Čítajme a rozprávajme

Pri budovaní individuálnej komunikability nejde len o systém vzdelávania, ale svoj vplyv tu zohrávajú dlhodobejšie spoločenské fenomény, ako je napríklad virtuálna „introverzia“ mladých. Tá celkovo znižuje schopnosť udržiavať sociálny kontakt.
 

Displejová generácia


V zmysle vzdelávania je v súčasnosti istotne zjavným problémom, že napriek úsiliu kompetentných nemôže online vyučovanie nahradiť živú interakciu medzi učiteľom a žiakom.

Viacerí bijú na poplach, že displejová generácia bude mať obrovský problém zrozumiteľne komunikovať, primerane racionálne analyzovať a riešiť interpersonálne vzťahy.

V poznaní sa totiž nekriticky čoraz viac spoliehajú na mocný online svet. Hľadajú okamžité google riešenia, statusy, internetové fóra, kde sa domnievajú, že odhalia pravdu.

Problém je však vo svojej pôvodnej rovine prozaickejší. Vo všeobecnosti čítame málo, a ak - čítame brak a online lacné kúsky. A pritom svet online môže byť ilúziou, po ktorej človek precitne.

Napriek tomu čoraz ťažšie odtŕhame svoj pohľad od tabletov a laptopov, čo v konečnom dôsledku má za následok vytrácanie obohacujúcich spoločných diskusií.

No práve tie by sme mohli v súčasnej situácii oveľa viac rozvinúť. Neschopnosť rozprávať sa navzájom produkuje ľudské deficity.

Deficit správne rozlišovať, deficit byť senzitívny na problémy druhého, deficit chápať priateľa, no najmä deficit porozumenia aj ľudským nedokonalostiam. Porozumieť situácii a človeku v nej.

 

V rozhovore s Bohom sa učíme dialógu s človekom


Dobrá komunikácia je svojím spôsobom umenie. Rozprávať sa jeden s druhým bez toho, aby sme neboli zasiahnutí invektívami komunikačného partnera a sami nevyslali zraňujúce ostne, je skutočne výnimočná disponovanosť psychicky a spirituálne vyspelého človeka.

Trapistický mních, kňaz, mystik a spisovateľ Thomas Feverel Merton (1915 – 1968) zdôraznil: „Tá najhlbšia úroveň komunikácie je prepojenie. Je bez slov. Je za hranicou slov, je za hranicou reči a je za hranicou predstavy.“

Určite je to disponovanosť, ku ktorej sa dá dopracovať. A to na úrovni ľudského vzťahu, ale tiež na úrovni vzťahovej interakcie medzi Bohom a človekom.

Aby sme však k nej dospeli, nevyhnutne potrebujeme vzájome sa rozprávať a čítať podnetné slová. Viesť dialóg: rodičia s deťmi, manželia navzájom, ale tiež s Bohom.

Svätý Ján XXIII. to vyslovil jednoznačne: „Modlitba znamená načúvať Bohu, rozprávať sa s Bohom a mlčať s Bohom. Ide o výnimočnú komunikáciu, v ktorej sa učíme byť človekom.“

Má to väčší zmysel, ako dišputovať s médiámi či sociálnymi sieťami, ktoré nás oberajú nielen o čas, ale najmä o pokoj i duševné sily, ktoré by sme mohli venovať užitočnejším potrebám svojich blízkych. Nemyslíte?