Každá zdravá bunka dáva život

Rodina je základná bunka spoločnosti. Kedysi toľko opakovanú definíciu dnes pociťujeme ako klišé. „Toto vyjadrenie sa vyprázdnilo, pretože sa začína strácať aj podstata a obsah manželstva,“ konštatuje na úvod sestra Dária Miezgová, psychologička, členka Komunity blahoslavenstiev.

PRIVILEGOVANÉ SPOLOČENSTVO

Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 2206 vyzdvihuje rodinu ako privilegované spoločenstvo, v ktorom majú rodičia starostlivo spolupracovať pri výchove. „Práve rodina má jedinečný potenciál vytvárať stabilné a bezpečné prostredie,“ hovorí psychologička Janka Bieščad Vindišová.

Rodina sa však začína minispoločenstvom muža a ženy. „Žiaden človek vo svojej prirodzenosti nechce byť sám.“ V Knihe Genezis čítame, že nie je dobre byť človeku samému, preto Boh stvoril muža a ženu a stvoril ich na svoj obraz.

„Znamená to, že človek je stvorený pre spoločenstvo, pretože bol stvorený na Boží obraz a podobu, a Boh je spoločenstvo troch osôb – Otca, Syna, Ducha Svätého, medzi ktorými preteká láska. A tak aj človek je pozvaný žiť spoločenstvo lásky,“ vysvetľuje Dária Miezgová, „a to prvé je spoločenstvo muža a ženy.“

Oni tvoria základnú bunku, keď sa rozhodnú pre celoživotný manželský záväzok. „Manželstvo je počiatok a základ ľudskej spoločnosti a Kristus ho svojou milosťou povýšil na sviatosť.“

KOLÍSKA VIERY A NÁDEJE

Snúbenci skladajú manželský sľub a rozhodujú sa pre lásku a vernosť k sebe navzájom bez ohľadu na budúce okolnosti. Postupne sa toto minispoločenstvo rozrastá o deti.

„Ony sú viditeľným ovocím tohto záväzku.“ Janka Bieščad Vindišová upozorňuje aj na to, že „naoko ideálna rodina v zložení mama, otec, deti sa môže stať patologickým prostredím a naopak, naoko nedokonalé rodiny sa môžu stať kolískou viery a nádeje.“

VYNALIEZAVOSŤ LÁSKY

Poslaním každej zdravej bunky je dávať život. Nie všetkým manželom je však dopriate splodiť deti. Plodnosť manželskej lásky sa môže prejaviť inými spôsobmi. „Aj bezdetní manželia majú potenciál dávať život – jeho zdrojom pre tento svet je práve ich vzájomná láska a ochota rozdávať z tohto pokladu.“

Aj adopcia či iná forma osvojenia je jedna z možností. „Ale ani to nemusí byť cesta pre každý manželský pár,“ vraví Dária Miezgová, „pretože každý má svoju vlastnú cestu svätosti.“

Môže to byť služba Cirkvi, chudobným, ľuďom na periférii či otvorenie vlastného domu pre núdznych. Láska je vynaliezavá. Aj rozhodnutie matky, ktorá sama vychováva dieťa, jej „áno životu“ sa môže podľa psychologičky Janky Bieščad Vindišovej stať pokladom a zdrojom pre rozvoj zdravej spoločnosti, v ktorej je život najvyššou hodnotou.

PODĽA BOŽIEHO ZÁKONA

V rodine, v prostredí lásky, sa teda učíme byť členmi spoločnosti i Cirkvi (porov. KKC 2207). „Bez tohto základu nie je možné budovať žiadnu spoločnosť, pretože kto naučí deti milovať a odpúšťať?“ zamýšľa sa Dária Miezgová.

Na pleciach nás všetkých preto spočíva úloha chrániť manželstvo muža a ženy. Hoci ostatné životné stavy nemôžeme považovať za manželstvo, neznamená to, že nepatria do spoločnosti. „Každý, kto žije podľa Božieho zákona, podieľa sa na rozvoji a raste spoločnosti a Cirkvi.“