Žila pre Krista v službe človeku

Čím vás zaujala Matka Tereza, že ste sa rozhodli vstúpiť do Kongregácie misionárov lásky?

Prvýkrát som sa s osobou Matky Terezy stretol vo františkánskom kláštore v Báči. Moja teta sestra Jozefa nám premietla dokumentárny film o Matke Tereze, ktorý vyrobil reportér BBC Malcolm Muggeridge.

Keď som videl prvé scény dokumentu, kde bola Matka Tereza v službe medzi chudobnými v Kalkate, hlboko sa pohlo moje vnútro a oči sa mi zarosili slzami. Vtedy som sa chcel postaviť zo stoličky a byť s Matkou Terezou v Kalkate medzi chudobnými.

A keď som mal možnosť spoznať charizmu a konkrétny život jej sestier v Čadci, spolupracujúc s nimi v rokoch 1990 – 1994, povedal som si: život sestier Matky Terezy je rýdze evanjelium a ja ho chcem žiť ako ony.

Kedy ste sa s ňou prvýkrát stretli? Čo vám najviac utkvelo v pamäti zo stretnutí s Matkou Terezou?

Moje prvé osobné stretnutie s ňou bolo v Čadci v máji 1990, keď prišla otvoriť svoj prvý misijný dom pre núdznych vo vtedajšom Československu. Sprevádzal ju biskup Pavol Hnilica, náš nitriansky biskup, kardinál Ján Chryzostom Korec a mnoho iných.

Námestie pred kultúrnym domom bolo nabité. Určite sa na slávení svätej omše zúčastnilo viac ako 10-tisíc ľudí a množstvo kňazov. Ja i s mojím bratom Stanislavom, ktorý je teraz kapucínskym kňazom, sme vtedy miništrovali.

Matka Tereza mala útlu postavu, prihovorila sa zástupu sebaistým a zvonivým hlasom. Hovorila krátko, hovorila o Ježišovi a jeho láske k nám. Nepútala pozornosť na seba. Rozsievala Ježišovu lásku úsmevom a hlbokým pohrúžením sa do modlitby. Bola to výnimočná skúsenosť, lebo Ježiš sa dotýkal našich sŕdc cez jej samotnú prítomnosť.

Ako ste vnímali jej prítomnosť počas vašej misie v Tijuane?

Vždy keď mother, teda matka (tak sme ju volávali) prišla do Tijuany v Mexiku, zastavila sa v seminári svojich kňazov (otcov misionárov lásky), ktorý sama otvorila v roku 1987. Vždy sedávala na malej stoličke v kaplnke, v pozadí mala oltár, svätostánok a sochu Panny Márie.

My bratia seminaristi a naši formátori sme sedeli pred ňou na zemi. Prihovárala sa nám srdcom a s veľkou vážnosťou nám hovorievala o dôležitosti patriť iba Ježišovi cez Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Chcela od nás úplnú lojálnosť k učeniu Cirkvi, vernosť pápežovi a slúžiť Eucharistiu ako Svätý Otec.

Žiadala nás, aby sme kňazstvo dali do služby tým najchudobnejším z chudobných, a tak doplňovali službu aktívnych sestier a bratov. Ako sestry utišujú smäd Ježiša prítomného v najchudobnejších materiálnou službou, tak my kňazi máme utišovať jeho smäd sprostredkujúc Božie milosrdenstvo prostredníctvom sviatosti zmierenia a nasycovaním ľudí chlebom života – Eucharistiou.

V čom Matka Tereza zmenila pohľad civilizácie na svet chorých a chudobných?

Svet sa mení k lepšiemu každým rozhodnutím pre to, čo je skutočné dobro a život v pravde. Boh si vyvolil Matku Terezu, aby sprítomnila jeho nekonečnú túžbu milovať každé ľudské srdce.

Ohniskom inšpirácie Matky Terezy je Ježišov výkrik na kríži: „Žíznim“ (Jn 19, 28). A ona mu odpovedala svojím „áno“ deň za dňom až do posledného okamihu svojho pozemského putovania. Každý deň bol pre ňu novým, neopakovateľným, niekedy radostným a inokedy smutným, upokojujúcim či veľmi bolestným.

