Kyberšikane je potrebné predchádzať

Kyberšikanou rozumieme elektronický spôsob úmyselného urážania, prípadne vyhrážania. Najčastejšie sa to deje odhaľovaním intímnych informácií, obťažovaním iných prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov, ako sú e-maily, čety, videá na webových portáloch alebo sociálnych sieťach.

Kyberšikane „poslúži“ aj mobilný telefón. Obťažujúce volania či správy prostredníctvom rozličných aplikácií.
 
Bibiana Filípková (37) pracuje vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, kde sa venuje skúmaniu faktorov duševného zdravia detí z pohľadu rodinného zázemia a v kontexte zvládania rôznych životných situácií. Položili sme jej niekoľko otázok, ktoré sa týkajú fenoménu e-šikany.

Kyberšikanovanie sa spája s informačnými a komunikačnými technológiami. V čom je odlišné od bežného šikanovania?

V dnešnej digitálnej dobe nám internet ponúka veľa možností. Jednou z nich je aj príležitosť skryť pred bežnými užívateľmi svoju identitu za fiktívny profil a z tejto pozície napríklad priateľsky komunikovať s neobmedzeným počtom ľudí, ale tiež aj niekomu ubližovať.

Kyberšikana sa dá realizovať aj anonymne vo virtuálnom priestore - čiže bez obmedzenia - aj prostredníctvom sociálnych sietí, diskusií či multiplayer hier. Odvahu ubližovať má aj človek, ktorý by v bežnej realite všedných dní „smelosť“ absolútne nemal.

Agresor na internete môže mať mnoho identít, neustále ich mení a takáto forma šikany je často ťažko rozpoznateľná na rozdiel od šikany v hmotnom prostredí, kde páchateľov usvedčia ukradnuté veci, rany na tele, poškodené oblečenie a mnohé iné.

Kyberšikana dokáže ublížiť viac psychicky - prostredníctvom vydierania, manipulácie, vulgarizmov. Počet páchateľov býva zväčša obmedzený, vieme zistiť konkrétne mená, ale na internete ich početnosť je nejasná a ich tváre obeť nespozná. Dokonca sa stáva, že šikana a kyberšikana sa vzájopmne prelínajú, napríklad keď útočníci zverejnia video z útoku na nevinnú obeť na internete.

Aké sú najčastejšie formy?

Môže ísť o vylúčenie z konkrétnej sociálnej skupiny, ignoráciu vo virtuálnej skupine či v diskusii, krádež identity, či dokonca vytvorenie znevažujúceho profilu. Ďalej sa objavujú vulgarizmy, urážky, sarkazmus, písanie výhražných správ prostredníctvom četu či e-mailu, prípadne anonymné telefonáty.

Výnimkou nie je ani posielanie vírusov, vyhrážanie tohto typu, tiež ohováranie na internete a šírenie nepravdivých informácií o obeti. V neposlednom rade treba spomenúť zverejňovanie fotografií zo súkromia alebo intímnych snímok bez súhlasu poškodeného, ich šírenie a následne vydieranie.

Kde sa v ľuďoch berie tendencia ubližovať týmto zákerným spôsobom? 

V prvom rade chcem zdôrazniť, že šikanovanie je neospravedlniteľné. Môžeme sa ale snažiť pochopiť vnútorné pohnútky agresora a okolnosti, ktoré ho k takémuto správaniu viedli. Následne z pohľadu psychológa v prípade šikany mimo virtuálneho prostredia vedieť s ním komunikovať a pracovať.

Motívy agresorov sú rôzne a majú hlbšiu podstatu. Psychicky vyrovnaný človek v zásade nemá absolútne žiadny záujem ubližovať iným. Pozná svoju hodnotu, vie vyjadriť vlastný názor bez toho, aby ubližoval iným.

Často šikanujú ľudia, ktorí boli možno sami v minulosti šikanovaní a takýmto spôsobom vlastne volajú o pomoc. Cítia sa zraniteľní, krehkí, majú nízku sebaúctu, prežívajú silný hnev alebo krivdu a nevedia s týmito pocitmi pracovať.

Spúšťačom môžu byť tiež problémy v rodine, ako napríklad u detí rozvod rodičov, pretrvávajúce konflikty a neschopnosť ich konštruktívne riešiť, úmrtie, nedostatok komunikácie a podpory a ďalšie.

Najzraniteľnejšie sú deti, respektíve dospievajúci. Aké nástrahy na nich čakajú v tomto zmysle?
 
Na dieťa a dospievajúceho môže mať kyberšikana veľmi negatívny dopad a pôsobiť traumatizujúco, čo netreba podceniť. Obete sa začnú strániť spoločnosti, cítiť sa menejcenné, niekedy sa objavia psychosomatické ťažkosti, ako sú bolesti hlavy, brucha, vracanie, astma.

