Ján Pavol II. oslovil každého

Ako prebiehala spolupráca so štátnymi zložkami pri organizovaní návštevy? Boli aj nejaké hlasy proti návšteve Jána Pavla II.?
Pokiaľ ide o spoluprácu zo strany Slovenskej republiky, bola ochota tak z najvyšších miest, ako aj v ostatných zložkách bezpečnosti, protokolu, samospráv urobiť všetko na dôstojný a zdarný priebeh návštevy. Nevnímal som žiaden prejav neochoty alebo odmietavého postoja. Keď sme sa ako organizátori návštevy stretli po odchode Svätého Otca v jednom popradskom hoteli na záverečnom pohostení, vyslovil som vďaku šéfovi protokolu ministerstva zahraničných vecí za dobrú spoluprácu. Ten mi na to povedal: „Neďakujte mi, veď to je aj môj Svätý Otec.“

Svätorečenie košických mučeníkov mohlo byť citlivo vnímané zo strany evanjelikov, keďže košickí mučeníci boli obeťami bojov protestantov a katolíkov počas povstania kniežaťa Gabriela Betlena proti Habsburgovcom. Čo si slovenskí evanjelici mysleli o svätorečení?
V jeden večer bolo na nunciatúre, ktorá vtedy sídlila v kláštore uršulínok v Bratislave, stretnutie Svätého Otca s predstaviteľmi nekatolíckych cirkví a zástupcom židovskej náboženskej obce na Slovensku. Za evanjelikov tam bol generálny biskup Július Filo. V svojom príspevku pápežovi povedal, že nielen katolíci trpeli od protestantov, ale že aj protestanti boli väznení a zabíjaní katolíkmi. Konkrétne spomenul takzvané Prešovské jatky, keď bolo v Prešove v 17. storočí odsúdených a zabitých niekoľko predstaviteľov protestantov katolíkmi. Dôvod však nebol náboženský, lež politický – generál Antonio Caraffa odsúdil tých ľudí za spojenectvo s Imrichom Tökölim, ktorý sa vzbúril proti cisárovi.

Ján Pavol II. si to vypočul, priamo na to nereagoval a zdalo sa, že nechal túto informáciu bez povšimnutia. No keď sme šli po svätorečení autami do Prešova, dal pokyn, aby sme sa zastavili pri pomníku obetí evanjelikov. Vystúpil z auta a strávil chvíľu v tichej modlitbe za obete tých udalostí. Po tomto geste už nebolo počuť žiadnu sťažnosť z úst protestantov na pápežovu návštevu.

V jeho osobe a cez jeho službu tu bol prítomný zvláštnym spôsobom sám Ježiš Kristus.

S akým úmyslom prišiel do Prešova na stretnutie s gréckokatolíkmi?
Ján Pavol II. chcel prejaviť svoju pozornosť a vďačnosť gréckokatolíkom. Veď mnohí z nich v čase komunizmu znášali kruté prenasledovanie práve za vernosť pápežovi a Katolíckej cirkvi. Na rokovaniach o programe návštevy sa napokon vykryštalizovalo, že miestom stretnutia bude priestor pred prešovskou športovou halou a že program bude pozostávať z akatistu k Presvätej Bohorodičke. Súčasťou bol privítací príhovor prešovského biskupa Jána Hirku a prejav Svätého Otca. Bolo to veľmi dojemné stretnutie, ktoré bolo prejavom obojstrannej lásky: veriacich gréckokatolíkov k pápežovi a pápežovej lásky voči členom tejto časti Katolíckej cirkvi, ktorá používa byzantský obrad.

Aké ohlasy ste mali po návšteve?
Myslím, že bola všeobecná spokojnosť. Miestni usporiadatelia a diecézy mali dosť starostí s demontovaním oltárnych pódií a najmä s uhradením rozličných nákladov, na ktoré – aspoň čiastočne – prispel štát. Na miestach návštevy svätého Jána Pavla II. sa postupne osadili pamätné tabule a zväčša sa postavili aj pomníky, ktoré majú pripomínať aj budúcim generáciám túto veľkú udalosť.

Štvrťstoročnica tejto apoštolskej cesty by mala viesť nás, ktorí sme ju rozličným spôsobom zažili, k tomu, aby sme si pripomenuli jej význam – nielen ako výnimočnú senzáciu, ale hlavne z pohľadu viery: na Slovensko, medzi náš ľud, prišiel nástupca apoštola Petra, ktorý je z Kristovho poverenia povolaný byť skalou, na ktorej je postavená Cirkev. V jeho osobe a cez jeho službu tu bol prítomný zvláštnym spôsobom sám Ježiš Kristus. Stálo by za to vrátiť sa k tomu, čo nám Ján Pavol II. povedal, pripomenúť si v duchu tú atmosféru jednoty, radosti, pokoja a lásky, ktorú sme v tých dňoch prežívali.