Odkaz Viktora Emila Frankla je stále živý

Viktor Emil Frankl, profesor neurológie a psychiatrie na Viedenskej univerzite, sa narodil 26. marca 1905 vo Viedni. Rodičia boli židovského pôvodu a pochádzali z Pohořelic na južnej Morave.

Prešiel životnými skúsenosťami, ktoré ho utvrdili, že všetky udalosti v našom živote majú zmysel. Lekár, ktorý prežil koncentračný tábor v Osvienčime, sprostredkoval svoje zážitky v knihe Napriek tomu povedať životu áno. Viac ako 9 miliónov výtlačkov v 30 svetových jazykoch je dôvodom upriamenia našej pozornosti na ňu.

Z chudoby až k medicíne
Pochádzal zo skromných pomerov, pričom počas prvej svetovej vojny rodina žila v takej chudobe, že deti museli chodiť žobrať. Neskôr, keď bol otec zamestnaný na ministerstve sociálnych vecí, sa situácia zlepšila.

Viktor sa už v čase dospievania zaujímal o poznatky z rozvíjajúcej sa psychológie. Stal sa nadaným a zanieteným študentom medicíny s neskrývaným záujmom o filozofiu a psychológiu.

Myšlienka, na ktorej založil svoju terapeutickú koncepciu, zdôrazňuje: „Človek je vždy bytosť hľadajúca zmysel a jedna z úloh psychoterapie je poskytnúť mu pomoc pri jeho hľadaní.“ Pracoval ako psychiater vo Viedni. Viac bral do úvahy nevypovedané slová ako vedecké teórie.

Bolesť a utrpenie v živote
Prvá veľká bolesť v živote prišla po svadbe. Manželka  musela obetovať ich nenarodené dieťa, keďže Židom bolo zakázané mať deti. O niekoľko mesiacov neskôr ho s celou rodinou  zatkli a deportovali do koncentračného tábora v Terezíne.

V Osvienčime a v Dachau strávil Frankl za dramatických okolností zvyšok vojny. Neustále stál zoči-voči smrti. Keď tábor oslobodili, Frankl sa vrátil do Viedne. Tu ho čakala jedna rana za druhou.

Svojich blízkych už nenašiel, manželka, otec i matka zomreli v táboroch smrti. V kritických chvíľach mu pomáhali priatelia a práca. V tomto období  za veľmi krátky čas iba deviatich dní - napísal spomínanú knihu o skúsenostiach z osvienčimského tábora.

Všimol si, že extrémne podmienky hladu a psychickej frustrácie exponovali v niektorých ľuďoch akoby zviera a v iných najjemnejšiu ušľachtilosť.

Potreby a vôľa ku zmyslu
Ak človek zanedbáva fyziologické potreby, vzniká telesné ochorenie. Ignorovanie psychologických spôsobuje problémy s psychikou. Neuspokojovanie duchovných potrieb vedie k problémom, ktoré označujeme ako existenciálna kríza a absencia zmyslu života.

Ľudský jedinec sa môže preniesť do vyššej dimenzie slobody a sebatranscendencie.  Preto dokáže zvládnuť aj veľkú bolesť, záťaž, smútok či utrpenie. Sme slobodnými nie preto, v akých podmienkach žijeme, ale aké k nim zaujmeme stanovisko.

Nesmieme sa vzdať a podrobiť situácii, v ktorej žijeme. Vždy máme slobodu rozhodovania a konania.

Vôľa k zmyslu znamená, že svojím životom človek odpovedá na otázky, ktoré mu kladie život. Morálne správanie si človek vyberá dobrovoľne. Hľadanie zmyslu v živote je zodpovednosťou každého z nás.

Psychológ môže pomôcť pri hľadaní, no nájsť si ho musí každý sám. Možnosťou je orientácia na hodnoty. Tvorivé hodnoty sú zamerané na prácu, dielo, službu Bohu alebo ľuďom. K zážitkovým patria estetické hodnoty krásy, umenia, prírody, ale tiež vzťahov. Postojové sú statočnosť, odvážnosť, dôstojnosť v konaní. Všetky pomáhajú zvládnuť náročné životné situácie, z ktorých často niet úniku.

Týmto spôsobom sa utrpenie mení na morálne víťazstvo. Bolesť, vina ani smrť nemusia byť pre človeka deštruktívne, ale, naopak, zušľachťujúce. Môžu byť príležitosťou na intenzívny ľudský rast.

Často nie sme šťastní, pretože stojíme odvrátení od šťastia. Hľadáme a túžime po niečom mimo aktuálnej situácie. Máme rodinu, zdravé deti a túžime po materiálnych veciach. Nechávame si medzi prstami unikať prítomnosť.

Psychoterapeutický prínos
Franklov spolužiak v ruke s knihou Nietzscheho filozofia spáchal samovraždu. Táto udalosť sa premietla do jeho životných a odborných postojov. Niekedy je jeho psychológia označená aj ako psychológia výšin.

Najmä pre duchovnú dimenziu. Psychoterapeutický prínos logoterapie spočíva v skutočnosti, že aj v nezmyselných udalostiach života dokážeme nájsť zmysel. Hlavne v upriamení pozornosti na metafyzické, duchovné a existenciálne rozmery osobnosti.

Logoterapia sa so svojimi technikami používa v klinickej praxi. Najmä vo vzťahu k terminálne chorým, drogovo závislým, k mladistvým s patologickými poruchami, k osobám s depresívnymi stavmi.