Boh nemá prázdniny ani dovolenku

Po dvoch rokoch protipandemických opatrení sa konečne slobodne vyberieme na hory, k moru, na chatu či stanovačku. Keď je človek v pracovnom, školskom a domácom kolotoči, je oveľa jednoduchšie zaradiť do osobného či rodinného programu čas na modlitbu, čítanie Svätého písma alebo účasť na nedeľnej svätej omši. Počas rekreácie je to už o čosi náročnejšie.

Tá istá omša vo svete

Na začiatok možno zopár praktických rád. Nájdime si čas na spoločnú či osobnú modlitbu každý deň, i keď bude v inom čase ako zvyčajne. Ak ideme na dovolenku, na hory alebo k moru, zistime si, kedy a kde v tej lokalite je v nedeľu svätá omša – dnes to s využitím internetu nie je žiaden problém.

V mnohých letoviskách v Taliansku či Chorvátsku sa v nedeľu slúžia bohoslužby aj v slovenskom jazyku. Ako katolíci máme veľkú výhodu, že keď kdekoľvek vo svete prídeme na svätú omšu, hoci nerozumieme miestnemu jazyku, predsa celkom dobre vieme, čo a kedy sa pri liturgickom slávení odohráva.

Vieme veľmi presne, čo sa číta pri bohoslužbe slova a aké je v ktorý deň evanjelium. Pamätám si, keď som bol pred mnohými rokmi na dovolenke vo Švédsku, ako sme v Uppsale vošli do katolíckeho kostola.

Boli sme milo prekvapení, že bol plný veriacich na rozdiel od protestantskej bohoslužby v miestnej katedrále, kde bolo spolu s biskupom len asi päť ľudí.

Bolo to také pohladenie na duši a svätá omša, hoci sme ničomu nerozumeli, bola úplne taká istá ako u nás doma. Zrejme je to jeden z dôvodov, pre ktorý človek žijúci v cudzine oveľa radšej chodí na svätú omšu ako doma.

Modlitba a prijímanie

Môže sa stať, že sa ocitneme na mieste, kde sa nenachádza katolícky kostol. V takom prípade máme dve možnosti. Buď si urobiť vlastnú domácu bohoslužbu na chate či v hotelovej izbe za pomoci biblických textov, ktoré nájdeme na internete, alebo sa vybrať do najbližšieho kostola a zúčastniť sa na bohoslužbe tam.

Ak máte deti, môžete si v nedeľu buď pred svätou omšou, alebo po nej prerozprávať nedeľné evanjelium a urobiť si malú domácu katechézu trebárs aj pri opekačke. Potrebné je ale rozlišovať.

Ak sa počas dovolenky ocitneme v protestantskom kostole (evanjelický, kalvínsky a podobne), môžeme sa v takom spoločenstve len modliť, spievať či počúvať Božie slovo. V pravoslávnom chráme, ak v blízkosti nie je rímskokatolícky či gréckokatolícky kostol, môžeme pristúpiť aj k svätému prijímaniu.

Boh je všadeprítomný

Pán Boh je naozaj všade a vo všetkom. Ako hovorí sv. apoštol Pavol: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28). Už ste sa niekedy pozerali na svet z vrcholu niektorého z tatranských štítov alebo ste pozorovali východ slnka nad obzorom mora?

Nádherný pohľad. Človek je priam donútený si sadnúť a nejaký čas si vychutnávať nádherné Božie diela. Uprostred horských štítov alebo na brehu mora musí človek len žasnúť a cítiť majestátnosť a pokoj, ktoré ho obklopujú. Ide o úžasnú príležitosť meditovať o vznešenosti Boha a o nádhere stvorenia.

„Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Ž 19, 2). Príroda, more či pamätihodnosti nám pripomínajú, aby sme boli pred Bohom pokorní a v úžase ho chválili.

Ten správny tábor

Po období pandémie sa opäť organizujú denné a pobytové tábory pre deti a mládež. Katolícky rodič dá deti do tábora, ktorý organizuje farnosť či rehoľná komunita. Veľmi dobrým tipom je aj kresťanský skautský tábor. Tam sa deti učia žiť zdravým spôsobom života a už od detstva sa im cibrí charakter.

