Vziať život dieťaťu nemá právo ani jeho mama

Pre mnohých je téma pochodu kontroverzná. Prečo ste sa ho rozhodli podporiť? 
Mária: Áno, táto téma je pre mnohých  kontroverzná, dokonca by som povedala, že pre väčšinu. Som však zástancom toho, že vykonávať potraty je nemorálne.

Chceli sme dať s manželom najavo svoj názor, a tak podporiť celý organizačný tím - ale najmä matky, ktoré s touto situáciou bojujú.

Aby si uvedomili, že hoci umelé ukončenie tehotenstva je najjednoduchšia cesta, nie je nutná.

Svoj názor na potraty ste na sociálnej sieti vyjadrili už predtým, ako ste sa stali jednou z tvárí pochodu. Ako ste sa dopracovali k presvedčeniu, ktoré teraz prezentujete? 
Mária: Túto tému som v minulosti veľmi neriešila. Uvedomovala som si, že sa to deje, ale môj názor nebol taký pevný, ako je dnes. Až nedávno som proti potratom začala bojovať svojím vystúpením.

Určite sa veľa mojich názorov zmenilo aj preto, že sa narodil Noel.

Vyplynulo to tiež z našej viery. Sme stvorení na Boží obraz a každý človek má právo na život. Nie je správne mu ho vziať. Ani matka na to nemá právo. 

Mali ste na vec podobné názory alebo vás k nim priviedla manželka? 
Adrián: Od začiatku rozmýšľame rovnako, keďže sme obaja boli vychovaní ako veriaci ľudia.

Samozrejme, nestačí len v niečo veriť, takisto sa zaujímame o vedecké fakty a hľadáme objektívnu pravdu, aby sme vedeli argumentovať aj pred ľuďmi, ktorí sú iného vierovyznania alebo sú ateisti.

Napríklad ako dôvod, prečo by ženy mali mať právo na potrat, sa často spomína znásilnenie. Neviem, aké sú štatistiky na Slovensku, ale v Amerike je to jedno percento žien, ktoré šli potrat preto, lebo boli znásilnené. Nemyslím si, že jedným percentom je vhodné argumentovať celú problematiku. 

Snažíme sa poukazovať na to, že je nemorálne ukončiť život malého dieťatka, a chceme to podložiť vedeckými a logickými faktami. Tiež je tu otázka, čo je pre koho morálne.

My veríme, že morálka sa nemení na základe našich pocitov. 

Mária: Podľa mňa sa ani nedá hovoriť, že by to bolo o viere alebo náboženstve. Ide tu práve o morálku – ľudský život je ľudský život a nemal by sa umelo ukončovať. Je to nehumánne. 

Niektorí argumentujú, že nehumánne je, naopak, priviesť na svet choré alebo postihnuté dieťa, ktoré by sa trápilo. 
Adrián: Ak by sme tu videli človeka, ktorý funguje so strojčekom na srdci alebo ktorý je napríklad mentálne zaostalý, tiež by sme ho nezabili.

Kto má právo niekoho zabiť len preto, lebo je postihnutý? A platí to, odkedy sa človek počal; je jedno, v akej vývojovej fáze sa nachádza.

Mária: Uvedomujeme si, že je ťažké, keď sa rodičia dozvedia, že dieťa, ktoré čakajú, bude možno postihnuté. Fungujú tu však ľudia a inštitúcie, ktoré pomáhajú práve v takýchto prípadoch.

Ak mám strach alebo neviem, ako ďalej, je dôležité hľadať skôr pomoc a nie ľahšiu cestu.

Adrián: Pro-life pre nás znamená nielen fázu, keď sa dieťatko narodí, ale aj ostatné fázy života. Často si v nich človek vyžaduje konkrétnu pomoc.

Nejde teda len o to, aby sme vyhrávali argumentačné vojny s ľuďmi, ktorí s nami nesúhlasia, ale aby sme reálne pomáhali. 

Na dnešné pomery ste si založili rodinu v pomerne mladom veku. Prečo? 
Adrián: Zastávame konzervatívnejšie hodnoty a boli sme ochotní tomu podriadiť náš život.

Zohralo u nás rolu, že sme z rodín, kde bolo všetko v poriadku. Keď je človek vychovaný vo funkčnej rodine a vidí dobrý príklad u svojich rodičov, má to možno ľahšie ako ľudia z nefunkčných rodín.

Naši rodičia sú pre nás vzorom v tom, že sa brali mladí, no aj tak nás vedeli dobre vychovať a viesť šťastný rodinný život.

Mária: Nájsť si toho správneho partnera a mať s ním rodinu, deti a zázemie – to je prirodzená túžba azda každého človeka.

Pre niekoho sme možno mladí – lebo veková hranica sa v ostatnom čase dosť posúva –, ale napriek tomu je podľa mňa dnes čoraz viac mladých ľudí, ktorí sa neboja vziať sa a mať deti. 

Adrián: Ako mladí ľudia by sme chceli byť v tomto vzorom pre iných mladých ľudí. Záleží nám na tom, ako sa žijeme svoje životy a prezentujeme sa. 

Niektoré médiá a diskutéri vám vytýkali, že ste sa vzali pomerne skoro po tom, čo ste sa spoznali. 
Mária: Cítili sme to tak. Neexistuje ideálny čas, po ktorom by sa dvaja mali vziať. Poznám ľudí, čo mali svadbu po siedmich rokoch chodenia, ale rozviedli sa po dvoch mesiacoch.

My sme sa vzali tri mesiace po tom, čo sme sa spoznali, a sme spolu každý deň šťastnejší. V mojom živote nebolo lepšie rozhodnutie.

Boli sme si stopercentne istí. Nerozumiem, prečo by mali byť ľudia napádaní pre svoje rozhodnutie, kedy si niekoho vezmú.

Ako ste zistili, že ste pre seba tí praví? 
Adrián: Ťažko sa to vysvetľuje; iní by to brali možno ako rozprávku. Nemyslím si, že pre druhých je celkom pochopiteľné, čo sme k sebe cítili alebo čo sme zažili.

Predtým sme mali aj vzťahy, ktoré trvali viac rokov, ale nepocítili sme v nich to, čo pri sebe. Istotu, že sme jeden pre druhého stvorení. 

Mária: Potvrdili nám to aj niekoľkohodinové rozhovory, počas ktorých sme zistili, že sme si sadli v názoroch a postojoch. Videli a cítili sme, že je to to pravé.