Zmeny v misáli sa veriacich nedotknú

Prečo došlo k zmenám v slovenskom vydaní Rímskeho misála?
Rímsky misál v slovenskom jazyku, ktorý v súčasnosti používame, bol pripravený podľa druhého typického latinského vydania z roku 1975. Texty sa pripravovali postupne dlhšiu dobu po Druhom vatikánskom koncile a ucelené vydanie slovenského Rímskeho misála vyšlo v roku 1980. Po dvadsiatich rokoch však Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí pripravila aktualizované tretie typické latinské vydanie misála, ktoré vyšlo v roku 2002 a jeho mierne upravená dotlač v roku 2008.

Toto tretie typické vydanie obsahuje niekoľko zmien, ktoré bolo potrebné uviesť aj do slovenského Rímskeho misála. Ide najmä o preusporiadanie niektorých omšových formulárov (napríklad v Spoločných omšiach Panny Márie) a o doplnenie nových textov. Doplnené boli texty pre slávenia, ktoré boli pridané do liturgického kalendára a chýbali v doterajšom Rímskom misáli, ale aj iné liturgické texty, napríklad Turíčna vigília, vigílna omša na slávnosť Zjavenia Pána, prefácia O svätých mučeníkoch II., niektoré votívne omše, modlitby nad ľudom na každý deň Pôstneho obdobia, nové výzvy na prepustenie ľudu.

Okrem toho však Promulgačný dekrét tretieho typického latinského vydania požaduje od biskupských konferencií, aby doteraz používané preklady upravili tak, aby boli vernejšie latinskému originálnemu textu. Túto požiadavku zdôraznila aj inštrukcia Liturgiam authenticam z 28. marca 2001, ktorá v článkoch 131 a 133 požaduje od biskupských konferencií revíziu doteraz používaných liturgických prekladov. Navyše bolo potrebné zohľadniť aj ďalšie predpisy a požiadavky, ako sú List Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí o preklade pro multis pri konsekračných slovách nad kalichom zo 17. októbra 2006 a List biskupským konferenciám o „Božom mene“ z 29. júna 2008. V zmysle týchto požiadaviek oslovení odborníci a spolupracovníci Liturgickej komisie KBS identifikovali viaceré miesta prekladu, ktoré by bolo vhodné upraviť. Po niekoľkoročných diskusiách otcovia biskupi väčšinu navrhovaných úprav potvrdili.

Aký význam majú tieto zmeny?
Cieľom je podľa možností čo najpresnejší preklad, pretože liturgické texty často vyjadrujú dogmatický obsah. Príkladom je úprava v záverečnej doxológii eucharistickej modlitby, kde sa „v jednote s Duchom Svätým“ upravuje na „v jednote Ducha Svätého“. Nová formulácia, ktorá je doslovnejším prekladom latinského „in unitate Spiritus Sancti“, lepšie vyjadruje skutočnosť, na ktorú naráža latinský originál, že Duch Svätý vytvára jednotu Najsvätejšej Trojice. Súčasné znenie vyjadruje skôr, že sa pripája k spoločenstvu Otca a Syna.

Prečo je dôležité, aby bol preklad vernejší latinskému originálu a nie skôr miestnej tradícii?
Súčasné predpisy, hlavne spomenutá inštrukcia Liturgiam authenticam z roku 2001, upozornili, že pri preklade liturgických textov z latinčiny nemožno vždy postupovať tak, ako pri preklade textov z moderných jazykov. Liturgické texty niekedy obsahujú dôležité vieroučné konotácie, ktoré je potrebné snažiť sa pri preklade vyjadriť čo najpresnejšie. Tiež je potrebné rozlišovať medzi prekladom latinských textov, ich výkladom a tvorbou úplne nových liturgických textov. Hoci sa pri preklade nedá prekladať slovo za slovom, lebo by z toho často vyšiel nezmysel, je potrebné tiež neprekročiť istú hranicu, aby sa do prekladu nevkladala interpretácia textu (ktorá patrí do homílie alebo katechézy), alebo aby sa z prekladu nestala tvorba úplne nového textu len približne inšpirovaná latinským originálom. Striktnejší preklad sa vyžaduje hlavne pri sviatostných formulách a dôležitejších textoch, vo svätej omši ide hlavne o eucharistické modlitby.

Budú sa meniť aj niektoré zvolania veriacich pri bohoslužbe?
Pri revízii prekladu sme v textoch nenašli miesta prednášané veriacimi pri svätej omši, ktoré by bolo potrebné upraviť. Návrhy boli aj v tomto smere, ale boli vyhodnotené ako nie nevyhnutne potrebné. Jedinou výnimkou je zvolanie pri príprave obetných darov po modlitbách kňaza, ktoré ale nie je povinné a veriaci ho prednášajú len ak sa počas prípravy obetných darov nespieva príslušný spev. Väčšina zmien sa teda dotkne textov, ktoré prednáša kňaz. Veriaci sa nebudú musieť učiť nové texty.

Bola už v minulosti podobná zmena misála?
Keďže doteraz vyšlo reálne len jedno slovenské vydanie misála v roku 1980 a vydanie z roku 2001 bolo iba dotlačou s pridaním dodatku s novými textami, vlastne ani nebol priestor na zmeny a úpravy prekladu. Do roku 2000 sa nad nimi možno ani nikto nejak intenzívnejšie nezamýšľal, lebo impulzy na revíziu, ako som už uviedol, prišli až neskôr. Slovenský preklad omšových textov sa však po Druhom vatikánskom koncile vyvíjal. V roku 1970 totiž vyšiel prvý slovenský preklad omšového poriadku, neskôr v roku 1976 ďalšie omšové texty a až v roku 1980 definitívny Rímsky misál. V týchto rozličných etapách sa niektoré preklady postupne upravovali.

Kedy by mali zmeny vojsť do platnosti?
Najprv je potrebné dokončiť technické práce na vydaní misála. Máme pripravené samotné texty, ale pracuje sa ešte na notách a na grafickej stránke. Keď bude misál vytlačený a distribuovaný, Konferencia biskupov Slovenska určí dátum, od ktorého vstúpia do platnosti upravené texty. Orientačný odhad, ktorý ale nie je definitívny a záväzný, je prvý štvrťrok 2020.

Budú mať kňazi nejakú inštruktáž?
Kňazom, rovnako ako aj všetkým veriacim, budú zmeny postupne predstavované rozličnými formami, hlavne cez katolícke médiá. Aktuálne je možné základné informácie nájsť na internetovej stránke Liturgickej komisie KBS liturgia.kbs.sk, na ktorej budú informácie priebežne dopĺňané a aktualizované.