Nevnímajme len telesne

Psychosociálny proces, prostredníctvom ktorého je vnímaný iný človek alebo sociálna skupina, dav či inštitúcia, označujeme termínom sociálna percepcia. 
Aby v ľudskom vedomí adekvátne zachytil všetky špecifické črty človeka a objektívne pochopil dôvody správania, musel by mať vnímajúci dostatok času na pozorovanie a zároveň disponovať širokou paletou informácií. V opačnom prípade je vnímanie skôr hádankou prežívania aktuálnej situácie a predpojatých pohľadov človeka. 

Božia percepcia

Pochopiť sa to dá aj prostredníctvom životného príbehu svätého Jána Márie Vianneya (1786 – 1859). V životopisnom románe od Wilhelma Hünermanna Aj diabol pred ním kapituloval sa píše: „Už celé štyri mesiace chodil do farskej školy, drel sa od rána do večera a po tom všetkom len-len, že s istotou ovládal skloňovanie. A časovania sa jeho sedliacka hlava, tvrdá na učenie, asi bude musieť vzdať. Bolo s ním treba veľa trpezlivosti.“

Ľudskými očami vnímanie tohto mladého muža bolo značne podceňujúce, najmä vo vzťahu k jeho túžbe stať sa kňazom. Božia optika je iná. Duchovná percepcia veľkého francúzskeho svätca ukazuje na výnimočné duchovné kvality, spájajúce sa s jeho osobnosťou. Vnímanie nedostatočných schopností osvojiť si učebné vedomosti prekryla spirituálna hĺbka a jedinečnosť patróna všetkých kňazov a najmä spovedníkov.

Kto by to bol počas štúdií či krátko po vysviacke o ňom povedal? Ukázali sa tak slabiny „objektívnej“ percepcie mnohých „vzdelaných“.

Ako sa to v skutočnosti javí 

Z pohľadu sociálnej psychológie predmetom vnímania sú zvyčajne ľudia a ľudské zoskupenia, pričom sociánou percepciou si vždy odpovedáme na tri základné otázky. Čo konkrétny človek robí? Prečo to robí? Aký ten človek v skutočnosti je? 

Sociálna percepcia má významnú regulačnú úlohu v sociálnom styku. Je nutné zdôrazniť, že prostredníctvom percepcie sa formuje osobnosť. Ako my vnímame iných, je často ovplyvnené doterajšou percepciou nás samotných zo strany druhých.

Údaje získané zo sociálnej percepcie sú epizodického (pozdravil ma, asi bude mať dobrú náladu) a dispozičného (je príjemný, nie je konfliktný, bude sa dať s ním dohodnúť) charakteru. Pomáhajú nám ukotviť pohľad na človeka alebo situáciu. 

Sociálna percepcia pozostáva z expektačnej (očakávanie), afektívnej (emocionalita) a atribučnej (pripisovanie významu) zložky. Môžeme povedať, že ak sa máme stretnúť s istým človekom, bez ohľadu na výsledok stretnutia už vopred do tejto schôdzky vkladáme určité očakávania. Ako bude stretnutie prebiehať, ako sa bude správať a reagovať osoba.

K tomu sa pridávajú konkrétne citové prepojenia s osobou, miestom, udalosťou, či už v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle. A tiež si všimnime, že takmer vždy pripisujeme človeku už vopred určené vlastnosti alebo by sa nimi mala vyznačovať adresná situácia.
 
Stáva sa nám 

Pri ľudskom vnímaní neustále pracujú mechanizmy  sociálnej percepcie, ktorými sa vytvára percepčné nastavenie človeka voči situácii alebo konkrétnej osobe. Patrí sem inferencia, o ktorej hovoríme aj ako o úsudku. Inak povedané, ak zaužívané označenia, súvislosti priraďujeme k určitej osobe alebo javu. Platí, že čím menej o človeku vieme, tým viac pracuje inferencia (napríklad osoba s ostrými črtami tváre nemôže byť priateľská).

Ďalším mechanizmom percepcie je empatia, pri ktorej sa prejavuje schopnosť človeka vcítiť sa do prežívania iného. Často sa však stáva, že ľudia si to mýlia s ľutovaním druhého. Respektíve na základe vlastného vnímania posudzujú aktuálny stav a situáciu druhého.

Pri vnímaní sa stretáme ešte s recipatiou. Je to percepčný proces uvedomovania si, emocionálno-citového prežívania, ktoré v náís vyvoláva iný človek (porov. Július Boroš, Základy sociálnej psychológie, 2001).

Môžeme sa mýliť

Človek sa však často mýli a v prípade percepcie dochádza najčastejšie k týmto chybám: efekt intencionality, haló efekt, efekt pozície, efekt podobnosti, efekt dobroty, efekt generalizácie či efekt želania. Efekt intencionality sa prejavuje, že vo veobecnosti máme tendenciu prisudzovať každému správaniu učitý cieľ alebo zámer. Poznáme to: „Ak by nebolo za tým niečo, určite by sa tak nesprával.“

O haló efekte hovoríme, ak sa pri vnímaní dáme strnúť prvým dojmom, prípadne „zaručenými“ informáciami. Efekt pozície sa spája s percepciou odvodenou od spoločenského postavenia, sociálnej pozície: „Ak je už vo funkcii, musí predsa disponovať výlučne kladnými osobnostnými črtami.“

S efektom podobnosti sa spája percepcia iného človeka na základe svojich vlastností a správania. To znamená: „Ak konám takto ja, druhý nemôže byť iný.“ Efekt dobroty sa spája so snahou nám blízkych ľudí vnímať vždy pozitívne. A pri efekte želania vnímame iných, nie akí sú, ale akých by sme si želali, aby boli (Boroš, 2001).

V každom prípade sa ukazuje, že človek sa pri sociálnej percepcii dopúšťa mnohých chýb. Potrebuje vyrovnávací mechanizmus, ktorý môžeme označiť práve termínom duchovné vnímanie. Pomáha človeku implementovať do života Ježišovu a nie ľudskú Natanaelovu percepciu: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ (Jn 1, 46).

Božia percepcia je však iná: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti“ (Jn 1, 47). Aj preto nevnímajme človeka len na základe vonkajších prejavov, osobných zlyhaní alebo telesnej či duševnej nedokonalosti. Boh vníma každého z nás nami nepoznanou optikou a nie je našou úlohou ju nahrádzať.