Čo sa nezmenilo, bolo jej nekompromisné zameranie sa na Krista a úplná odovzdanosť utišovať Ježišov smäd po láske jej srdca a po láske každého človeka, zvlášť toho najchudobnejšieho medzi chudobnými.

Božím vnuknutím pochopila, že každý človek je stvorený z lásky a pre lásku. Pravda a láska, ktorými je samotný Boh, majú v sebe vnútornú silu dotknúť sa každého človeka bez ohľadu na jeho presvedčenie a sociálne postavenie. Matkina neoblomná vernosť Ježišovi a jeho neuhasiteľnej túžbe milovať je do dnešného dňa magnetom pre každého človeka.

Mnohých obdivovateľov našla aj medzi známymi osobnosťami spoločenského života. Inšpirovala napríklad i princeznú Dianu. Ako sa jej podarilo spojiť dva úplne odlišné svety?

Matka pila z čistého prameňa Božej lásky počas celého svojho života a sama sa stala prameňom živej vody pre chudobných i bohatých. Týmto spôsobom spojila dva svety: svet extrémnej biedy a svet neuveriteľného prebytku.

Chudobní tak dali príležitosť bohatým slúžiť a bohatí sa zasa stali skutočným požehnaním pre núdznych. Ovocím tejto vzájomnej výmeny je sloboda od egoizmu a radostná skúsenosť podelenia sa s druhým.

V jej misii pokračujú spolusestry i dnes. Ako vyzerá ich pôsobenie v Kalkate, kde Matka Tereza začala s misionárskou prácou?

Naposledy som bol v Kalkate pred desiatimi rokmi, takže presne na túto otázku neviem odpovedať. Viem však, že sestry i naďalej slúžia zomierajúcim, ktorých zozbierajú na ulici Kalkaty. Starajú sa o siroty v dome pre deti, nasycujú tisícky bezdomovcov a takisto im poskytujú lekársku starostlivosť.

Mimo Kalkaty majú zasa veľké centrum pre malomocných. Na tejto službe sa podieľajú i aktívni bratia a taktiež naši kňazi, ktorí doplňujú materiálnu službu chudobným kňazskou starostlivosťou.

Veľkým požehnaním Kalkaty je hrobka Matky Terezy v materskom dome našich sestier, pri ktorej sa modlia ľudia rôznych náboženských vyznaní a rôzneho sociálneho postavenia.

Misionárky lásky majú svoje zastúpenie aj na Slovensku. Kto sú adresáti ich pomoci u nás?

Na Slovensku sestry pôsobia v Žiline a Bratislave. Oba domy sa starajú o bezdomovcov a podávajú teplé jedlo pre tých, čo žijú na ulici. Neviem, ako sa organizovali počas epidémie COVID-19.

V Tijuane sestry i my misionári vydávame v balíčku obedy pre bezdomovcov a potravinovú pomoc pre rodiny v núdzi. Niektoré sestry chodia i von medzi ľudí (je to charakteristická črta všetkých misionárok a misionárov lásky), kde hľadajú a navštevujú chudobné rodiny. Takisto dávajú duchovnú formáciu deťom a podobne.

Jedným z diel vašej rehole je hnutie Žíznim. Čo je jeho poslaním?

Mnohí spolupracujú so setrami, s bratmi či s nami kňazmi na diele lásky, na spáse a posvätení tých najchudobnejších z chudobných. Spolupráca je rôznorodá: od materiálnej pomoci cez dobrovoľnícku službu až po organizáciu a odovzdávanie duchovnej formácie rodinám, deťom, mládeži, ľuďom vo väzniciach či v rehabilitačných centrách.

Niektorí z tých, čo sa podieľajú na spolupráci s nami a so sestrami, chcú byť hlbšie spojení s charizmou Matky Terezy. Túžia sa zasvätiť Bohu, a tak utišovať jeho smäd po láske tých najchudobnejších.

