Birmovkou sa všetko iba začína

„Birmovka – tak často a tak veľmi skloňované slovo v živote mladého človeka. Pravdupovediac, ešte dnes, dvadsať rokov po jej prijatí, stále žasnem nad tým, koľko veľa mi dala, koľko veľa mi Boh v ten deň daroval,“ začína rozprávanie o birmovke Daniel Lysý z Komisie pre mládež v Spišskej diecéze.

Vníma však, že dnes sa mnoho mladých z tohto daru až tak neteší. „Možno je to preto, lebo ‚musia‘, lebo rodičia, lebo babka,“ zamýšľa sa nad dôvodmi a obracia sa na nových birmovancov: „Kopec učenia, zvládnutie otázok, zbieranie bodov, kreditov. A tak sa možno pýtate, načo je to vlastne dobré. Keď je to celé za vami, máte asi pocit, že ste podali dobrý výkon, že ste to celé zvládli, že ste si ju ‚zaslúžili‘. Ale to je omyl.“

O birmovke ako o míľniku v živote každého kresťana hovorí tiež Matej Podstrelenec, ktorý má za sebou siedmy ročník prípravy birmovancov na ich veľký deň. „Predchádza mu rok spoznávania tajomstiev viery, tvorenie spoločenstva na stretkách, výlety a spoločné akcie, až prichádza moment, keď biskup udelí každému birmovancovi túto výnimočnú sviatosť a príprava je ukončená.

Prijatím darov Ducha Svätého vykročíme do života s novým pocitom zodpovednosti, že odteraz som za svoje napredovanie vo viere a spoznávanie Ježiša Krista zodpovedný ja sám.“

A čo teraz?

Obaja mladých povzbudzujú, že hoci už kresťanskú dospelosť dosiahli, nemali by zaspať na vavrínoch. Prijatím darov Ducha Svätého a spoločným obedom s rodinou sa život samostatného kresťana ešte len začína.

„Každý z nás je jedinečný a má svoje osobitné talenty a túžby. To, ako sa rozhodneš pokračovať po sviatosti birmovania, je len na tebe,“ osobitne sa prihovára každému z nových birmovancov Matej Podstrelenec z projektu BirmoAnimator.sk.

„Neexistuje predpísaná šablóna, podľa ktorej ísť. Existujú však osvedčené cesty, po ktorých sa môžeš vydať. Záleží to však všetko iba na tebe. Chceš viac? Chceš stavať na tom, čo si spoznal počas prípravy? Tak urob rozhodnutie a vydaj sa na cestu za Pánom. Smer cesty sa nájde, dôležitý si však ty a jedno slovo, ktoré musíš povedať ty sám, a tým je: chcem,“ apeluje na nové posily plnohodnotného kresťanského sveta.

Nie každý však „chce“ alebo váha, ako sa zapojiť, no nájde sa aj zopár svetlých výnimiek. „Pre menšiu časť birmovancov, ktorých radi nazývame prívlastkom ‚elitní‘, sa nezmení takmer nič. Pochádzajú z veriacej rodiny, už roky sú súčasťou miestneho spoločenstva vo farnosti a po skončení birmovky budú naďalej chodiť na svoje stretká a neskôr sa podieľať na formovaní nových mladých,“ uvádza príklad animátor Matej Podstrelenec.

Tým, čo zatiaľ do žiadneho spoločenstva nepatria, radí: „Ak to myslíš vážne a nebola pre teba birmovka iba povinnou jazdou, je čas prevziať zodpovednosť. Nájdi si spoločenstvo a svoje stretko. Je veľká šanca, že vo farnosti, v ktorej si, už existuje, dokonca špeciálne pre tvoju vekovú kategóriu.

Poraď sa so svojím birmovným animátorom či s kňazom, ktorý vedie prípravu. Ak neexistuje, pomôž ho vytvoriť. Počas prípravy si spoznal veľa nových ľudí, určite nie si sám, kto rozmýšľa podobne.“

Rásť a formovať sa v spoločenstve

Potrebu spoločenstva či skupinu stretkárov vyzdvihuje i koordinátor aktivít z Komisie pre mládež Daniel Lysý. „Práve tam môžeš najlepšie spoznať, kým naozaj si. V zrelom spoločenstve zažiješ prijatie. Že ťa má niekto rád kvôli tebe samému.

Že nemusíš nosiť masku alebo sa hrať na hrdinu, pretože tu budeš milovaný taký, aký naozaj si. Naučíš sa deliť (nielen o sladkosti) o vlastné myšlienky, city, prežívanie, postoje a názory. Tvorivo myslieť a prijímať ostatných bez predsudkov. Vidieť ich v pravdivom obraze, presne tak, ako ostatní vidia teba.

Pochopíš, že si darom a že iní sú darom pre teba. Že priateľstvo sa nedá vyvážiť žiadnymi peniazmi a že obetovať sa pre druhých je najdokonalejšou cestou života,“ vyzdvihuje prednosti spoločenstva. Najjednoduchšie je podľa neho hľadať v domovskej farnosti. Ak nepochodíte, odporúča obrátiť sa na Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže, kde radi poradia či pomôžu nájsť vhodnú skupinku vo vašom okolí.

Ďalším tipom je formácia na animátorskej škole, ktorú má takmer každá diecéza. „Získate tu najmä nových priateľov, ale aj zážitok prijatia s duchovnou i osobnostnou formáciou. Nemáte prečo váhať. Je to vynikajúca investícia do vášho vlastného rozvoja.“

Modlitba, svätá omša i kniha

Spoločenstvo je podľa Mateja Podstrelenca hlavnou odpoveďou na otázku ako ďalej, nie však jedinou. Ponúka i zopár iných: „Snažte sa ďalej chodiť na sväté omše, a to nielen v nedeľu, ale aspoň jeden deň aj cez týždeň. Ak je vo farnosti mládežnícka omša, chodievajte na ňu. Ak si chlapec, obleč si biele rúcho a miništruj, nikdy nie je neskoro začať. Ak si dievča, zober si občas čítanie.“

Napredovať však môžete aj sami vo voľnom čase – dobrou knihou alebo podcastom. „Na Slovensku máme mnohé spoločenstvá, ktoré produkujú veľmi kvalitný obsah. Ako príklad uvediem Godzone a spoločenstvo Piar. Nájdi si ich stránku a sleduj ich aktivity. Môžu ťa vo veľa veciach inšpirovať,“ odporúča dlhoročný animátor.

Netreba zabudnúť ani na každodennú modlitbu. „Stačí pár úprimných slov ráno a večer. Vzťah sa buduje rozhovorom, nezabúdaj preto každý deň Pánovi poďakovať, poprosiť ho či odovzdať mu svoje problémy,“ dopĺňa na záver.