Manželstvo a rodičovstvo chce odvahu

Raná dospelosť sa prejavuje v takmer všetkých oblastiach telesného a duševného života ako vrchol, respektíve maximálny stupeň rozvoja. V každom prípade v období dospelosti strávime približne 2/3 života. Je to smerodajný čas na naplnenie zmyslu. O zvyšnú 1/3 sa podelí s detstvom, dospievaním a starobou. Tento dlhý časový úsek v živote človeka rozdeľujeme na etapy mladšieho dospelého veku (20/25 - 30 rokov), stredného (25/30 - 45 rokov) a staršieho dospelého veku (45 - 60/65 rokov).

Človek cíti na začiatku dospelosti najväčšiu telesnú silu, energiu, vitalitu. Vrcholné diela básnikov, tanečníkov, spevákov či maliarov sú často práve z tohto obdobia. Smrť sa pre človeka zdá vzdialená a život neskutočne dlhý. V tomto duševnom rozpoložení prichádza k uvedomeniu si potreby osamostatnenia sa a prevzatia roly dospelého.

Produktívna orientácia človeka akoby stierala rozdiely medzi mužskou a ženskou rolou, čiže očakávaným správaním. Pracovná a kariérna emancipácia v mladšom dospelom veku vytvára tlak na život.

Páter Elias Vella v svojej knihe Mária, dokonalá žena upozorňuje na jednu dôležitú skutočnosť: „Rovnocennosť žien s mužmi nespočíva v tom, že im budeme dávať mužské úlohy. Ani v Cirkvi to nie je spôsob, ako jej vtlačiť ženský element, ktorým je napríklad počúvanie, vytváranie vzťahov, a vytiahnuť ho na povrch.“

Hľadanie manželského partnera a založenie vlastnej rodiny je hlboká vnútorná dispozícia mladého človeka. Každý racionálne uvažujúci človek v mladšom dospelom veku považuje za jednu z primárnych úloh vytvorenie intímneho manželského vzťahu.

Dar sexuality, o ktorom hovorí Vojtěch Kodet O Carm, nie je iba hľadaním a fascináciou, ale predpokladom dosiahnutia skutočnej duchovnej intimity a získania zodpovednosti. A ďalej pokračuje: „Je otvorením sa pre druhého človeka a pre Boha.“ Mladý dospelý človek by to mal vedieť.

Zodpovedne darovať život 

Dospelý človek nemusí byť ešte zrelý, ale zrelý človek má zjavné črty dospelého. Svätý Augustín píše: „Ešte predtým než Mária Ježiša počala v svojom tele, čiže fyzicky, počala ho v svojom srdci.“ Mnohí mladí dospelí však v uvažovaní dávajú prednosť „počatiu“ materiálnych kalkulov a kariérneho zabezpečenia. Niekedy niet cesty späť, pretože je už príliš neskoro.

Výhovorky typu som zodpovedný, a preto najskôr musím zabezpečiť budúcu rodinu sú sebaklamom. Mohol sv. Jozef povedať, že prijme Máriu za svoju manželku, ale až keď porozumie čo sa to vlastne stalo? Je príkladom mladého dospelého muža, ktorý sa nebál zodpovednosti.     

Človek v mladšom dospelom veku dozrieva vo vzťahu k sebe, k iným ľuďom a k zmyslu života. Prijatie dieťaťa do svojich plánov je súčasťou nadobudnutia životnej zrelosti, osobnej a spoločenskej zodpovednosti. Mladý človek má tendenciu naložiť si viac ako dokáže uniesť. Aj preto, že je schopný vykonávať primerané množstvo práce bez nadmernej únavy. Má potrebnú sebadôveru a neustále prejavuje záujem zlepšovať vlastné životné podmienky.

Pri vykonávaní každodenných povinností sa ľahšie  dokáže zbaviť napätia ako v neskoršom veku. Je spoľahlivý. A hoci sa musí neustále prispôsobovať novým pomerom v osobnom i pracovnom živote, ľuďom a aktuálnym sociálnym podmienkam je dostatočne odolný, aby to zvládol bez ujmy na duševnom zdraví.

