Chutná exotika je už slovenskou tradíciou

Dnes je už bežné, že si na Vianoce kúpime mango, kokosový orech alebo papáju. Plodiny z exotických krajín sa k nám začali vo veľkom dovážať najmä po páde totality. No i za čias socializmu sa v našich domácnostiach vyskytovala exotika v podobe mandarínok či pomarančov.

Kedy teda vznikol zvyk konzumovať na Vianoce okrem tuzemského ovocia aj plodiny zo vzdialeného sveta?

Darček pre deti

Historička a etnologička Katarína Nádaská hovorí, že už v minulosti sa ľudia popri duchovnej príprave počas Adventu zaujímali o to, ako si na najkrajšie sviatky v roku zaobstarať niečo neobyčajné.

„V šľachtických rodinách, neskôr aj u bohatých obchodníkov a remeselníkov sa exotické ovocie objavovalo už v 17. storočí, v krajinách, ako bolo Španielsko, Portugalsko, Anglicko, ktoré boli námorné veľmoci, aj o čosi skôr.

Na Slovensku boli pomaranče a mandarínky dostupné už koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Ich cena však bola pre roľnícke rodiny privysoká, ale i tak sa snažili pod stromček kúpiť napríklad jednu mandarínku či pomaranč ako darček pre svoje deti.

Každému sa ušlo po malom kúsku, aby ochutnali ovocie, ktoré bolo netypické pre Slovensko. V druhej polovici 20. storočia boli práve mandarínky, pomaranče, banány, kivi a ananás takzvaným vianočným ovocím a začali sa objavovať na štedrovečernom stole,“ približuje Katarína Nádaská pre Katolícke noviny.

Mandarínky sa stali bežnými

Už za čias totality ľudia pred Vianocami stáli v radoch na mandarínky, no po revolúcii sa na našich stoloch začali objavovať ešte exotickejšie plodiny, ako kokos, mango či rozličné citrusy.

„Počas socializmu boli povestné šory pred predajňami ovocia a zeleniny, kde boli ľudia ochotní si odstáť dlhý rad na banány, mandarínky či pomaranče. Väčšinou sa takéto plody dovážali zo spriatelených krajín, ako bola Kuba, Nikaragua, respektíve Španielsko, prípadne niektoré africké krajiny.

Po roku 1989 sa uvoľnil zahraničný obchod a pribudli možnosti dovážať ovocie zo zámoria. Keďže na Vianoce si chceli ľudia dopriať niečo nezvyčajné, na vianočných stoloch sa začalo objavovať aj ovocie, ktoré nerástlo na Slovensku.

Napríklad hurmikaki, liči, pitahaya, mango, avokádo, granátové jablko, karambola, kumkvat, kivano, marakuja, papája, physalis alebo rambutan,“ vymenúva Katarína Nádaská a zároveň poznamenáva, že mandarínky, pomaranče, ananás či kokosový orech sa otvorením trhu po revolúcii stali už bežným ovocím. 

Bol to znak prestíže

Exotické ovocie si dnes môžeme kúpiť prakticky počas celého roka. Stálicami sú pomaranče, mandarínky, grepy, ananás, sušené figy, datle, kivi, banány alebo citróny. Podľa čoho sa Slováci orientujú pri nákupe takýchto plodín?

„Ide o ovocie, ktoré na Slovensku pozná viacero generácií. Zároveň sú to plodiny, ktoré zasýtia a v zimnom období ponúkajú tiež vitamíny vhodné na utuženie si zdravia,“ vysvetľuje etnologička.

Keď sa pýtame, či je podľa nej exotické ovocie na sviatočnom stole vnímané ako istý znak prestíže, vysvetľuje:

„V minulosti to tak nepochybne bolo, v súčasnosti je to už pomerne bežná vec. Navyše počas zvýhodnenia cien si môže banány, pomaranče, mandarínky či citróny kúpiť každý. Aj dnes však poznáme exotické ovocie, ktoré nie je cenovo priveľmi dostupné, a preto sa kupuje menej.“

Ovocie malo vždy nezastupiteľnú úlohu

Popri exotike však na stoloch nechýba ani ovocie typické pre náš región. „V oblasti stravovacích návykov sa, našťastie, vraciame v pozitívnom zmysle slova do minulosti a dnes platí zásada konzumácie jedál sezónnych a lokálnych – presne tak, ako to robili naši predkovia.

Pre organizmus Stredoeurópana je výborné dopĺňať si vitamíny počas zimy kvasenou kapustou, zimnými jablkami, hruškami, slivkami, dulami, mišpuľami, domácimi orechmi, prípadne sušeným ovocím z domácich končín,“ konštatuje Katarína Nádaská.

A prečo si vlastne ľudia dávajú na sviatočné stoly ovocie? Etnologička hovorí, že v ľudovom prostredí malo ovocie – či už čerstvé alebo sušené – nezastupiteľnú úlohu, a to aj v zimnom období.

„Veľkej úcte sa tešili domáce odrody ovocných stromov. Z rozkrojeného jabĺčka sa ,veštil‘ nastávajúci rok na gazdovstve, orechy sa tiež považovali za mimoriadne osožné a chutné. Škrupiny rozlúsknutého orieška slúžili ako malé lodičky, ktoré sa so sviečkami plavili v miske s vodou.

Sviatočné chvíle spestrilo tiež sušené ovocie, ktoré mali rady najmä malé deti. No drevená miska s jabĺčkami a orieškami patrila neodmysliteľne k štedrej večeri. Konzumácia jabĺčka a orechov bola totiž jedným z posledných chodov,“ pripomína Katarína Nádaská.

A prečo je práve jablko také obľúbené? „V slovenskej ľudovej kultúre patrí k symbolom lásky a krásy, preto sa aj v ľudových piesňach prirovnáva krása dievčaťa k červenému jabĺčku,“ dodáva etnologička a historička.