Ohlasovali evanjelium medzi Hurónmi

Keď sa jezuiti vo Francúzsku rozhodli začať misie, ktorých cieľom bolo priniesť Božie slovo pôvodným obyvateľom Nového Francúzska (dnešnej Kanady), čerstvo vysvätený páter Ján de Brébeuf (1593 - 1649) bol pripravený.

Už v mladosti zložil sľub, že nikdy neodmietne mučenícku smrť, ak príde, a vedel, že v tejto vzdialenej krajine plnej rozľahlých lesov, snehu a bojujúcich kmeňov môže kedykoľvek prísť. Na územie kmeňa Hurónov (Wendatov) prišiel v roku 1626.

Dvadsať rokov pracoval medzi týmito ľuďmi, žil s nimi, zostavil prvý slovník ich jazyka a napísal katechizmus vo wendatčine. Huróni ho nazývali Echon, teda „ten, kto nesie ťažký náklad“. Niektorí z nich prijali krst.

Postupne sa k misiám pridávali ďalší: jezuiti páter Izák Jogues (1607 - 1646), páter Gabriel Lalement (1610 - 1649); páter Anton Daniel (1601 - 1648); páter Charles Garnier (1606 - 1649); otec Noël Chabanel (1616 - 1649); hluchý laický brat René Goupil (1609 - 1642); laik Ján de la Lande.

Mučení v dnešnom New Yorku

Irokézska konfederácia bola vo vojne s Hurónmi a francúzskych misionárov považovala za spojencov svojich nepriateľov. V roku 1642 boli Izák Jogues a René Goupil zajatí irokézskou vojnovou výpravou, ktorá ich odviedla do mohavskej dediny Ossernenon (dnešné Auriesville, New York). Tam otca Izáka mučili, odrezali mu niekoľko prstov, aby nemohol slúžiť svätú omšu, a Reného Goupila zabili. 

Páter Izák Jogues bol viac ako rok otrokom, ale nakoniec ho vykúpili a vrátil sa do Francúzska, kde dostal dišpenz, ktorý mu umožňoval sláviť svätú omšu so zmrzačenými rukami. Mučenie ho však nemohlo odradiť od misií a vrátil sa do Nového Francúzska.

V roku 1646 sa páter Izák Jogues vrátil do Ossernenonu spolu s Jánom de la Landem a pokúsil sa vyjednať mierovú zmluvu. Oboch však zajali a zabili.

Moja sila je sila Božia

Ďalším bol páter Anton Daniel, ktorý mal dar učiť hurónske deti hudbu. V roku 1648 irokézski bojovníci napadli hurónsku dedinu neďaleko Québecu, kde mali malý kostol.

Niektorí hurónski kresťania sa ukryli v kostole, zatiaľ čo on stál vonku a čelil útočníkom. Ich prevaha sa mu stala osudnou. Hovorí sa, že ho hodili do kostola, ktorý podpálili, aby zhorel spolu so svojím stádom.

Jána de Brébeuf a Gabriela Lalemanta nasledujúci rok uniesli v dnešnej provincii Québec po tom, ako sa im podarilo varovať niektorých hurónskych dedinčanov, že sa v blízkosti nachádzajú nepriateľskí bojovníci. Prišlo mučeníctvo, ktorému otec de Brébeuf prisahal, že neunikne, a bolo nekonečné.

Oboch priviazali na kríže, „pokrstili“ vriacou vodou a rezali nožmi. Počas celého utrpenia sa najmä páter Ján de Brébeuf modlil za odvahu trpieť bez výkrikov a za katov, ktorí mu spôsobovali toto utrpenie. Oni si zase vážili ich odvahu.

Jeho odvaha pramenila aj z jeho tvrdosti. Nechcel totiž, aby si útočníci mysleli, že kresťania sú slabí. Dokonca na nich tak zapôsobil, že keď zomrel, zjedli jeho srdce, aby získali podiel na jeho odvahe.

Páter Lalement sa musel pozerať, ako jeho spolubrata zabili ako prvého. „Mojou silou je sila Božia,“ napísal raz a táto sila ho preniesla až do konca.
Charla Garniera a Noëla Chabanela zabili neskôr v tom istom roku.

Semeno Cirkvi

Týchto osem úmrtí sa zdalo ako neúspešný počin mužov, ktorí svoje životy obetovali pre misie. Boh však nevidí tak, ako vidí človek. Neskôr vraj vrah pátra Izáka požiadal o krst.

A v Ossernenone, v tej istej dedine, kde boli zabití Izák Jogues, René Goupil a Ján de la Lande, sa len o desať rokov neskôr narodila Kateri (Katarína) Tekakwitha, ktorá sa stala prvou indiánskou svätou. Cirkev v Severnej Amerike dnes uznáva týchto osem mužov ako malé trpiace semienko, z ktorého vzišla.