel, stane sa ruženec vzácnym stretnutím s Matkou.

Nemusíme mať obavu, že len monotónne čosi odriekame. Recitované Zdravas sa stane nežnou melódiou, znejúcou do našej radosti, všednosti, bolesti i úspechov. Dôležité je chcieť sa modliť a stretnúť sa s Máriou, ktorá vždy ukazuje na Ježiša a neustále nám opakuje: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5).

Ako sa modlí ruženec vo vašej reholi?

V našej Kongregácii sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy je modlitba posvätného ruženca „vzácnym rodinným striebrom“ dominikánskej rodiny. Ruženec sa modlíme každý deň a spolu. Spoločná modlitba je jeden z pilierov dominikánskej spirituality a ruženec k nej neodmysliteľne patrí.

Mňa osobne spoločná modlitba ruženca povzbudzuje a posilňuje. Pred troma mesiacmi som sa vrátila z Ukrajiny, kde som prežila v našej misii v Mukačeve necelý rok.

Hoci mi ukrajinčina veľmi nešla, modlitbu ruženca a modlitbu Zdravas’, Mária – Radujsja, Marije, blahodati povna –, nádherný a melodický, som sa naučila ľahko.

No chvíľa spojenia farského spoločenstva, do ktorého naša misia patrí, ktoré sa v bezmocnosti, neistote, obavách, smútku a v tme zomklo pri spoločnej modlitbe ruženca, mi bola veľkou oporou a silou prekonať všetko ťažké.

Dominikáni založili aj ružencové bratstvá pre laikov. Čo to pre členov znamená?

Ružencové bratstvo je skupina veriacich, ktorí sa rozhodli aktívne prehlbovať svoj vzťah k Bohu, dozrievať v láske a šíriť dobro podľa biblického príkladu Panny Márie.

Na ceste k tomuto cieľu si pomáhajú modlitbou posvätného ruženca, pravidelnými spoločnými mesačnými stretnutiami a duchovnou súdržnosťou širokej dominikánskej rodiny. Pozostáva z členov Živého ruženca, Svätého ruženca a Večného ruženca.

Okrem účasti na duchovných dobrách dominikánskej rehole a dobrodeniach udelených pápežmi členstvo prehlbuje vieru, nádej a lásku, pričom upriamuje ich pozornosť na podstatu a centrum duchovného života – na svätú omšu, na stretnutie s Ježišom Kristom v Eucharistii, zdroj lásky, radosti a pokoja.

Priblížite nám vznik tradície októbrových ružencových pobožností?

Po veľkom víťazstve kresťanských vojsk nad tureckými vojskami v námornej bitke pri Lepante 7. októbra 1571 zaviedol pápež Pius V. sviatok Panny Márie Víťaznej.

Bol totiž presvedčený, že víťazstvo kresťanských vojsk, ktoré čelili značnej prevahe nepriateľa, bolo vyprosené mnohými modlitbami ruženca a ružencovými procesiami, ktoré sa na tento úmysel konali. O niekoľko mesiacov neskôr pápež Gregor XIII. tento sviatok premenoval na Sviatok posvätného ruženca.

Pôvodne sa slávil len lokálne, až pápež Klement XI. po ďalšom víťazstve kresťanských vojsk nad tureckými vojskami v bitke pri Petrovaradine 5. augusta 1716 rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev.

Postupne sa s ružencom a ružencovými pobožnosťami začal spájať nielen jeden deň, ale celý mesiac október.

Až napokon Lev XIII., „pápež ruženca“, apoštolskou encyklikou Supremi apostolatus z roku 1883, ako aj ďalšími ružencovými encyklikami nariadil slávenie októbrových pobožností po celom svete. Boli vnímané ako mocné prostriedky, ktorými prosíme Boha skrze Máriu a s ňou o požehnanie a ochranu.

Niektorí nosia ruženec ako talizman na krku. Je to vhodné?

Vlastniť ruženec znamená, že majiteľ má k tejto devocionálii vzťah. Predpokladajme, že pozitívny, hoci aj nevie, o akú vec ide a na čo sa používa. Členovia dominikánskej rehole nosia ruženec na opasku na páse, je súčasťou ich rehoľného odevu.

Ruženec je pre nás dôležitou zbraňou v duchovnom boji proti zlu. Dôležité je zobrať ruženec – zo spätného zrkadla, z vrecka, z krku, zo zápästia – do rúk, prstami postupne preberať korálik po koráliku a ústami i srdcom hovoriť: „Zdravas’, Mária...“ Teda modliť sa.

Akou myšlienkou by ste motivovali ľudí modliť sa ruženec?

Ruženec je starobylá modlitba. Kdesi som počula, že sa ju dokážu modliť len pokorní. Asi preto, že si vyžaduje náš čas, stíšenie, trpezlivosť, odovzdanosť, vytrvalosť. A to nám ľuďom digitálnej doby dosť chýba.

Je pre nás „luxus“ venovať polhodinu z tých dvadsaťštyri hodín, ktoré nám deň ponúka, Bohu a hlavne sebe. Ale je to o láske, ktorú máme k Panne Márii a ktorú jej cez túto modlitbu prejavujeme.

Ak si uvedomíme, že Máriu milujeme a potrebujeme vo svojom živote, vezmeme si do rúk ruženec, naučíme sa ho modliť a na jeho každodennú modlitbu nám nebude stačiť iba mesiac október.