Zmeňme prístup a zvládneme to

Pre vírusové ochorenie a jeho dôsledky, ktoré sa spájajú s preventívnymi opatreniami, panuje v spoločnosti veľmi napätá atmosféra. Spýtali sme sa poradenskej psychologičky Jany Beňuškovej na zvláštnosti správania v tejto špecifickej situácii. 
 

Ľudia sa začínajú správať neprirodzene. V ošiali nakupujú potraviny, dezinfekčné či hygienické prostriedky. Prečo k tomu dochádza, hoci kompetentní upozorňujú, že sa niet čoho obávať? 
 

V našich životoch zavládla panika, strach z neistoty a nejasného, minimálne nedohľadného vyriešenia situácie. Je prirodzené, že sa človek snaží zabezpečiť svoju rodinu a zaobstarať jej základné potraviny, a tak ju ochrániť pred rizikom. Skôr by bolo nenormálne, keby sme sa o to nesnažili. Napokon sme zvyknutí žiť konzumný život a naša spoločnosť je prevažne zameraná na materiálne hodnoty.
 

Niektorí hovoria o davovej psychóze. Čo to znamená a vystihuje termín spôsob takéhoto správania? 
 

Davová psychóza je v podstate psychická epidémia, kde sa rovnako správa väčšie zoskupenie ľudí. Táto skupina ľudí sa vyznačuje hlavne spontánnym správaním, ktoré je podmienené a ladené vysokou emocionalitou, jednoducho povedané, všetci robia to, čo ostatní. Iní nakupujú, idem aj ja, lebo mi nič nezostane.
 

Je evidentné, že nemusíme byť priamo súčasťou manifestácie či veľkého stretnutia, aby sme podľahli panike. Prečo jej ľudia často prepadnú? 

 
Keď nie je dôvod, nie je ani reakcia. Ale my tu dôvod máme a máme aj reakciu a odpoveď správania naň. Médiá slúžia na informovanosť národa. Keďže momentálne väčšina populácie zostáva doma a vo zvýšenej miere sleduje televíziu či rádio a človek neustále počúva, čo sa deje vo svete, jeho prirodzená reakcia je obava, čo bude ďalej. Z toho vyplýva aj následné konanie. 
 

Čo vlastne panika je a kde sa začína?
 

Panika vzniká pri náhlom pocite nebezpečenstva, pri pocite ohrozenia alebo obmedzenej možnosti úniku. Je to v podstate spontánna dezorganizácia reakcií, často ľudia konajú pudovo, nemajú čas premýšľať. Dá sa povedať, že sa správame z veľkej časti inštinktívne alebo sa dáme „uniesť davom“.
 

Ukazuje sa, že v záťažových situáciách sa nevieme správať racionálne. Dá sa to triezvo riešiť? 
 

Samozrejme, že dá. Je možné zmeniť pohľad na vec. Niektorí jedinci sú na stres citlivejší ako iní. V mnohých prípadoch to súvisí so skúsenosťami a ako dôsledok rôznych vplyvov výchovy a prostredia či vierovyznania.

Z biologického hľadiska je stres vlastne stav zvýšeného vzrušenia, napätia, nevyhnutného na to, aby sa mohol organizmus brániť pred nebezpečenstvom. Ľudia často úplne neporozumejú informáciám, ktoré majú k dispozícii, a vysvetlia si ich po svojom. Preto vznikajú časté dezinformácie, pociťujú úzkosť, strach a nadmerný, dlhotrvajúci stres môže mať škodlivé účinky na psychické zdravie. 

Ako to teda zvládnuť? 
 

Do veľkej miery zvládanie záťažových situácií závisí hlavne od toho, ako vnímame sami seba. Pokiaľ sami cítime neistotu, nedokážeme zaujať správny, racionálny postoj a nastupuje odpoveď organizmu v zmysle: „Bojuj alebo utekaj.“ Dá sa však zmeniť prístup k veciam. Hoci sa to zdá ako malá vec, robí však veľké rozdiely. Tento faktor veľmi výrazne znižuje stres. Je to technika, ktorou meníme svoj pohľad na situáciu, aby sme z nej mali lepší pocit. Niečo ako každá minca má dve strany. Čo sa v tomto prípade dá vyťažiť z aktuálnej situácie?

Všetci máme málo času byť so svojimi blízkymi a práve teraz nastal čas, keď si to môžeme vynahradiť. Zostať doma spolu sedem dní v týždni znamená robiť spoločne veci, na ktoré nikdy nebol či nezostal čas. Keďže máme momentálne obmedzenú možnosť kontaktu s blízkymi, ktorí nežijú s nami v spoločnej domácnosti, vieme si aspoň zavolať a porozprávať sa. Tento pohľad je už lepší, nemyslíte? 
 

Čo najviac pomáha, existujú metódy alebo techniky, ktoré konkrétne nepríjemné stavy eliminujú?

 
Ako som už naznačila, najmä zmeniť postoj, pohľad na vec, situáciu. Zmena prístupu znamená, že si v podstate vieme vybrať pohľad, ktorý sa nám páči viac a je pre nás momentálne najmenej frustrujúci. Nezmeníme tým síce vonkajšiu realitu, ale pomáha to vnímať veci inak, tak aby nás menej stresovali. Preto je lepšie upokojiť sa a prijať vzniknutú situáciu. 

Mnohí sa laxne stavajú k odporúčaniam prevencie. Iní sú až chorobne úzkostliví. Ako nájsť zdravý postoj k situácii - v súvislosti s rozšírením ochorenia a jej dopadov?  

V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že by sme sa mali správať tak, ako by sme chceli, aby sa správali ostatní k nám. Začať od seba. Mali by sme byť zodpovední a nevystavovať seba, ale ani okolie ohrozeniu nákazy. Zmenou myslenia automaticky dochádza aj k zmene správania. Byť disciplinovaní, dodržiavať rady a odporúčania, ktorých máme všade dostatok.

Ale ani nepodliehať panike a stresu, ktoré z dlhodobého hľadiska tiež znižujú imunitu. Myslím si, že Slovensko sa postavilo k situácii zodpovedne, mestá sú prázdne a ľudia sú vo väčšej miere zodpovední. Mnohí zamestnávatelia sa ukázali ako ľudia s veľkým Ľ. Samozrejme, nájdu sa aj tí, ktorí chcú zo situácie vyťažiť. Teraz prišiel čas prejaviť svoju empatiu, ľudskosť a spolupatričnosť, o ktorých sa naokolo hovorí, a zaujať postoj k tým, ktorí pre nás momentálne nemôžu nič urobiť, pretože sú nakazení - aj o tom je charakter človeka.