Stretávame sa s nespavosťou, so „zlými“ snami, s poruchami príjmu potravy, úzkosťou či depresiou.

Ako sa dá problém kyberšikany vôbec riešiť? 

Nezverejňovať na internete osobné údaje či fotografie zo súkromia, ktoré by mohli páchatelia zneužiť a využiť ich napríklad na vydieranie či vytvorenie nového profilu na sociálnej sieti. Výhodné je mať dôkazy, to znamená archivovať konverzácie, uložiť si aktuálny webový obrázok - sken monitora, takzvaný printscreen.

Páchatelia často menia profily a prezývky, ale stále sú v prípade nutnosti vystopovateľní. Ak sa kyberšikana vyskytne, treba dať páchateľovi okamžite najavo, že neplánujeme pokračovať v komunikácii s ním, zablokovať si ho a ešte predtým ho upozorniť, že ak s nevhodným správaním neprestane, vyvodíme dôsledky.

Ak sa nám správanie dotyčného nepozdáva, snažíme sa vyhnúť akejkoľvek ďalšej komunikácii, zbytočnému vysvetľovaniu, presviedčaniu, prosbám. Naopak, takúto konverzáciu treba okamžite ukončiť a nahlásiť správcovi siete či stránky. Ako som už spomínala, medzi šikanou a kyberšikanou býva veľakrát tenká hranica.

Prevenciou môže byť práca s deťmi, či už doma, alebo v školskom prostredí, rozvíjanie ich kooperácie, sociálnych vzťahov a zručností.

Stretli sme sa s termínom virtuálne poškodzovanie. O čo konkrétne ide? 

Platí známe, že „nevedomosť neospravedlňuje“. Mladí ľudia v prostredí internetu často nevedia rozlíšiť, aké správanie sa dá považovať za šikanu a je na mieste ho napríklad nahlásiť, prípadne aké vystupovanie na internete je už trestné.

Mnohí mladí ľudia sa nevedia správať empaticky a pozrieť sa na svet očami niekoho iného.

Na seba sú často citliví, ale menej senzitívni voči svojmu okoliu. Aj z tohto dôvodu si nevedia predstaviť ujmu, ktorú môžu niekomu vo virtuálnom prostredí spôsobiť a aký dopad to môže mať na krehkú psychiku potenciálnej obete.

Každý má túžbu cítiť sa bezpečne. Internet je veľmi rizikové prostredie. Existuje určitá forma kyberhygieny?  

Kyberhygiena je nový pojem vo svete informačných technológií. Mnohí ju prirovnávajú k osobnej hygiene. V princípe ide o to, že ak budeme na internete dodržiavať zásady bezpečnosti, minimalizujeme riziko negatívnych dopadov a dôsledkov.

Staré účty a nepotrebné programy či aplikácie, ktoré nepoužívame, by sme mali odinštalovať.  Dôležité dokumenty, naopak, zálohovať a dať si záležať na ochrane v podobe silných hesiel, ktoré minimalizujú riziko zavírenia či ukradnutia informácií.

Rodičia by u svojich detí mali dohliadnuť na to, aby si do zoznamu priateľov nepridávali osoby, ktoré nepoznajú. Mali by sme si na internete strážiť súkromie, informácie zviditeľniť iba pre úzky okruh dôveryhodných známych a rodinu, nastaviť si na sociálnych sieťach svoje pravidlá a dôsledné zabezpečenie údajov.

Dôležité je nezverejňovať osobné údaje, fotografie zo súkromia či svoju zemepisnú polohu. A netreba zabúdať na oddelenie práce a súkromia. To znamená vytvoriť si napríklad dva profily a vo voľnom čase, ktorý máme záujem stráviť s rodinou, vypnúť pracovný čet.

Bez používania interentu si už nevieme predstaviť život. Ako pripraviť dieťa na nástrahy virtuálneho sveta? 

Je nevyhnutné s dieťaťom neustále komunikovať. Ustavične všetko vysvetľovať, pripomínať mu možné nástrahy internetu. V prípade menších detí nastaviť rodičovské zámky a zbežne kontrolovať zoznam priateľov, s ktorými si dieťa píše.

V rodine vytvoriť atmosféru dôvery a ubezpečiť dieťa, že v prípade potreby sa môže rodičom kedykoľvek zdôveriť a pomôžu mu situáciu vyriešiť. Dnešná doba je digitálna, nemá význam dieťaťu zakazovať počítač, tablet či telefón, lebo by sme mu tak nechtiac ublížili, keďže by sme ho vyčlenili zo spoločnosti rovesníkov.

Podstatné je však nastaviť isté hranice a určiť dobu, keď sa bude napríklad venovať učeniu, povinnostiam (napríklad podľa veku), a následne čas na relax, do ktorého spadá aj perióda strávená na internete.