Influencer, ktorý ovplyvnil generácie

Pápež Ján Pavol II. sa „nepretŕčal“ v médiách preto, aby sa o ňom hovorilo alebo aby si budoval pozitívny obraz svojej osoby. Neabsolvoval mediálny a marketingový tréning masmediálnej komunikácie, aby dokázal osloviť čo najviac ľudí.

Napriek tomu alebo možno vďaka tomu by sme ho mohli dnešným slovníkom označiť za jedného z najvplyvnejších influencerov 20. storočia.

Bezprostrednosť
Jednou z jeho pozitívnych vlastností bola bezprostrednosť, ktorá sa prejavila od začiatku pontifikátu, od samotnej voľby. Keď pápeži po voľbe vystupovali na centrálny balkón priečelia vatikánskej baziliky, podľa protokolu mali byť ticho, pozdraviť veriacich a udeliť požehnanie.

Aj Jánovi Pavlovi II. vtedajší pápežský ceremoniár radil to isté, on sa však rozhodol prehovoriť. Taliani pri jeho mene zamreli, pretože si nevedeli predstaviť pápeža Netaliana, ale vo chvíli, keď sa im Karol Wojtyła spontánne prihovoril v ich rodnom jazyku, obavy sa skončili.

Tento príhovor je známy aj tým, že označil taliansky jazyk odteraz aj za jeho vlastný. A tu sa zrodila mediálna osobnosť Karola Wojtyłu, ktorý odvtedy už iba prekvapoval.

Svoju schopnosť komunikovať spôsobom, ktorý zapadal do vtedajšieho mediálneho sveta, ukázal už o pár dní neskôr, počas intronizačnej svätej omše.

Liturgia, ktorá vošla do cirkevných dejín homíliou so slávnymi slovami „Nemajte strach otvoriť brány Kristovi“, znova ukázala na pápežovu bezprostrednosť.

Namiesto odchodu do sakristie sa z vyvýšeného priestranstva pred Bazilikou sv. Petra vybral opačným smerom, k ľuďom v prvých radoch. Jeho blízkosť ľuďom sa prejavila aj pri prvej audiencii určenej pre novinárov.

Vtedajší redaktor Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu Leo Pudiš si na to spomínal ako na niečo dovtedy nevídané. Pápež totiž prišiel medzi nich, nestál v úctivej vzdialenosti. Pontifikát prvého slovanského pápeža bol plný takýchto bezprostredných reakcií.

Tlačovky počas letu
Ján Pavol II. poznal hodnotu slova a ihneď na začiatku svojho pontifikátu sa rozhodol s médiami uzavrieť dohodu. V roku 1978 bol mediálny trh úplne odlišný od dnešného. O pápežovi sa v podstate vedeli iba základné oficiálne údaje. Pavol VI. bol rezervovaným mužom a Ján Pavol I. nemal čas vytvoriť si s médiami vzťah.

Vzťah Jána Pavla II. k médiám sa začal tvoriť okamžite a bol na vtedajšiu dobu a pápežovu osobu šokujúci. Azda najviac to bolo vidieť na zahraničných cestách. Počas prvej apoštolskej cesty do zahraničia v roku 1979 sa udiala neslýchaná vec.

Pápež diskutoval s novinármi, ktorí ho sprevádzali na tejto ceste. Hovoril s nimi o všetkom a odpovedal vo viacerých jazykoch bez tlmočníkov. Tak vznikla tradícia pápežových tlačových konferencií počas letu. Vtedy sa to všetko zrodilo vďaka riskantnému kroku jedného amerického novinára, ktorý sa odvážil položiť pápežovi otázku.

Keď sa Ján Pavol II. počas letu do Dominikánskej republiky objavil v časti lietadla, kde sedeli novinári, všetci si mysleli, že to bude štandardný pozdrav. Protokol zakazoval klásť otázky. Keď ale pápež prechádzal okolo amerického novinára, ten sa ho priamo opýtal, či rozmýšľa aj nad návštevou USA. Pápežov sprievod skamenel, ale Ján Pavol II. odpovedal: „Myslím si, že to bude potrebné, ostáva iba určiť dátum!”

Toto bol začiatok novej mediálnej éry. Zrodilo sa niečo, čo by možno bez tej otázky nikdy neexistovalo. Dnes sa tlačová konferencia pápeža počas letu stala ustálenou praxou. Jeho odpovede okamžite obehnú svet vďaka satelitným telefónom, digitálnym záznamníkom a internetu. A ktokoľvek si ich môže prečítať.

Táto improvizovaná odpoveď na odvážnu otázku bola iba začiatkom a počas troch desaťročí zmenila formu. Od spontánnych otázok a odpovedí cez organizované tlačové konferencie až po skoro nemé, ale úprimné pozdravy počas posledných ciest pápeža komunikátora.

Komunikoval aj bez slov
Dnešný svet nechce vidieť utrpenie, nechce sa pozerať na ľudí, ktorí sú chorí. Pápež Ján Pavol II. sa však aj v tom stal jedinečným mediálnym komunikátorom. Posledné roky jeho pontifikátu, keď sa uňho zhoršovala Parkinsonova choroba, boli náročné. On sa ale neukrýval. Ukazoval, ako starne chorý človek - a médiá v tichosti prinášali jeho príklad a posolstvo vernosti svojmu poslaniu pápeža ako starostlivého pastiera.

Ján Pavol II. bol športový typ človeka. Mal energiu, ktorú mu hlavne počas zahraničných ciest závideli aj mladší novinári, ktorí ho na nich sprevádzali. Absolvoval 104 zahraničných ciest a 146 ciest v rámci Talianska. Stal sa tak najcestujúcejším pápežom. Ochotne odpovedal na otázky novinárov a bol rád, že ho na cestách sprevádzajú.

S narastajúcim vekom a s postupujúcou chorobou Ján Pavol II. premenil údernosť svojho slova na intenzívne ticho. V októbri 2003 sa slávnosti 25 rokov pontifikátu konali viac gestami ako hovorením. Vôľa komunikovať u pápeža však prekonala všetky ťažkosti.

Najprv v Berne s mladými, potom v Lurdoch pred Masabielskou jaskyňou a nakoniec v Lorete. A v poslednom roku pontifikátu počas sviatkov Veľkej noci v tichu sedel pred televíznou obrazovkou, v rukách objímal kríž a modlil sa s veriacimi pobožnosť krížovej cesty. To bol silný mediálny odkaz lúčiaceho sa pápeža. Influencer, ktorý nepotreboval slová, stačili už iba gestá.