Misijné pôsobenie ma naučilo pokore

Odkiaľ prišiel impulz založiť misijnú komunitu na pastoráciu v tejto krajine a prečo práve pobaltský štát?

Prišli sme sem na základe pozvania biskupa Jonasa Ivanauskasa z Diecézy Kaišiadorys a neskôr arcibiskupa Kaunaskej arcidiecézy Lionginasa Virbalasa, SJ. Rehoľa začala proces rozlišovania a odpovedala vyslaním dvoch misionárov. Spomedzi niekoľkých vybrali pátra Petra Hertela a mňa.

Už za čias nášho zakladateľa sv. Klementa Hofbauera boli do Pobaltia vyslaní traja redemptoristi. Pracovali na území dnešného Lotyšska. Z dôvodu zložitých politických podmienok sa po sľubnom začiatku redemptoristická misia skončila.

Pred druhou svetovou vojnou poľskí redemptoristi prišli do Vilniusu a niekoľko rokov tam pôsobili. Ich činnosť narušila vojna a neskôr komunizmus. Dalo by sa povedať, že prostredníctvom nás sa redemptoristi usilujú už tretíkrát sa usadiť a pôsobiť v Litve.  

Kde konkrétne pôsobíte a ako sa vám v relatívne odlišnom prostredí žije? 

Pôsobíme v meste Kaunas, ktoré sa rozlohou a počtom obyvateľstva podobá Košiciam. Žijeme v maličkom byte a snažíme sa zvyknúť si okrem iného aj na podnebie.

Čo všetko predchádzalo vašej osobnej príprave na tento špecifický projekt Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa?

Povedal by som, že prípravou bol celý náš doterajší rehoľný, kňazský a misionársky život. Do Litvy sme prišli s tým, čo sme nadobudli dovtedajšou skúsenosťou v duchovnej službe. Samozrejme, s vedomím, že nás nesie moc vyslania Cirkvi a „prikrývajú“ modlitby mnohých.

Keďže obaja sme mali pomerne pestrý život služby doma, nebol čas na nijaké veľké prípravy. 

Aká je v krajine náboženská situácia, myslím nielen štatisticky, ale aj v rovine vzťahu k Bohu v rámci  katolíckej komunity?  

Biskupi nás pozvali, lebo hľadajú spôsoby oživenia života viery vo farnostiach. Kríza viery v Európe neobišla ani Litvu. Sú tu podobné trendy ako všade inde. Mladých v kostole nevidieť. Tiež je tu veľa rozpadnutých manželstiev a zranených rodín. Prudko klesá počet povolaní. Nechcem uvádzať celý zoznam.

To, čo nás veľmi teší, sú však svetielka nového života rozosiate po Litve, malé vitálne spoločenstvá ľudí živej viery. Boh odpovedá na krízu vzbudzovaním viery a podnecovaním obnovy.

Na čo ste sa pri evanjelizácii spolu s otcom Hertelom zamerali?

Usilujeme sa nezabúdať na to, prečo sme sem prišli, a to najmä kvôli ľudovým misiám. Pokiaľ sa stále učíme jazyk, mávame veľa kratších duchovných obnov, duchovných cvičení a akcií pre mladých, rôzne hnutia, kňazov, farnosti. Pracujeme aj vo väznici.

Snažíme sa nebrať všetky pozvania, ale vytvárať si priestor na prípravu misijných príhovorov. Je to veľmi náročné.

Nový arcibiskup Kęstutis Kėvalas, vymenovaný pápežom Františkom 19. februára tohto roku, ktorý má veľké, otcovské a pastierske srdce, si nás zavolal a prosil, aby sme sa stali duchovnými Univerzity Vytautasa Veľkého. Tiež aby sme si vzali pastoráciu povolaní v arcidiecéze.

Keďže máme otca arcibiskupa veľmi radi, bolo nám veľmi ťažké povedať mu, že viac nevládzeme. Avšak znovu sme mu pripomenuli, že našou prioritnou úlohou je pripraviť sa a potom aj konať ľudové misie.

Popritom chceme slúžiť i arcidiecéze, ale všetky tieto síce krásne a nesmierne dôležité, ale veľmi časovo pohlcujúce služby nezvládneme. Aktuálne od septembra 2020 máme na starosti univerzitu, jeden sektor veľkej väznice a pomáhame tímu pastorácie povolaní.

Okrem toho, že aktivít je veľa, musíme ďalej „bojovať“, aby sa nám spred očí nevytratil všetok priestor na ľudové misie.

Predsa len pravdepodobne ste išli do neznámej krajiny, aký je spôsob života, uvažovanie Litovčanov, akí sú?

Litovčania sú podobní ako Slováci, niekedy si neveria, sú však veľmi šikovní, ovládajú jazyky, vedia sa prebiť vo svete. Vo všeobecnosti sú tak zľahka pesimistickí.

Čo by ste v materiálnej a duchovnej rovine priniesli zo Slovenska do Litvy a naopak z Litvy na Slovensko?

Priniesol by som k nám aspoň niečo z mora a Litovčanom by som na oplátku odviezol trochu z Tatier. Všetkým by som doprial účasť na našich slovenských ľudových misiách a Slovákom by som dožičil prežiť atmosféru hlavného mariánskeho a pútnického miesta Šiluvy, kde sa v roku 1609 Panna Mária zjavila kalvínom.

Národnú svätyňu Panny Márie zo Šiluvy navštívil v roku 1993 aj sv. Ján Pavol II. 

Čomu vás naučil čas strávený v tejto misijnej komunite, ktorú ste zakladali, a aký duchovný odkaz posiela?

To je veľmi ťažká otázka. Tento čas ma naučil a stále učí pokore. Akoby som sa učil znovu chodiť a rozprávať. Je mi ľúto, ale na duchovný odkaz sme ešte ako komunita nedozreli a nedorástli.

Komunita, v ktorej žijeme, je dvojčlenná, čiže je krehučká. Nie je to tradičné klišé, ale sme doslova odkázaní na modlitby, podporu a obety Cirkvi.