Každé povolanie je dar

„Je to predovšetkým o nás, aby sme žili to, čo máme žiť, a boli verní,“ hovorí k problému Václav Hypius, CSsR. „Lebo je pravda, že je menej vstupov, to znamená tých, ktorí sa rozhodli ísť touto cestou rehoľného povolania.

Ale je, žiaľ, aj dosť výstupov. Mnohí dnes odchádzajú a zanechávajú svoje povolanie.“ Preto je podľa neho potrebné hovoriť i o tom, ako podporiť povolania a tých, ktorí už na túto cestu vykročili a žijú v reholi, aby v prijatom záväzku vytrvali.

Počty nových povolaní

Ku koncu roka 2020 sme mali na Slovensku 32 novicov a noviciek – 14 v ženských a 18 v mužských reholiach. V roku 2015 to bolo 45 novicov a noviciek – 27 v ženských a 18 v mužských reholiach, ale o rok to už bolo o 10 menej. 

Počty sú z roka na rok dosť rozdielne, preto je ťažko porovnávať. „Povolanie nie je nejaká ľudská záležitosť, ktorú môžeme naprogramovať.

Je to čosi silno Božie – on povoláva a my akokoľvek sa snažíme v rámci pastorácie povolaní osloviť mladých na túto cestu, ten rozhodujúci dialóg je medzi Pánom a konkrétnou osobou,“ vysvetľuje Václav Hypius, CSsR.

Nevolá aj teba?

Zdá sa, že dnes mladí menej uvažujú o rehoľnom povolaní ako v minulosti. „Je zrejmé, že sa zmenil spôsob, ako sa mladý človek o zasvätený život zaujíma a ako sa rozhoduje. Ich záujem o duchovno sa prehlbuje, ale akoby nemali silu odpovedať na povolanie.

Respektíve tých možností je toľko, že sa v nich strácajú.“ Ako teda mladých ľudí priviesť na cestu duchovného povolania? „Musíme k  mladým byť blízko, byť s nimi, počúvať a sprevádzať ich. A nebáť sa položiť im aj priamu otázku: nevolá aj teba?

Máme ostych vyjsť s touto otázkou, aby sme ich do niečoho netlačili, ale možno práve toto môže byť prvý impulz, prvé oslovenie.“ Václav Hypius, CSsR, zároveň podotýka, že voľba rehoľného povolania má byť záležitosťou srdca i rozumu.

„Dnes je viac povolaní staršieho veku. Kandidáti sa rozhodujú neskôr, bežne okolo tridsiatky, keď už majú za sebou určitú životnú skúsenosť a mali by teda vedieť, čo chcú a prečo to chcú.“

Zatraktívnenie povolania

Najčastejšie dnes mladí ľudia reagujú na to, čo je atraktívne, čo ich nejakým spôsobom pritiahne. Čím teda môže byť pre nich príťažlivý zasvätený život?

„Hĺbkou, ponukou konkrétnej spirituality, možnosťou prehlbovať vlastnú duchovnú cestu, koherentnosťou života, ponukou zázemia, v ktorom sa mladý človek môže slobodne nájsť a rozvíjať, kde môže slúžiť, angažovať sa pre dobro iných, kde môže budovať zdravé vzťahy,“ načrtáva Václav Hypius.

Rozličné služby

Pre potenciálneho kandidáta by mohlo byť zaujímavé aj to, akým činnostiam sa rehoľníci venujú. Na prvom mieste je duchovná služba, no mnohí zo zasvätených pracujú aj v profánnych zamestnaniach. Momentálne máme na Slovensku približne 1 100 sestier v produktívnom veku.

Pôsobia v školstve, sociálnych službách, zdravotníctve, v rôznych organizáciách. Približne 300 sestier vykonáva animačno-formačné služby vo vlastnej reholi.

Ďalších sto je zapojených do služieb vo verejnom záujme alebo pôsobia v duchovných službách, kde je problém vytvoriť riadne platené pracovné miesto – kostolníčky, organizátorky duchovných aktivít či sestry poskytujúce duchovné sprevádzania alebo návštevné služby v nemocniciach.

Pokiaľ ide o kňazov v mužských rehoľných inštitútoch, tí sú zamestnaní cez jednotlivé diecézy a slúžia v rámci duchovnej služby, ale i vo výchovnej či sociálnej oblasti. „Ostatní, teda rehoľní bratia, sú väčšinou zamestnaní v dielach zriadených alebo spravovaných tou-ktorou rehoľou.

Prípadne sú v profánnych zamestnaniach, respektíve sú tiež v skupine osôb bez príjmu aj napriek tomu, že zabezpečujú nielen vnútorný chod komunít, prevádzku domov a kostolov, no často vykonávajú aj sociálnu službu bez nároku na odmenu,“ uzatvára Václav Hypius, CSsR.