Najsvätejšiemu venovať najvzácnejšie

Máme u nás konkrétnejšie smernice, ktorými by sa mali riadiť tvorcovia ornátov? 
Pre tvorbu ornátu, ako vrchného liturgického rúcha pre slávenie Eucharistie, platia tie isté normy či odporúčania ako pre všetky ostatné bežne používané liturgické rúcha.

Vyjadrujú ich predovšetkým Všeobecné smernice Rímskeho misála, ktoré v bode 335 zdôrazňujú to, že liturgické rúcha poukazujú na rôzne úlohy a služby pri liturgii. Cítime však, že zároveň vyzdvihujú aj slávnostný charakter slávenia.

V Konštitúcii Druhého vatikánskeho koncilu o liturgii  Sacrosanctum concilium (bod 7) môžeme nájsť ešte iný význam, ktorý je v jej slovách nepriamo naznačený: že pri liturgii koná sám Kristus, ktorý je dôležitý, nie človek – celebrant.

Preto sa osoba človeka akoby zahaľuje - aby vynikol Kristus. Rúcha teda v žiadnom prípade nemajú vyzdvihovať človeka, ale Krista. Poukazujú preto nie na honor, ale na službu. Liturgické rúcha sa takto vlastne stávajú symbolmi: označujú totiž čosi viac, ako je len to, čo sa dá vidieť očami.

Ak sa však pýtate na konkrétnu smernicu, v smerniciach misála nájdeme túto: „Svedčí sa, aby krásu a vznešenosť posvätnému rúchu nedodávalo nadbytočné množstvo ozdôb, ale použitá látka a strih rúcha“ (VSRM 344). Čo je vlastne veľmi zaujímavé, a zdá sa mi, že na toto často zabúdame. Vznešenosť rúcha má byť vyjadrená strihom a látkou, nie ozdobami.

Pokiaľ ide o formu rúch a použité materiály, je v kompetencii konferencie biskupov rozhodnúť o konkrétnostiach (VSRM 342 a 343), no neviem o tom, že by na Slovensku existovala nejaká smernica o liturgických rúchach.

Do akej miery môže mať tvorca voľnú ruku, čo sa týka symboliky a motívov na ornátoch? 
Myslím, že umelecké stvárnenie rúcha, jeho symboliky a motívov je naozaj na zvážení umelca či zhotoviteľa rúcha. V liturgických smerniciach nájdeme len zmienku o tom, že „ozdoby (rúcha) majú predstavovať námety, obrazy alebo symboly naznačujúce posvätný cieľ rúcha.

Treba vylúčiť také ozdoby, ktoré sa protivia posvätnosti liturgie“ (VSRM 344). Ide tu teda o to, aby posvätné rúcho, ktoré je iné ako profánne, aj symbolmi aj motívmi vyjadrovalo posvätný charakter toho, na čo sa používa, teda slávenie tajomstiev viery. Určite však treba rešpektovať aj symboliku liturgických farieb.

Existujú aj v rámci ornátov niečo ako „módne trendy“? 
Myslím, že áno. Strihy posvätných rúch sa časom menia, na prvý pohľad rozlíšime rúcha stredoveké, „pokoncilové“ či moderné.

Nie všetci kňazi či farníci majú silne vyvinuté estetické cítenie; ako pestovať či suplovať umeleckú senzibilitu a vyvarovať sa nedôstojnému gýču?
Zrejme tak, ako pri všetkom ostatnom. Rešpektovať isté zákonitosti, zvyky, nepodľahnúť subjektivite, čo sa niekomu zapáčilo, znepáčilo, teda predovšetkým poradiť sa s odborníkmi, ľuďmi, ktorí sa danej problematike profesionálne venujú a vedia posúdiť, čo umeleckú hodnotu má a čo je gýč.

Popritom zachovať jasnú úmernosť: najsvätejšiemu, čo poznáme, venovať najvzácnejšie, čo máme.