Na počiatku bolo Slovo

Zakladateľ verbistov svätý Arnold Janssen (1837 – 1909) sa popri svojej kňazskej a pedagogickej službe venoval Apoštolátu modlitby.

„Zamýšľal sa nad úmyslami Ježišovho Srdca. Tu sa zrodila jeho túžba modliť sa za jednotu kresťanov, čo pokladal za vnútorné misie,“ predstavuje verbista Igor Kráľ, SVD, farár farnosti Nitra-Kalvária.

V  Janssenovom rodnom Nemecku bola počas Kulturkampfu činnosť Cirkvi obmedzená, no jeho túžba po vonkajších misiách bola silnejšia. „Po Európe vznikalo mnoho misijných inštitútov a Arnolda Janssena bolela skutočnosť, že veľké kresťanské Nemecko nemalo ani jeden.“

Na založenie misijného diela sa spočiatku necítil, no po čase rozlíšil, že si ho Pán vyvolil. „Kvôli prenasledovaniu Cirkvi v Nemecku založil dielo v Holandsku, v starom hostinci pri rieke Maas, v dedinke menom Steyl. Tá sa čoskoro stala jedným z najväčších centier rehoľno-misionárskej formácie na svete.“

FARNOSTI AJ MISIE

Časom sa verbisti usadili aj na Slovensku. Do slovenskej provincie patrí i Česko. Pôsobí v nej 47 rehoľníkov s večnými sľubmi, ďalších osem je vo formácii. Fungujú na viacerých miestach.

Najstarším a hlavným sídlom je Nitra, hneď po nej je Misijný dom Božského Srdca vo Vidinej, ktorý slúži ako noviciát. V  Bratislave pôsobia na troch miestach.

V Misijnom dome sv. Arnolda Janssena v Petržalke majú kňazský seminár, na starosti majú tiež farnosť Povýšenia Svätého kríža a pastoráciu vysokoškolskej mládeže v UPeCe v  Mlynskej doline. V  Terchovej a Cerovej zase spravujú farnosť.

V  Čechách pracujú na ďalších šiestich miestach – vo Velkých Karloviciach, Novom Hrozenkove, Halenkove, Prahe, Kolíne a Mimoni. „Okrem toho máme dvoch spolubratov Vietnamcov, ktorí sa venujú pastorácii v týchto komunitách po celom Česku.“

Na zahraničných misiách je v šestnástich krajinách sveta 26 spolubratov. Pôsobia od Maďarska, Albánska, Írska až po Bolíviu, Kubu, Japonsko, Zimbabwe, Keňu, Filipíny či Taiwan a USA.

MISIONÁROVA MÚDROSŤ

Názov diela Arnolda Janssena poukazuje „na špecifickosť vzťahu, ktorý by jeho členovia mali mať s druhou osobou Najsvätejšej Trojice. Medzi osobami Najsvätejšej Trojice by malo byť Božie Slovo zvýraznené zvláštnou úctou, pretože je vzorom pre misionára, ktorý ho nasleduje a kráča v jeho šľapajach“.

Misionár musí podľa Igora Kráľa budovať na Slove, ktoré sa stáva jeho múdrosťou. „Iba v tomto Slove, skrze ktoré bolo všetko stvorené, má slovo misionára svoju silu.“

Zakladateľ verbistov interpretoval Božie Slovo trojične: „Slovo Otca, čo je jeho Syn; slovo vteleného Syna, čo je evanjelium Ježiša Krista, a slovo Ducha Svätého, čo je celé Sväté písmo, ako i slovo prorokov, apoštolov, kňazov, keďže hovoria z vnuknutia Ducha Svätého.“

TRI REHOLE

Prísny, nekomunikatívny, s ťažkou povahou, no vytrvalý muž, ktorý žil podľa vôle Boha. Keď Arnold Janssen v januári 1909 zomrel, bol známy a úspešný muž, no všetky zásluhy pripisoval Božej milosti.

„V tom roku malo steylské misijné dielo šesť misijných domov v Európe a misijné stanice na všetkých kontinentoch.“

Založil tri kongregácie. „Okrem mužskej misijnej Spoločnosti Božieho Slova aj ženskú misijnú Kongregáciu služobníc Ducha Svätého a klauzúrnu Kongregáciu služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony.“

Napriek osobnostným a povahovým limitom rástol spolu so svojím dielom. „Až natoľko, že dnes niet pochybností o jeho svätosti. Nadovšetko bol však mužom viery, nádeje a lásky, ktorý nestál na jednom mieste, ale spolupracoval s Božou milosťou.“

ŠKOLY AJ DUCHOVNÉ CVIČENIA

Okrem misií stál Arnold Janssen aj za znovuzrodením hnutia duchovných cvičení. „Využíval dostupné médiá svojej doby na šírenie radostnej zvesti evanjelia a propagoval myšlienku zaangažovanosti laikov v  apoštolskom nasadení. Spoločným menovateľom bola jeho túžba šíriť slávu Boha ohlasovaním radostnej zvesti.“

Verbisti popri zriaďovaní farských spoločenstiev viedli školy, katechetické centrá, sirotince alebo charitatívne a prosociálne projekty.

