Múzeum v Pieninách v júli ožíva

Kultúrne a duchovné bohatstvo Červeného Kláštora odkrýva dominikánsky nadšenec histórie turistom v spolupráci s pracovníkmi múzea a lektormi už desiaty rok.

„Ako kňaz Rehole kazateľov mám aj tu priestor byť s ľuďmi a hovoriť im o Bohu. A kde sa to dá robiť lepšie ako v kláštore? Zvlášť na mieste, ktoré svojou povahou prirodzene vedie k skloneniu sa človeka pred Bohom,“ usmieva sa páter Rafael. Tento rok ho tam stretnete od 4. do 18. júla.

Najprv kartuziáni, potom kamalduli

Zaujímavý nie je len kláštor, ale i jeho vznik: „Založenie kláštora bolo formou pokánia a zároveň odpykávania si trestu za vraždu, ktorú vykonal magister Kokoš z rodu Berzeviciovcov. Mnísi sa tu mali modliť za dušu zomrelého šľachtica, ktorého dal Kokoš zavraždiť,“ odhaľuje históriu z prvej polovice 14. storočia.

Ako prví sa tam usadili kartuziáni zo Skaly útočišťa v Slovenskom raji. Tí vybudovali nádherné priestory gotického chrámu a priľahlé objekty kláštora. „Neskôr museli pre nepriaznivé podmienky odísť a asi sto rokov po ich odchode sem prišli kamalduli zo Zobora, ktorí tu pôsobili až do zrušenia reholí Jozefom II. v roku 1783.“

Kamaldulskí mnísi dali miestu barokovú podobu a v areáli kláštora sa starali o pocestných, chorých, ako aj o ľudí žijúcich v tomto kraji. „S týmto motívom tu Romuald Hadbavný prekladal do reči ľudu latinské Písmo (čo považujeme za pokus o prvú kodifikáciu spisovnej slovenčiny ešte pred Antonom Bernolákom) a iné literárne diela.

Podnietený touto myšlienkou tu fráter Cyprián zostavil herbár (najstarší na Slovensku), ktorým si mnísi pomáhali pri liečení chorôb ľudí zo širokého okolia, prichádzajúcich k nim s prosbou o pomoc.

Pre našu kultúru sú to vážne veci, o ktorých málokto vie a o ktoré sa málokto zaujíma. Preto je priestor múzea i duchovných ponúk prístupný každému človekovi so záujmom o kultúru a pravé hodnoty ducha.“

Zastaviť sa a stíšiť

Pri sprevádzaní po múzeu nezostáva páter Rafael len pri informáciách. S kolegami sa snaží tiež o oživenie duchovného posolstva celého kláštora.

„Pretože bol vystavaný predovšetkým preto, aby ľudia, hľadajúci a milujúci Boha, túžiaci intenzívnejšie s ním prebývať a počúvať ho, mali priestor, v ktorom môžu v mene celého ľudstva a za celé ľudstvo stáť pred Bohom a plne sa venovať jeho oslave a jeho službe a započúvať sa do jeho slova. Ticho, samota a krása pieninskej prírody dušu človeka k tomu spontánne priťahovali a povzbudzovali.“,

A tak je to aj dnes. V muzeálnom kostole sa preto môžu turisti zastaviť, stíšiť sa „a postaviť sa v pravde pred Boha i pred seba samého. Ponúkame priestor na tichú modlitbu (cez deň i v noci), spoločenstvo modliacej sa Cirkvi (prostredníctvom liturgie hodín) a každodennej svätej omše,“ načrtáva niektoré body duchovného programu.

Nechýbajú ranné chvály, ruženec, vešpery, možnosť svätej spovede alebo rozhovoru. A čo je na tom najlepšie?

„Prenikanie svetla a tmy, ticha a spevu počas nočných modlitieb či ticho oblečené do lúčov vychádzajúceho slnka, predierajúcich sa cez hustú rannú hmlu, sústreďujú pozornosť človeka na to najpodstatnejšie. Tým nanovo chrám plní svoj pôvodný účel – oslavu Boha a posvätenie človeka. A to je pridaná hodnota, ktorú múzeum Červený Kláštor ponúka návštevníkom.“

Ozajstný rehoľník

Turisti nezvyčajného sprievodcu v habite často vnímajú ako súčasť inventáru a ich najbežnejšou otázkou je, či je naozaj skutočný rehoľník. „Pre mnohých ľudí je to prvý reálny kontakt so zasvätenou osobou, a preto sa radi pýtajú na rehoľný život, na motiváciu vstupu, ako aj na rôzne iné špecifiká, týkajúce sa zasvätenej osoby.

Návštevníci múzea nie sú len veriaci katolíci, a preto je pre mňa táto činnosť príležitosťou svedčiť o prístupnosti, normálnosti a životnosti Cirkvi, ako i rehoľného povolania. Takto sa ich pohľad zreálňuje a pozitívne mení.“

O živote v Lechnickom kláštore páter Rafael nehovorí len naučené frázy, ale predovšetkým vlastnú skúsenosť rehoľného života. Rovnako aj skúsenosť so životom kartuziánov a kamaldulov, s ktorými strávil istý čas a s mníchmi udržuje kontakt aj naďalej.

Relikvie svätcov

Od 4. do 18. júla budú výnimočne v muzeálnom kostole vystavené i relikvie svätých. „Kúsok z plášťa svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, relikvie sv. Norberta, biskupa, a blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej, ktoré si prítomní budú môcť uctiť.

Počas modlitbového programu budú vystavené v kostole, mimo modlitieb ich radi na požiadanie dáme k ucteniu,“ dodáva páter Rafael s tým, že k dispozícii bude aj literatúra o životných príbehoch týchto svätcov.