A tak sa v našej rehoľnej rodine zrodili dve laické hnutia, niečo ako tretí rád: Laickí misionári lásky a hnutie Žíznim. Členovia oboch hnutí sú Duchom Svätým obdarení darom tej istej charizmy ako Matka Tereza: utišovať nekonečný smäd Ježiša Krista po láske ich sŕdc a sŕdc chudobných.

Laickí misionári pôsobia v Žiline a Bratislave, hnutie Žíznim je aktívne v Čadci a v Rakovej. Naši laici sú povolaní každodenne zakúsiť osobné stretnutie Ježišovej lásky, premeniť túto osobnú skúsenosť byť milovaný Ježišom na „lásku v akcii“ (love in action - ako hovorievala Matka Tereza) a ohlásiť Ježišov smäd, nekonečnú túžbu milovať bezpodmienečne každého človeka, cez život svätosti v rodinách a cez evanjelizáciu v prvom rade tých najchudobnejších.

Čo vám osobne dala služba medzi chudobnými?

Chudobní – materiálne i duchovne – ma obohacujú svojou pokorou, ktorú si osvojili počas života v ponižujúcej biede. Pri nedostatku materiálnych potrieb sa naučili žiť s tým, čo je nevyhnutné, a dokážu sa podeliť s inými, čo sú v núdzi.

Sú veľmi veľkorysí, o čom svedčí aj moja osobná skúsenosť. Raz, keď som bol už unavený a chcel som ísť domov, ponúkol som bezdomovcovi sendviče, ktoré som mal pri sebe. On prijal iba jeden so slovami: „Choď ďalej, na ulici nájdeš ďalších, čo dnes ešte nejedli.“

Chudobných sa netreba báť. Treba ich predovšetkým počúvať a týmto spôsobom vstúpiť do vzťahu s nimi, ktorý presahuje akúkoľvek hmotnú potrebu. Ja prichádzam medzi nich ako kňaz s odhodlaním sprostredkovať a sprítomniť im Božiu lásku.

Keď prejdú procesom oslobodenia sa od závislosti, spoznania Ježiša a obrátenia sa, oni sami sú tými najlepšími apoštolmi medzi tými, čo žijú na ulici, závislými od drog alebo uväznenými.

Byť medzi nimi ma robí šťastným, lebo sú veľmi otvorení prijať lásku a tiež ju opätovať. Čo viac chcieť od života, keď mám možnosť milovať a byť milovaný? Nie je to skutočný zmysel a cieľ života, pre ktorý nás Boh stvoril?

Čím môže život a dielo Matky Terezy inšpirovať dnešný svet? Čo by napríklad podľa vás povedala dnešnému svetu?

Matka Tereza nebola sociálna pracovníčka, i keď je známa tým, že sa snažila zmierniť ľudské utrpenie ľudí, ktorých bieda priviedla na pokraj zúfalstva a beznádeje. Vždy hovorievala, že pracujeme na spáse a posvätení tých najchudobnejších z chudobných. To znamená, že ukradneme duše diablovi, čo je spása, a naplníme ich Ježišom, čo predstavuje posvätenie.

Matka Tereza celý život vyjadrovala motiváciu svojho života, teda to, prečo žije, ako žije a prečo robí to, čo robí, slovami: Ježiš žízni darovať svoju lásku človeku a byť milovaný človekom. Utišujeme Ježišov smäd, keď mu dáme piť, zaodejeme ho, navštívime ho.

Pretože Ježiš sa stotožňuje s každým človekom: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Matka Tereza milovala človeka veľmi konkrétnym spôsobom, lebo milovala Ježiša Krista celým, nerozdeleným srdcom.

Tajomstvo úspechu a šťastného života je nájsť jeho zmysel, motiváciu, prečo človek žije, aby to, čo robí, ho naplňovalo. Paradoxom Matky Terezy bolo, že našla šťastie v úplnom vyprázdnení svojho egoizmu a žila pre Krista v službe človeku. Dnešnému svetu by určite povedala to, čo vždy zdôrazňovala: „Nie sme povolaní byť úspešní, ale verní.“

Vyprosujem každému z vás, ktorí čítate tieto riadky, aby ste našli radosť vo vernosti vášmu svedomiu a záväzku vo vašom manželskom, kňazskom či rehoľnom povolaní.