Kajúcna ružencová kruciáta má 75

Život zakladateľa Ružencovej krížovej cesty zmierenia pátra Petra Pavlíčka nebol jednoduchý. Proces blahorečenia kňaza bol ukončený na úrovni Viedenskej diecézy v roku 2001 a odvtedy pokračuje v Ríme.
 

Urobil na ňu veľký dojem
 

Predsedníčka modlitbového spoločenstva pre Cirkev a svet RSK Traude Gallhofer povedala: Pátra Pavlíčka by sme určite mohli nazvať aj patrónom rozvedených a tých, ktorí opustili Cirkev.“

Traude matka ako dieťa brávala na modlitby zmierenia RSK, ktoré sa v tom čase pravidelne konali vo františkánskom kostole vo Viedni.

S pátrom Petrom sa zoznámila ako šesťročná na chodbe františkánskeho kláštora. „Mala som vtedy na sebe vestu so srdiečkovými gombíkmi. Otec Peter ku mne prišiel a spýtal sa: Koľko máš vlastne sŕdc? - To na mňa urobilo dojem,“ objasnila Traude.

V súvislosti s modlitbovým spoločenstvom ďalej naznačila, že čím dlhšie sa človek modlí ruženec, tým viac môže pochopiť Ježišov život z rúk Panny Márie.

Kľukaté cesty k Pánovi
 

Páter Peter Pavlíček sa narodil v roku 1902 v Innsbrucku. Dostal meno Otto. Žiaľ, mama mu zomrela, keď mal dva roky a otec s malým Ottom i jeho bratom sa presťahovali do Viedne.

V roku 1915 odišli do Olomouca, kde mladík Otto aj zmaturoval. V roku 1921 vystúpil z Cirkvi. Študoval na maliarskej akadémii vo Wroclawe a ako umelec žil v Paríži a Londýne.

Tam sa v roku 1932 oženil s umelkyňou Kathleen Nell Brockhouseovou. Manželstvo netrvalo dlho a nasledoval civilný rozvod.

Pán Boh však vstúpil do jeho života. Otto vážne ochorel a po uzdravení sa znovu vrátil do Cirkvi. Vo veku 35 rokov sa stal členom rehole františkánov v Prahe a prijal rehoľné meno Peter.

V tom čase Rím udelil „rozvedeným“ dišpenz na vstup do rádu. Pavlíček bol vysvätený za kňaza 14. decembra 1941.
 

Spoločná modlitba priťahuje Božie milosrdenstvo
 

„Bol to zbožný kňaz, ale stále veľmi ľudský, so zmyslom pre humor,“ spomínajú jeho súčasníci.

Pre Traude Gallhoferovú bol františkán Pavlíček otcom: „Nikdy som nepoznala svojho biologického otca, keďže sa nevrátil z vojny. Otec Peter bol mojím duchovným otcom až do svojej smrti. Bola som vďačná, že som ho stretla; že mi ukázal duchovnú cestu.“

V úmysle stať sa kňazom Pavlíčka podporovala aj nemecká mystička Terézia Neumannová (1898 – 1962).

Keď ju v roku 1936 v Bavorsku navštívil, opýtal sa jej, či by sa nemal stať kňazom. Jej odpoveď znela: „Áno, už je najvyšší čas,“ vysvetlila Traude Gallhoferová.

Dva roky po druhej svetovej vojne páter Pavlíček založil Ružencovú krížovú cestu zmierenia.

Primárnym cieľom modlitebného spoločenstva bolo prispieť k ukončeniu povojnovej okupácie v Rakúsku.
Rakúsko sa totiž čiastočne ocitlo pod sovietskou nadvládou, čo znášalo veľmi bolestne.

Františkán inšpirovaný fatimským zjavením, sa modlil v rakúskej svätyni v Mariazelli. Tu začul duchovný podnet Panny Márie: „Robte to, čo vám hovorím, a získate pokoj.“

Páter Pavlíček rýchlo pochopil, čo má robiť. V roku 1947 založil kajúcu ružencovú kruciátu za pokoj vo svete.

Hovoril: „Spoločná modlitba je silou, ktorá priťahuje Božie milosrdenstvo na tento svet.“ Do kruciáty vstúpilo mnoho ľudí, vrátane politikov.

Onedlho mala pol milióna členov, ktorí sa modlili a konali pokánie na úmysel mieru na svete a slobody pre Rakúsko.

Všetky diplomatické snahy oslobodiť Rakúsko od Moskvy narazili na sovietsky odpor. Až 13. apríla 1955 nečakane dostala rakúska delegácia sľub, že sovietske vojská opustia Rakúsko a krajina získala slobodu.

Po tejto udalosti sa moditbové spoločenstvo postupne rozšírilo do celého sveta. Po smrti pátra Petra Pavlíčka, v roku 1982 prevzal duchovné vedenie RSK páter Benno Mikocki.