Byť svätý je aj byť blázon pre Krista

Blahorečenie rodiny Ulmovcov, ktorá počas druhej svetovej vojny ukrývala Židov a zaplatila za to životom všetkých svojich členov, je povzbudením aj pre Slovákov. Niektorým z tých, ktorí sa na slávnosti v poľskej Markowej zúčastnili, sme položili tri otázky: 1. Prečo ste sa rozhodli vycestovať na blahorečenie do Poľska? 2. Aké dojmy vo vás vyvolala táto slávnosť? 3. Aký odkaz vo vašom vnútri zanecháva mučenícke svedectvo rodiny Ulmovcov?
Marián Špacai 22.09.2023
Byť svätý je aj byť blázon pre Krista

Manželia Macákovci na blahorečení rodiny Ulmovcov. Snímka: archív –LM–

LUCIA A MICHAL MACÁKOVCI, GIRALTOVCE

1. Cítili sme túžbu zúčastniť sa, keďže máme tiež viacero detí, konkrétne päť. Takmer sme sa zabudli nahlásiť, no týždeň pred slávnosťou sme postrehli pozvanie otca Dušana Škurlu z Apoštolátu ochrany života v Košiciach. Šli sme napokon bez detí, lebo nemajú cestovné pasy.

2. Počas veľkolepej slávnosti sme vnímali vďačnosť za život, za našu rodinu. Uvedomovali sme si ochotu, odovzdanosť, štedrosť a odvahu Ulmovcov postaviť sa aj napriek ohrozeniu svojich blízkych za ochranu ďalších ôsmich ľudí. Žasneme nad pestrosťou ich života a otvorenosťou pre potreby blížnych. Ďakujeme Bohu za vzor nových blahoslavených. Oslovil nás tiež prejav poľského prezidenta a uvedomili sme si dôležitosť modlitieb za našich politikov.

3. Ulmovci nás oslovujú postojom k životu. Ich svedectvo je pre nás povzbudením pri zdolávaní životných výziev. 

Mulíkovci cestovali do Poľska aj s troma deťmi. Snímka: archív –MM–

MARIANA A JOZEF MULÍKOVCI, SPIŠSKÁ NOVÁ VES

1. Dotkol sa nás ich silný príbeh, odvážny príkladný evanjeliový postoj k nezištnej pomoci blížnym aj s rizikom vlastného ohrozenia. Cestovali sme autom a obávali sme sa presunu z parkoviska na miesto beatifikácie, ale Božia prozreteľnosť sa postarala. Tam a aj späť nás odviezli miestni obyvatelia, ktorí mali otvorené srdce aj myseľ. Vďaka nim sme ušetrili desať kilometrov pešej chôdze v horúčave.

2. Bol to krásny zážitok. Silný moment bolo prinesenie relikvií Ulmovcov a  následne z  davu ľudí vyzdvihnutý transparent: „Blahoslavené nenarodené, vitaj medzi nami!“ Tomuto milovanému siedmemu dieťaťu nemohli dať rodičia meno, ani ho privítať na svete, vtedajšia sila zla ho odsúdila na smrť. Až teraz bolo toto dieťa slávnostne privítané v spoločnosti veriacich. Dojatie z toho bolo veľké. Aj pri hrobe Ulmovcov bolo cítiť neskutočný pokoj a lásku.

3. Vnímame silný odkaz blahoslavenej rodiny pre Cirkev a tento svet, z ktorého môžu čerpať aj budúce generácie – konať nezištné dobro pre svojho blížneho v jednoduchosti, ale zároveň aj v hĺbke viery. Uvedomili sme si, že svoju každodennosť žili v  jednoduchosti, hĺbku sviatosti manželstva v harmónii, vieru v pravde a láske ako milosrdní samaritáni. Je to veľké memento pre dnešnú spoločnosť, ktorá sa nachádza v kríze manželstva a rodiny a úmyselne zabíja nenarodené deti. Máme vzor, ako sa žije pravda o manželstve a rodine v každej situácii a dobe.

KRISTÍNA A MATEJ HURTOVCI, KOŠICE

1. Príbeh Ulmovcov nás nadchol. Hneď sme si povedali, že chceme byť aj my taká odvážna rodina, ktorá stojí pevne na Božom slove a žije pre druhých a pre Cirkev. A preto sme chceli byť súčasťou ich blahorečenia, chceli sme sa s nimi spriateliť.

2. Z osudu tejto rodiny sme boli najprv smutní, no potom sme si uvedomili, že naplno žili evanjelium. Radovali sme sa spolu so všetkými zúčastnenými, že Cirkev ich takto povýšila.

3. Odkaz, ktorý to v nás zanechalo, je, že sa dá žiť evanjelium v rodine a naplno. Odkaz, že máme byť bláznami pre Krista. Vziať si počas vojny do domu tak veľa Židov, keď máte šesť malých detí a siedme čakáte... To je bláznovstvo, ale správne bláznovstvo. Z ich poznámky vo Svätom písme, kde mali napísané „áno“ pri podobenstve o milosrdnom Samaritánovi, môžeme vidieť, že boli odhodlaní a  pevne stáli na tomto slove. Na tom, že láska k Bohu a ľuďom je zmyslom života, pre ktorý sa oplatí aj zomrieť. Toto chceme žiť aj my v našej rodine.

ANNA SABOLOVÁ, VRANOV NAD TOPĽOU-ČEMERNÉ

1. Prihlásila som sa, ale potom prišli rôzne prekážky a váhanie, či ísť alebo nie – v Poľsku úradujúca legionárska choroba a iné. Deň pred odchodom vo mne dozrelo rozhodnutie, že aj napriek všetkému pôjdem.

2. Bolo to krásne. Nielen samotné putovanie, keď sme sa pridali peši k tisícom Poliakov a vytvorili tak spoločenstvo, ale aj samotná slávnosť. Oslovila ma i návšteva poľského prezidenta Andrzeja Dudu s manželkou a jeho ďakovný príhovor. Taktiež po svätom prijímaní spojenie so Svätým Otcom na modlitbe Anjel Pána vo Vatikáne, kde spomenul práve prebiehajúce blahorečenie. Celé nás to prepojilo v jednu veľkú rodinu.

3. Bolo nádherné vidieť veľa mladých rodín s malými deťmi, ale aj starých ľudí, ktorí pricestovali napriek ťažkostiam prislúchajúcim veku. Prišli a slávili. Oslavovali rodinu, ktorá je pre nás vzorom, ako žiť, ako sa zachovať v rozhodujúcich momentoch, ako vytrvať vo viere v Boha