Ako však spoznať dobrý kresťanský tábor? V prvom rade je výrazne lacnejší od komerčných táborov, kde lákajú deti na rôzne atrakcie či populárne osobnosti, ktoré do tábora často prídu len na pár hodín, pofotia sa s deťmi, podpíšu im fotografie a dajú si to poriadne zaplatiť.

Vo farnosti sme robili pobytový tábor po prvej vlne pandémie. Ako sa patrí, všetko sme nahlásili aj na hygienu. A kontrola veru prišla. O hodinu deťom zdržali program. Všetko sme mali v najlepšom poriadku, jediný problém bol v tom, že sme v zariadení mali o dve deti viac, ako bolo nahlásené.

Majiteľ bol ústretový a pripravil prístelky pre dve deti, ktoré sa prihlásili na poslednú chvíľu. Keď som sa pracovníčok z krajskej hygieny pýtal, prečo je to problém, tak mi vysvetlili, že chcú, aby deti mali taký komfort, za aký rodičia zaplatili.

Vysvetlil som im, že naši rodičia sú vďační za to, že sme ich deti do tábora zobrali, a vôbec im neprekáža, že deti budú na prístelke. V dobrom kresťanskom tábore nejde o celebrity či atrakcie, ale predovšetkým o spoločenstvo.

V katolíckych táboroch je zvyčajne prítomný aj kňaz, takže denne býva svätá omša a spoločná modlitba. Deti majú možnosť svätej spovede či duchovného rozhovoru.

Boží obraz v každom z nás

Keď som bol študentom gymnázia, zvykli sme si cez prázdniny aspoň na jeden mesiac hľadať brigádu. Chceli sme si niečo zarobiť, pretože bolo nemysliteľné, aby nás rodičia financovali ešte aj cez prázdniny.

Chvályhodné je, keď aj dnes mladí ľudia prázdniny len tak nepreflákajú, ale využijú ich nato, aby si trochu zarobili. To, čo bolo ale v našich časoch nemysliteľné, je teraz úplne normálne. Študenti majú možnosť stať sa dobrovoľníkmi a angažovať sa v nejakej charitatívnej službe.

Rehole či charitatívne organizácie takúto službu určite privítajú. Síce je pravda, že v takejto oblasti sa nezarába, ale ide o skvelú príležitosť a skúsenosť rozvíjať a skvalitňovať charakter. „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili“ (Mt 25, 40).

Vidieť a zažiť Pána v ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc či starostlivosť, je zážitok a skúsenosť, ktorá mladého človeka určite posunie dopredu, a to nielen v duchovnej oblasti.

Aj počas dní oddychu pamätajme, že vo svete je veľa ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť oddychovať pri mori či na horách, ale stále musia žiť v strachu, utrpení a obávať sa o svoj život. A nie sú tak ďaleko od nás, len niekoľko stoviek kilometrov na východ, na vojnou zmietanej Ukrajine.

Boha majme stále v srdci

Na záver treba povedať ešte jedno. Ak je naša viera a vzťah k Bohu ohraničený len určitými zvyklosťami a tradíciami, tak pri prvej príležitosti to všetko odložíme bokom. Hádam mi Oravci odpustia, ale počul som istú uštipačnú otázku, vraj pokiaľ siaha oravská viera. Odpoveď je, že po kraľoviansky tunel.

Chce sa tým naznačiť, že keď sa mnohí obyvatelia najkatolíckejšej Oravy presťahujú za prácou na západ, do Bratislavy či iných väčších miest, ako prvý prejav slobody pocítia to, že už nemusia ísť v nedeľu do kostola a že nik nekrúti hlavou, keď deti neprihlásia na náboženskú výchovu.

Boha si nosme v srdci a usilujme sa mať s ním vždy láskyplný vzťah. Potom nebudeme musieť riešiť, či na neho cez dovolenku alebo prázdniny nezabudneme. Ak ho máme v duši, tak je jedno, či sme v práci, v škole alebo na prázdninách. Jednoducho ho len pozveme, aby bol s nami stále a všade. A on určite bude.

Naše pozvanie do každodenného života v akomkoľvek ročnom období mu prináša radosť a veľmi sa teší, keď svoje deti vidí oddýchnuté, spokojné a šťastné.