Z pohľadu duševných funkcií si môžeme všimnúť, že niektoré psychické procesy strácajú na svojej kvalite. Napríklad pri vnímaní dochádza k miernemu poklesu kvalitatívnych vlastností. Napríklad zhoršuje sa sluch, najmä citlivosť na vyššie tóny, adaptácia oka, hmatu, senzitivita až strata čuchových vlákien. 

Pamäť a schopnosť učiť sa je na vrchole. Človek má motiváciu a využíva vhodnejšie spôsoby učenia. Pretrváva dobrá schopnosť osvojovať si vedomosti. 

Myslenie je samostatnejšie, nepodlieha vplyvu autority. V tomto veku má dospelý človek túžbu zanechať za sebou dielo. Úsilie samostatne niečo vytvoriť a dospieť k jedinečným záverom sa už môže oprieť o nadobudnuté vedomosti. Fluidná inteligencia spájaná s prirodzenou bystrosťou a dôvtipnosťou mierne prevažuje nad kryštalickou, ktorá v sebe zachováva zautomatizované myšlienkové kadencie. 

O manželstvo a rodičovstvo sa treba usilovať 

Manželstvo a rodina majú v tomto vývinovom období aj svoje nástrahy. Tie pochádzajú najmä z procesu adaptácie sa manželov na nový život. Samotná potreba ukotvenia v manželskom prístave nie je liekom na riešenie každodenných problémových situácií, ktoré prináša život. Moderné kresťanské  manželstvo nemôže byť priestorom na boj o „moc“ a získanie dominantného postavenia.

Niektoré manželské páry práve v ranom manželskom živote trpia na exemplifikačné modely rodinného života, ktoré si priniesli z pôvodných rodín. Snažia aj v svojom manželskom živote napodobniť dominanciu jedného z rodičov. A tak vznikajú trecie plochy, ktoré bez zodpovedného prístupu k riešeniu môžu vyústiť do vážnejších manželských problémov.

Obaja mladí dospelí by si mali uvedomiť, že tu a teraz vytvárajú autentickú rodinu s jedinečným príbehom, a teda aj modelom správania. A že nemá zmysel za každú cenu presadzovať svoj model, ktorý v konečnom dôsledku nemusí byť tým najvhodnejším práve pre ich manželstvo. Pretože v novom manželstve už nie sú naši rodičia, ale sme to my a každý z nás má individuálne vlastnosti, ktoré sa musia správne nakombinovať s manželovými alebo manželkinými, aby vytvárali súhru.

Ani praktizovanie náboženského života nemôže zaručiť stabilitu manželstva. Môže prispieť k porozumeniu a prijatiu spomínaného tvrdenia. Uplatňovanie viery v manželstve spolu s prijímaním ľudských limitov manžela či manželky dokáže upevniť vzťah. V ňom je potom, prirodzene, menej problémov, lepšie povedané, zvládajú sa ľahšie.

Moderné manželstvo 21. storočia ako inštitúcia v profánnom svete je čoraz menej atraktívne a chránené viac-menej formálne. Ekonomická, ale aj morálna podpora mladých rodín je nízka. Nevieme doceniť, ako veľmi potrebujeme stabilné rodiny. Dávajú šancu prežiť tradičným hodnotám v spoločnosti a profilujú zdravé sociálne usporiadanie.

V zdravej rodine človek dozrieva na správnu rolu rodiča. V nej nachádzame rovnováhu vlastných túžob, prianí a naplnených očakávaní. Štatistiky sú však alarmujúce. Preto by sme sa mali modlitbou a vlastným príkladom pričiniť o zachovanie Bohom odporúčanej jednoty muža a ženy (porov. Gn 1, 27) aj pre naše vlastné zachovanie. Povzbuďme tých, ktorým chýba odvaha.