Aj lekárnici sú za život

Keď doktorandka Veronika Kormanová (26) chodila vypomáhať do lekárne, často sa jej stávalo, že pacientky si žiadali takzvanú tabletku po, teda núdzovú postkoitálnu antikoncepciu.

Mladú ženu táto situácia trápila; a hoci si mohla uplatniť výhradu vo svedomí, chcela situáciu riešiť nielen tým, že liek nevydá a pacientku pošle inde, ale i rozhovorom o tom, prečo podľa nej nie je užívanie tejto tabletky správne.

„Nevedela som však argumentovať a mala som stres z toho, ako budú reagovať,“ priznáva dnes. 

„Pracujem v lekárni, ktorá nevydáva tabletky po. Mala som však problém vydávať iné druhy antikoncepcie; a tiež som nevedela, čo presne povedať pacientkám,“ vraví jej bývalá spolužiačka Marianna Zamborská (27). 

V priestoroch lekárne nie je z časových dôvodov vždy možnosť na siahodlhé rozhovory.

„Môjmu snúbencovi preto napadlo, že by bolo možné rozdávať pacientom vizitky, aby sme s nimi mohli ostať v kontakte; diskutovať s nimi, pomáhať im,“ približuje Veronika Kormanová.

„Keď sme hľadali sponzora, dotyčná osoba nám navrhla, prečo rovno nezaložiť občianske združenie. Malo by to väčší presah, bolo by to viac štrukturalizované.“ 

Tak sa zrodil nápad založiť združenie, ktoré by zastrešovalo lekárnikov, ktorým záleží na kresťanských či v širšom zmysle slova etických hodnotách a ich uplatňovaní v praxi, a zároveň by pomáhalo pacientom orientovať sa v „etickom labyrinte účinkov liekov a zdravotníckych pomôcok“.

Súčasťou webovej stránky sú a časom by mali pribúdať odborné články, metodické listy a usmernenia, o ktoré by sa lekárnici mohli oprieť.

„Niektoré lekárne majú doslova manuál, ako komunikovať s pacientom. Keď si žiada napríklad sirup na kašeľ, pýtajú sa ho konkrétne otázky, ktoré sú uvedené v manuáli. Takisto lekárnici, ktorí prichádzajú do kontaktu s pacientmi žiadajúcimi si tabletky po, antikoncepciu či iné pre nás eticky sporné lieky či prípravky, by mohli mať pripravené pomocné rečové barličky,“ uvažuje Veronika Kormanová. 

Nápad so združením sa Marianne Zamborskej hneď páčil. „Dalo mi to nádej, že veci sa dajú robiť inak; že sa s nimi dá pohnúť, ak sa toho chytia viacerí.“

Keďže na vznik združenia potrebovali troch ľudí, grémium doplnila Monika Šimorová (26), ktorá sa primárne angažuje v oblasti sociálnej farmácie. 

Chráni i pacienta
Jednou z vecí, ktoré by sme mohli označiť za sekundárny efekt existencie združenia Lekárnici za život, je vyššie verejné povedomie o výhrade vo svedomí.

Legislatíva síce výhradu vo svedomí akceptuje a garantuje, laickou verejnosťou je však často vnímaná ako určitý prejav obmedzenia, nie spôsob, akým farmaceut chráni nielen seba a svoju integritu, ale aj pacienta.

„Bývala som s kolegyňou, ktorá pracovala v lekárni, a práve na základe vysvetlenia negatívnych účinkov tablety po si jej kúpu veľa pacientok rozmyslelo,“ tvrdí Veronika Kormanová.

Pacient podľa nej nechce byť sám sebe škodný; laikom však vraj často chýba povedomie o nežiaducich účinkoch niektorých liečiv.

„My ako lekárnici máme odborné vzdelanie, ktoré väčšina pacientov nemá. Ak príde pacientka, ktorá si žiada antikoncepciu, predstavím si, že je to moja sestra, a chcem jej čo najlepšie poradiť. Možno si uvedomí, čo to je za liek a ako môže škodiť,“ vraví Veronika Kormanová.

Treba tiež podotknúť, že využívanie výhrady vo svedomí nie je len vecou etiky či náboženského presvedčenia, ale ich konsenzom s nadobudnutými vedomosťami.

„Musím múdrosť využívať tak, aby som chránila ľudí, ktorí to štúdium neabsolvovali a za ktorých mám zodpovednosť. A chcem to robiť v súhre s vôľou Pána Boha v zmysle hesla, ktoré je aj mottom združenia: Dilectio Dei honorabilis sapientia - najväčšia múdrosť je milovať Boha,“ vyznáva sa Veronika Kormanová. 

Sú aj iné možnosti
Aktuálne existuje okolo 500 druhov registrovaných produktov antikoncepcie; aj sami lekárnici občas tápu, ktoré a kedy ešte vydávať a pri ktorých si uplatniť výhradu vo svedomí.

Aj preto združenie Lekárnici za život vytvorilo register svedomiu odporujúcich liečiv (RSR liečiv), ktoré sú navyše klasifikované podľa stupňa etickej spornosti do viacerých skupín.

