Hľaďme s dôverou do budúcnosti

Podľa Junga je osobnosť samostatnou sústavou, pričom dôraz kládol na individuálnu minulosť človeka.

Nie však iba v ontogenetickom význame, teda od počatia po smrť. Ale všímal si dimenziu minulosti za tento horizont, čo znamenalo poznávanie historických predkov a dejinných situácií.

Skríning minulosti viažuci sa na praotcov a pramatky a tiež na konkrétne historické epochy mu pomáhal dokonalejšie pochopiť prejavy a spôsoby správania osobnosti. 
 

Dôvera

Všímame si však, že ľudské správanie je ovplyvnené aj pohľadom do budúcnosti. V prípade nie príliš pozitívnych vyhliadok sa mení osobnostné nastavenie človeka. Môže strácať pôdu pod nohami a balansovať na hranici zúfalstva.

Iný rozmer nám ponúka svätý František z Assisi (1181 - 1286), ktorý sa vyznáva: „Ó, Pane, v tvojich rukách som bezpečný. Keď ty ma držíš, nemusím sa báť ničoho. Neviem nič o budúcnosti, ale tebe dôverujem.“

Práve v dňoch spomínania na našich zosnulých je prirodzené, že sa vraciame do minulosti. V každom prípade by v nej nemali šarapatiť reminiscencie na človeka zaťažené ľudskou nedokonalosťou, slabosťou a neschopnosťou zmieriť sa.

Nech náš pohľad do budúcnosti zmaže všetky krivdy, ktoré by mohli byť prekážkou prijať najväčšiu Lásku – Boha. 
 

Žime prítomnosť a odložme zatrpknutosť


Poznanie osobnosti podľa Junga okrem iného znamenalo objavenie citlivých miest v osobnej alebo spoločenskej minulosti.

Podľa odborníka terapeutický akcent, ktorý z toho plynie, znamená žiť prítomnú chvíľu, čo nám nedovoľuje minulosť, ak ju nosíme so sebou.

Ak ju strasieme z pliec, oveľa skôr precítime a užijeme si terajšiu chvíľu. Navyše sa môžeme zbaviť aj pocitov zatrpknutosti voči tým, ktorí nám ublížili.

Z pohľadu budúcnosti je to veľmi žiaduce. Pre kresťana o to viac, že na dosah má omnoho viac ako spomienku na akékoľvek dočasné príkorie, ústrk či nespravodlivosť.