Za biskupa Blahu Banskobystrická diecéza kvitla

Do akých rokov siaha história Banskobystrickej diecézy?

Územie terajšej Banskobystrickej diecézy patrilo pôvodne do Ostrihomského arcibiskupstva. Banskobystrická diecéza vznikla spolu so Spišskou a Rožňavskou diecézou z iniciatívy panovníčky Márie Terézie v roku 1776.

Vtedajší pápež Pius VI. ju erigoval osobitnou bulou 13. marca 1776 a vymenoval aj prvé­ho banskobystrického biskupa Františka Berchtolda. V čase vzniku mala diecéza 77 farností. Avšak postupne vznikali ďalšie a pri príchode biskupa Blahu už mala 110 farností.

V diecéze od roku 1807 existoval aj kňazský seminár. Do roku 1918 sa na banskobystrickom biskupskom stolci vystriedalo 11 biskupov. Najvýznamnejší z biskupov bol Štefan Moyses, ktorý viedol diecézu v rokoch 1850 – 1869. Bol predsedom Matice slovenskej, uvedomelým ná­rodovcom a priekopníkom slovenského katolíckeho školstva.

V diecéze boli mnohé starobylé banské mestá, ale aj vidiecke farnosti, v ktorých katolíci často žili v menšine spolu s evanjelikmi. Veriaci diecézy boli väčšinou slovenskej národnosti, len na okolí Kremnice, hornej Nitry a horného Turca boli nemecké farnosti.

Aj keď centrum diecézy bolo v meste Banská Bystrica, biskupi žili a úradovali v kaštieli vo Svätom Kríži nad Hronom (terajší Žiar nad Hronom).

Ako vyzerala diecéza pred vznikom Československej republiky?

V časoch prvej svetovej vojny viedol diecézu 11. banskobystrický biskup Wolfgang Radnai. Aj keď bol rodákom z Rumunska, bol exponentom peštianskej vlády a zástancom ma­ďarizácie.

Do Banskej Bystrice pri­šiel v roku 1904 z Veľkého Varadí­na. Nevedel po slovensky a v diecéze žil utiahnuto. Počas prvej svetovej vojny prestal existovať kňazský seminár a bohoslovci museli narukovať na front.

Taktiež v čase vojny nebol záujem o duchovné povolanie. Biskup Wolfgang Radnai neprijal vznik ČSR, a preto ho vtedajšia pražská vláda v marci 1919 vyhostila z územia Banskobystrickej diecézy. Diecézu viedol ním vymenovaný vikár Ján Kohút, banskobystrický farár.

Diecéza trpela nedostatkom povolaní a kňazov. Mnohé farnosti a kaplánske miesta boli neobsadené. Okrem toho bolo biskupské hospodárstvo zadlžené a diecéza sa nachádzala vo finančnej kríze.

Celkovo bola situácia v diecéze ťažká. Bol nedostatok učiteľov, ktorí by ovládali slovenčinu, a bola určitá nedôvera medzi kňazmi a biskupským úradom.

Do akých podmienok nastúpil biskup Marián Blaha?

Biskup Marián Blaha bol vysvätený v Nitre spolu s biskupom Jánom Vojtaššákom a Karolom Kmeťkom. Pôvodne bol kňazom Spišskej diecézy a pochádzal z Liptovského Hrádku. Pred prvou svetovou vojnou stál na čele Spolku svätého Vojtecha a do biskupského úradu ho odporúčala vtedajšia pražská vláda.

Do Banskej Bystrice prišiel po svojej biskupskej vysviacke a našiel diecézu v biednych duchovných a hmotných podmienkach. Prvou úlohou bolo obnoviť formáciu v kňazskom seminári, čo sa mu aj po krátkej dobe podarilo. Veľa energie venoval obnove seminára a výchove kňazského dorastu.

Podarilo sa mu obnoviť dôveru medzi kňazmi a ako skvelý kazateľ si získal aj srdce svojich veriacich. Hoci žil a úradoval vo Svätom Kríži, veľa času venoval birmovným cestám a neúnavne navštevoval farnosti svojej diecézy.

Ako sa menila diecéza pod jeho vedením?

Predovšetkým sa naplnil kňazský seminár a vzbudil sa záujem o kňazské povolanie. Napríklad v roku 1936 biskup vysvätil pre diecézu až 21 novokňazov. Obsadili sa všetky farnosti a kaplánske miesta.

Za rektora seminára vymenoval Františka Mesíka Vajdu a postaral sa o kvalitných profesorov, keď poslal na štú­diá napríklad Jozefa Búdu, Juraja Šimalčíka, Antona Šurianskeho alebo Ignáca Chladného.

Náboženskému povzbudeniu Božieho ľudu a prehĺ­beniu duchovného života mal slú­žiť aj diecézny katolícky časopis Náš priateľ. Časopis mal náklad 18 000 až 20 000 exemplárov, bol cenovo prí­stupný aj pre chudobnejších veriacich a šíril náboženskú osvetu.

Pod dohľadom biskupa Mariána Blahu a s jeho podporou bolo v diecéze postavených 17 nových kostolov a dô­kladne zrekonštruovaných 106 kostolov. Celkovým nákladom takmer 20 miliónov korún boli postavené aj ľudové školy a novostavba katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom.

Biskup Blaha pozval do svojej diecézy kongregáciu lazaristov, ktorí si v Banskej Bystrici vybudovali apoštolskú školu, a tiež redemptoristov, ktorí začali účinkovať na pútnickom mieste Staré Hory. Podobne v nemeckej farnosti v Handlovej podporoval kongregáciu pallotínov.

Do diecézy pozval aj ženské rehole, napríklad Kongregácia školských sestier sv. Františka z Assisi začala pôsobiť vo Zvolene a do Prievidze pozval Kongregáciu dcér Bo­žej lásky.

Veľa času a energie venoval aj charitatívnej činnosti. Zo svojich prostriedkov podporoval mnohých chudobných študentov a veľkú starostlivosť venoval opusteným, sirotám, pre ktoré boli vybudované ústavy – Vincentínum v Banskej Bystrici alebo Mariánum vo Zvolene.

V posledných rokoch svojej biskupskej služby trpel ťažkou chorobou a v roku 1941 mu vymenovali biskupa koadjútora Andreja Škrá­bika. Biskup Marián Blaha zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 21. augusta 1943 a pochovali ho v krypte kostola vo Svätom Kríži nad Hronom.

Kam diecéza smerovala po biskupovej smrti?

Po smrti biskupa Blahu viedol diecé­zu Andrej Škrábik. Duchovný život sa v diecéze sľubne rozvíjal, ale prerušili ho ťažké vojnové pomery a neskôr nástup totality. Biskup Škrábik zomrel 8. januára 1950 a po jeho smrti ostal biskupský banskobystrický stolec dlhých 23 rokov neobsadený.