„Od začiatku až podnes nechcú zabúdať na periférie, na ktorých chcú slúžiť marginalizovaným. Pritom nemusí ísť len o periférie geografické či sociálne, ale aj o ľudské.“

Takmer 6 000 misionárov Spoločnosti Božieho Slova pôsobí na piatich svetadieloch v 79 krajinách sveta. Svoje poslanie si v provinciálnom sídle pripomínajú mapou sveta vytvorenou z machu. Snímka: Erika Litváková

OTVORENÍ DUCHU SVÄTÉMU

„Pod charizmou sa rozumie dar Božej milosti, ktorý prijímame bez našich zásluh pre dobro a budovanie mystického tela Kristovho,“ hovorí verbista Igor Kráľ.

V prípade Spoločnosti Božieho Slova žijú „verní odkazu ich zakladateľa rehoľno-misionárske povolanie v otvorenosti voči výzvam Ducha Svätého“.

Ohlasujú evanjelium Ježiša Krista, „vteleného Božieho Slova, v miestnej cirkvi prostredníctvom rôznych foriem apoštolátov. Duchovne a materiálne podporujeme misijnú činnosť Cirkvi na celom svete prostredníctvom misijnej animácie, získavaním a  formáciou nových duchovných povolaní a laikov pre misie“.

Rovnako osobným aj komunitným životom v jednote so spolubratmi rôznych národov a kultúr svedčia o láske trojjediného Boha voči ľuďom.

ÚCTA K NAJSVÄTEJŠEJ TROJICI

Podstatu a jadro spirituality Arnolda Janssena najviac vystihuje úcta k tajomstvu Najsvätejšej Trojice.

„Ďalej to bola jeho oddanosť vtelenému Božiemu Slovu so špeciálnym zameraním sa na Božské Srdce a Eucharistiu. Za najväčšiu milosť pokladal osobnú skúsenosť s treťou božskou osobou Ducha Svätého, ktorej zasvätil seba i celé svoje misijné dielo.“

Dôležité miesto v jeho srdci mala tiež Božia Matka, archanjeli, anjeli a svätí. Verbista Igor Kráľ hovorí, že všetka činnosť ich zakladateľa mala pôvod v jeho intenzívnom prežívaní spoločenstva s Bohom.

„V škole Božského Srdca sa z neho stala apoštolská duša a veľkodušný misionár.“ Poznamenáva, že úcta k tajomstvám viery nie sú len nejaké pobožnosti, modlitby alebo vznešené frázy.

Ctiteľ Božského Srdca a zároveň matematik s mimoriadne racionálnym uvažovaním a nemeckou dôslednosťou totiž podrobil úctu k Ježišovmu Srdcu skúške rozumu. V ňom našiel aj odpoveď na otázku, ktorá dlho zaneprázdňovala jeho myseľ: Čo s pohanmi a nekatolíkmi?

„Cez zjavenie Božského Srdca pochopil, že Ježišovo Srdce je veľké a že je v ňom dosť miesta pre každého. Ak teda Ježišovi záleží na ľuďoch aj v tom najvzdialenejšom kúte sveta, prečo nespraviť všetko preto, aby sa im Ježišov záujem o nich sprostredkoval?“ Spôsob, ako si uctiť Božské Srdce, našiel Arnold Janssen v tom, že sa postavil do jeho služieb.

MISIONÁRI ANJELMI

V misionárskej službe vychádzajú verbisti z vlastného pohodlia a istoty smerom k iným. „Tak máme účasť na veľkonočnom tajomstve: zomierajúc sebe spolu s Kristom a prechádzajúc do plnosti života. Je to spôsob, ako sa v stretnutí s inými stretávame s Kristom.“ Volanie na misiu nazývajú prorockým dialógom.

„Vedieme ho s tými, ktorí hľadajú vieru; s ľuďmi, ktorí nemajú spoločenstvo, v ktorom by ju mohli žiť; s ľuďmi, ktorí sú chudobní a na okraji; s ľuďmi rozdielnych kultúr a s ľuďmi rozličných náboženských tradícií a sekulárnych ideológií.“

Otec Arnold hovorieval: „Ohlásiť dobrú zvesť je prvý a najväčší skutok lásky voči blížnemu.“ Pozornej a súcitnej láske, „ktorá sa dáva až do úplného vyčerpania, sa verbisti učia v slove, ktoré nám dáva Boh vo Svätom písme, rovnako ako aj v škole Eucharistie, v ktorej sa Boh dáva celý.“

Ľudia, ku ktorým misionári prichádzajú, sú síce cudzí, ale v Kristovi vo všetkých spoznávajú bratov a sestry. „Tých, ktorí prijmú pozvanie Boha stať sa poslami jeho radostnej zvesti, Arnold nazýval anjelmi,“ dodáva páter Igor Kráľ.