Medzi tie, ktoré by lekárnik v združení nemal nikdy vydávať, sa radia tabletky po, vnútromaternicové telieska, vaginálne inzerty, spermicídne gély a lieky, ktoré sa využívajú pri umelom oplodnení (napríklad liečivá stimulujúce ovuláciu). 

Častým argumentom oponentov proti výhrade vo svedomí u lekárnikov je, že viaceré druhy antikoncepcie pacientky užívajú zo zdravotných dôvodov, nie preto, aby zabránili počatiu.

„Môj odhad je, že je to tak pol na pol. Ak by som teraz bola v lekárni, tak aspoň skúšam komunikovať s pacientkou, či tam nie sú aj iné možnosti,“ tvrdí Veronika Kormanová, a dodáva: „Od lekára mám informáciu, že všetko sa dá riešiť bez antikoncepcie.“

Aj preto by časom chceli na svojom webe pridávať články o tom, ako sa jednotlivé diagnózy dajú riešiť bez použitia hormonálnej antikoncepcie i kontakty na lekárov, ktorí to tak robia. 

Potrebujú mŕtve deti
Vďaka skúsenostiam s vedeckou činnosťou poukazuje Veronika Kormanová na ešte jeden, v diskusiách skôr obchádzaný dôvod na výhradu: liečivá, na ktorých výrobu sú potrebné embryonálne bunky.

„Stretla som sa s tým pri robení experimentov v Holandsku. Osobne som s ľudskými embryonálnymi bunkami nepracovala, lebo som si uplatňovala výhradu vo svedomí, ale v tom istom inkubátore mali tieto bunky moji kolegovia, takže som mala možnosť ich vidieť, aj odsledovať cez mikroskop. Boli to bunky z potratených detí, ktoré ostali po umelom oplodnení; tak ich rozobrali a bunky využili. Pri príprave vakcín sa využíva viacero druhov buniek z potratených detí, ktoré boli zabité umelým potratom napríklad v dvanástom (koniec tretieho mesiaca), štrnástom alebo osemnástom týždni - a bunky z ich pľúc, rohovky a iných častí boli ďalej použité,“ približuje realitu vzniku viacerých očkovacích látok farmaceutka.

„Prístup dotyčných vedcov na stáži bol taký, že tieto bunky sú len pracovný materiál. Navyše si robili aj žarty – napríklad keď sa vytvorili zhluky, smiali sa, že z nich vznikne bábätko. Odvtedy si vždy kontrolujem, odkiaľ mám materiál, s ktorým mám v laboratóriu pracovať.“

Veronika Kormanová priznáva, že čím viac sa tematikou zaoberá, tým väčší problém s využívaním embryonálnych buniek má. Nie všetci vo vedeckej branži to však chápu rovnako:

"Pri príprave vakcín sa využíva viacero druhov buniek z potratených detí, ktoré boli zabité umelým potratom napríklad v dvanástom (koniec tretieho mesiaca), štrnástom alebo osemnástom týždni - a bunky z ich pľúc, rohovky a iných častí boli ďalej použité."

„Embryonálne bunky sú výhodné; je to super materiál, z ktorého sa dá vytvoriť všetko - a ani nepotrebujeme mať informovaný súhlas pacienta, lebo embryo zabijeme bez jeho vedomia a súhlasu.“

Nik podľa nej nebude pripravovať protilátky, ktoré sa vyrábajú ťažšie, ak o to nebude záujem.

„Zmena musí prísť zdola. Áno, je to problém povedať, že neočkujte moje dieťa týmito látkami, ale keby to katolícki rodičia robili a vytvárali by nátlak na doktorov, tí by ho museli spraviť na vedcov.“

Doktorandka uznáva, že je to beh na dlhé trate, ako však podotýka:

„Ak si niekto myslí, že vieme dookola používať bunky, ktoré sa už používajú, tak je veľmi naivný, lebo tie bunky majú určitý počet delení, povedzme sto až dvesto. Potom sa musia nahradiť novým typom. Postupne budeme potrebovať ďalšie bunky, to znamená ďalšie deti.“

Hodnoty nezarábajú
Aktuálne u nás neexistuje sieť prolife lekární; podľa Veroniky Kormanovej by to však nebol zlý nápad. „Privítala by som sieť, v ktorej by lekárnik vedel, že by s výhradou vo svedomí nemal problém.“

Dobré by podľa nej tiež bolo označenie prolife na už existujúcich lekárňach a aktualizovaný zoznam takýchto lekární. Aktuálne je ich centralizácia v internetovom priestore jedným z cieľov organizácie Lekárnici za život. 

Podporiť lekárnikov, ktorí chcú ísť cestou hodnôt, môžeme aj my laici. Napríklad tým, že by sme primárne nakupovali práve v prolife lekárňach, ktoré to, ako priznáva Veronika Kormanová, v sieti konkurencie majú ťažšie:

„Antikoncepcia zarába. Úplne chápem tých, ktorí s ňou majú morálny problém, ale aj tak držia tieto produkty, lebo práve tie často pomáhajú lekárni prežiť. Je to paradox, ale lekárne, ktoré chcú ísť na to eticky, majú problém udržať si svoj biznis.“